sobota, apríl 20

Veľkonočné sviatky. Čo predstavujú jednotlivé dni?

LinkedIn

Kvetná nedeľa, škaredá streda, modrý pondelok, či zelený štvrtok.
Veľkej noci predchádza týždeň, ktorý má u nás prívlastok svätý, veľký, alebo aj pašiový. Každý deň má svoj názov a oddávna ho sprevádzali na slovenskom vidieku rôzne tradície, hry, obyčaje, ale aj folklór.
Čo ktorý deň znamená a ako sa vlastne volajú? Prečo sa Veľkonočný pondelok nazýva aj Červeným?
A viete, prečo farbíme práve vajíčka?
Vajíčko je totiž symbolom zamknutého hrobu, v ktorom je niečo ukryté. A to život.

 

Veľkonočné sviatky a jednotlivé dni

Ako viete, príprava na veľkonočné sviatky sa začína Popolcovou stredou (v roku 2019 to bol 6.marec). Týždeň pred Veľkonočným pondelkom sa začína veľký týždeň, tzv. Veľkonočná oktáva. Je to týždeň rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a končí sa na Bielu nedeľu, čiže 2. nedeľu veľkonočnú (o 8 dní neskôr, preto oktáva).

vajíčko ikonaKvetná nedeľa

Ide o poslednú nedeľu pred veľkonočnými sviatkami. Pre kresťanov sa tak začína veľký týždeň a je to zároveň posledný deň, kedy sa drží pôst. Tento deň pripomína príchod Ježiša Krista do Jeruzalema niekoľko dní pred svojím umučením.
V kostole sa v tento deň posväcujú bahniatka – vŕbové vetvičky, ktoré sú ľudia kedysi po príchode z kostola domov zakladali za obrazy, rámy, zrkadlá, ale aj nad dvere či do krovu strechy. Ich význam? Mali dom a jeho obyvateľov ochrániť počas roka pred búrkami, bleskami a krúpami.
Prečo kvetná? Domácnosti by sme si mali vyzdobiť vetvičkami a farebnými jarnými kvetmi, preto kvetná nedeľa.

Obľúbené bahniatka
Bahniatka sú prvou jarnou zeleňou. V súčasnosti si nimi nielen veriaci zdobia interiéry, vázy a vešajú na ne dekorované veľkonočné vajíčka. Ratolesti bahniatok sa totiž stále považujú za akýsi ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi, ktoré kvária ľudstvo ako také.
Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Kedysi dávali bahniatka naši starí rodičia aj do poľa či do maštale.
Bahniatka tiež pripomínajú, že tak, ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať jednotnosť a stabilitu v rodine a spoločenstve.

 

vajíčko ikonaModrý pondelok

V rímskokatolíckych kostoloch sa číta evanjelium o kajúcej žene, ktorá vonnou masťou pomazala nohy Pána.
Názov modrý pondelok poznáme aj v inej ako veľkonočnej súvislosti. Ale na rozdiel od všeobecného presvedčenia, tento deň nie je smutný, plný splínu, či dokonca depresie. Prívlastok „modrý“ je odvodený od tmavobelasého rúcha (nemecké blau), ktorým sa v minulosti prikrývali oltáre, a tiež súkna, ktorými sa zdobili kostoly.
Podľa tradície bol pondelok pre kresťanov vždy voľným dňom.

veľkonočné vajíčka na strome

 

vajíčko ikonaŽltý utorok

Prichádza jar, užívame si viac slnečných lúčov, kvitne zlatý dážď a to všetko odráža Žltý utorok. Vyjadroval túžbu našich predkov po krásnom slnečnom počasí.
V tento deň sa tiež na oltáre v kostoloch kládlo žlté súkno.
Zaujímavosťou však je, že Žltý utorok sa zvykol označovať aj ako Sivý utorok. Tento deň bol totiž vždy pomerne nenápadný a v súvislosti s veľkonočnými sviatkami dosť bezvýznamný deň. Takže taká sivá myška 🙂

 

vajíčko ikonaŠkaredá streda

Naši predkovia ju poznali aj pod prívlastkom „sazometná, čierna, sazivá“.
Počas tohto dňa sa v slovenských dedinách v minulosti vymetali komíny, čím naši predkovia vyháňali zlých duchov z príbytkov.
Gazdinky v tento deň zvykli piecť judášky, pletence, čiže sladké pečivo z kysnutého cesta symbolizujúce povraz, lano, na ktorom sa Judáš obesil.
V kresťanstve je tento deň zároveň dňom, keď Judáš zradil Ježiša.

 

vajíčko ikonaZelený štvrtok

Zelený štvrtok je asi najznámejší po tradičných veľkonočných dňoch – týmto dňom sa totiž aj pre ateistov začínajú veľkonočné sviatky. Zároveň je to deň plný rôznych zvykov a tradícií.
Podľa známej etnologičky Kataríny Nádaskej sa na Zelený štvrtok ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví.
Ľudia vstávali zavčasu a umývali sa rosou, aby sa ochránili pred chorobami. Kto ešte pred východom slnka zjedol pečivo natreté medom, bol v danom roku uchránený pred žihadlami ôs a uštipnutím hadov.
Gazdinky vstávali v tento deň už pred svitaním a obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili veľkými zväzkami kľúčov, čo mali odplašiť myši z pelechov. Zametali domy a odpadky odniesli na križovatku, aby v dome nemali blchy.

Pokiaľ ide o hospodárov, na Zelený štvrtok sa malo sadiť a siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách schádzali bosorky a čarovali. V tento deň sa mali jedávať zelené potraviny a jedlá, ako špenát, kel, žihľava, čakanka alebo kapusta.
Zaujímavosť – na Zelený štvrtok by ste si nič nemali požičiavať, ani sa hádať. Ak túto tradíciu dodržíte, vyhnete sa údajne sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

jahniatko veľká noc

 

vajíčko ikonaVeľký piatok

Veľký piatok je pripomienkou dňa ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Smrť údajne nastala okolo tretej hodiny popoludní, preto je to deň veľkého pôstu, aj tichého rozjímania.
V minulosti jedli ľudia len ľahké, zvyčajne mliečne jedlá. Najčastejšie v rúre pečené zemiaky v šupke bez masti, polievky bez tuku, mlieko, čaj, chlieb. V kostole nehoreli sviečky a dodnes sa obrady vykonávajú potme.
Ako symbol hojnej úrody sa na stromy do záhrad vešali maľované vajíčka.
Názov tohto dňa je odvodený od veľkého tajomstva. Verilo sa v magickú silu zeme, ktorá sa na Veľký piatok otvárala a na krátku dobu sprístupnila svoje poklady.

 

vajíčko ikonaBiela sobota

Na Bielu sobotu ľudia navštevovali hroby svojich blízkych.
V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že vyčistením domovov z nich vyženú choroby a všetko zlé.
Piekli sa veľkonočné baránky, pripravovali sa sviatočné pokrmy a z vŕbových prútov sa plietli korbáče. Tie sú spletené z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a sú zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhé a ozdobené pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.

Dievčatá pre šibačov chystali vajíčka, ktoré najčastejšie farbili v odvare z cibuľových šupiek, sennej mrvy a neskôr z farebného krepového papiera. Aby sa leskli, pred ukončením pridali do odvaru trochu bravčovej masti alebo ich potreli kožou zo slaniny.
Na Bielu sobotu sa končí pôst.

zdobené veľkonočné vajíčkaPrečítajte si tiež
Tipy a techniky na zdobené veľkonočné vajíčka.

 

vajíčko ikonaVeľkonočná nedeľa

Deň vzkriesenia, kedy Kristus vstal z mŕtvych. Stalo sa tak počas svitania prvého dňa v týždni, čiže v prvý deň po sobote, ktorá bola podľa židovského kalendára posledným dňom týždňa.
Tento deň slúžil na posvätenie veľkonočných pokrmov ako mazanec, veľkonočný baránok, jahňacie mäso, vajíčka, chlieb, či víno. Každá návšteva dostala v tento deň kúsok posväteného jedla. Požehnané jedlo sa totiž muselo skonzumovať, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená.
V tento deň sa doslova hodovalo, skoro ako na Štedrú večeru. Začínalo sa vajíčkom, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bol z hydinového mäsa. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.

 

vajíčko ikonaVeľkonočný pondelok

S ním je spojená veľkonočná šibačka dievčat (aj oblievanie) a veľkonočné hodovanie. Chlapci chodia od domu k domu s korbáčmi upletenými najčastejšie z vŕbového prútia, ktoré sú ozdobené stuhami. Šibú dievčatá, aby boli zdravé a silné po celý rok, a vinšujú.
Za to dostanú maľované vajíčka, kraslice (vajíčko je predsa symbol života), v posledných rokoch deti aj sladkosti a peniaze, dospelí zasa pohárik na zahriatie.
Niekedy je zvykom, že v utorok chodia s korbáčom zasa dievčatá.
Veľkonočný pondelok sa zvykol označovať aj ako červený pondelok, pretože červená farba na krasliciach symbolizuje v tento deň farbu Kristovej krvi.

veľkonočný mazanecOchutnajte Veľkonočný mazanec zo špaldovej múky.

                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author