Mladá dáma, ktorej meno zatiaľ nepozná celé Slovensko, no čoskoro sa to zmení. Veríme tomu, lebo robí fantastickú hudbu. Andrea Bučko. Skôr asi budete poznať jej rodičov. Mama je známa jazzová speváčka Adriena Bartošová a otec herec, moderátor Štefan Bučko. Andrea sa teda mala od koho učiť a postupne krok za krôčikom si získava čoraz viac fanúšikov. Možno aj preto, ako hudbu vníma – je to moja liečivá terapia a intímna výpoveď, tvrdí.

Keď sme ju videli spievať na jednej akcii, boli sme nadšení. Bolo vidieť, že Andrea si spev a hru na klavíri užíva a ako vraví v rozhovore pre Lepšídeň.sk, „niet nad akustický intímny koncert v príjemnej atmosfére. To vie byť silnejšie ako akákoľvek nahrávka.“ Istý čas žila v Paríži, pohybuje sa aj v susednom Rakúsku a na obidvoch miestach zbiera inšpiráciu, nápady. O pár dní jej vychádza nový album, ktorý je do veľkej miery akustický, intímny, precítený. Ktosi z nášho okolia ju označil za slovenskú Norah Jones…
Prečítajte si viac o Andrei Bučko a vypočujte si pár jej pesničiek.

 

Andrea Bučko

»Andrea, ste naozaj talentovaná speváčka a skladateľka…ale predsa len, skôr ako vaše meno povie ľuďom meno vašej mamy Adrieny Bartošovej. Čiže jablko nepadlo ďaleko od stromu? 🙂
„Samozrejme, od mamy som dostala talent a v mnohom ma na životnej ceste inšpirovala. Ako umelkyne sa však vo viacerých ohľadoch líšime. Mnohí ľudia vo mne cítia kus jej energie i temperamentu, no nesiem v sebe možno o niečo viac melanchólie. Každá hudbu vnímame svojsky, sústredime sa aj na iné témy. Ja sa okrem hudby venujem aj divadlu, vyštudovala som divadelnú réžiu, takže sú tam aj nejaké vplyvy od otca 🙂
Každopádne áno, dá sa konštatovať, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Moji rodičia sú moji najkonštruktívnejší kritici a zároveň najväčší fanúšikovia:)“

 

»Ale vraj ste sa dlho hanbili pred nimi spievať aj hrať?
„Veru tak. Možno to jemne súvisí aj s tou spomínanou kritikou. Rada prijímam kritiku z neznámeho prostredia, no pri rodičoch som automaticky emocionálne zainteresovaná. Nechcem ich sklamať…ak im mám niečo zo svojej tvorby ukázať, malo by to byť v stave, s ktorým som sama spokojná natoľko, že viem, že viac som urobiť nemohla…a to sa málokedy deje na začiatku procesu.
Preto si často rodičia vypočujú moje skladby medzi poslednými. No nie je to prejav nedôvery, skôr rešpektu. Viem však, že mama sa na to pozerá inak, lebo ona sa nevyhýba kritike od rodiny a práve naopak, rada nám zahrá veci aj v procese tvorby. Takže stane sa, že je občas aj smutná, keď sa  neodvážim podeliť o svoje prvotné kompozície, keď si nechcem dať poradiť. Mnohí kamaráti sa mi za to smejú a tvrdia, že by som mala využiť fakt, že mám vedľa seba ľudí, ktorí mi chcú len to najlepšie a ktorí sú profesionáli v danom obore. Učím sa na vlastných chybách a verím, že príde čas, kedy s tým už problém nebudem mať.“

 

Moje srdce začne ihneď spievať…

»Videli sme vás spievať na jednej akcii – vlastné pesničky, sólo, aj s mamou Adrienou. Bolo to úžasné, zimomriavky na chrbte, precítené. Hudbu aj texty si píšete sama?
„Až na pár výnimiek áno. Na novom albume bude zopár textov, ktoré som si nenapísala sama. Ide o zhudobnené básne od Emily Dickinson a Guillauma Appolinaira.
Tak isto sa mi podarilo zhudobniť báseň od slovenského súčasného básnika Petra Končeného – Jeseň. Ak ma zaujme cudzí text natoľko, že sa s ním viem stotožniť, nemám problém ho zhudobniť. Moje srdce ihneď začne spievať melódiu pre akúkoľvek emóciu, čo sa ma dotýka 🙂 Tak vznikajú aj moje vlastné skladby.
Prvotná je emócia, potom príde melódia a harmónia a na záver si to poskladám do textu. Ak sa medzičasom ukáže text, ktorý vie lepšie vystihnúť môj vnútorný stav, tak sa nechám viesť. Je to všetko veľmi prirodzený proces a prichádza vždy v čase, kedy to nečakám, neplánujem. Musím si len niečo odžiť, aby sa to odzrkadlilo neskôr v tvorbe. Asi ako každý umelec.“

 

Album Polarity

»Predchádzajúci album Polarity ponúka viacero fantastických skladieb – komorných, zádumčivých, ale aj svižných, je tam jeden čisto rádiový hit:-) Perfektné skladby ako Say Sorry, I remember, Be my Lover, Don´t Cry…
„Veľmi pekne ďakujem za taký priaznivý opis posledného albumu 🙂 Pracovala som na ňom vyše roka, veľmi mi pomohol aj kamarát – hudobný producent Adam Kuruc, ktorý mi dodal odvahu skúsiť svoje skladby obliecť aj do iného šatu, ako som zvyknutá. Bol to môj prvý experiment s elektronikou a asi nie posledný.
Napriek tomu , cítim sa viac ako hudobníčka, ktorá vie najsilnejšie vypovedať naživo. Niet nad akustický intímny koncert v príjemnej atmosfére. To vie byť silnejšie ako akákoľvek nahrávka.
K takej atmosfére som chcela priblížiť aj svoj pripravovaný album “Escape”, ktorý vyjde v týchto dňoch (krst v Bratislave 24.marca – kliknite si na pozvánku)
Mnohé skladby som nahrala na prvý alebo druhý “take”. Snažili sme sa nie príliš umelo zasahovať do nahrávacieho procesu. Chceli sme, aby čo najviac vyznel tak, ako keby bol nahrávaný priamo na živom koncerte u nás v obývačke. Myslím, že ľudia odvnímajú tú úprimnú intímnu atmosféru.

»Jednou zo skladieb je zhudobnená báseň spomínanej Emily Dickinson, ktorú evidentne milujete…
„Prvý krát som sa Emily Dickinson rozhodla zhudobniť ešte na albume Polarity, a to konkrétne báseň “I remember”. Na novom albume to bude práve báseň “Escape”, podľa ktorej dostal názov celý album. A prečo tie dve básne? Na to mám veľmi jednoduchú odpoveď 🙂 Lebo ma v danom momente vnútorne zasiahli a dokázala som sa s nimi stotožniť. Prebudili vo mne múzy. Zhudobnila som ich v anglickom origináli.“

 

Vysnívaný Paríž

»Žili ste istý čas v Paríži – ako ste vnímali jeho muzikálnu tvár? Lebo to je nielen mesto zaľúbených, alebo úžasnej histórie, krásnych zákutí, parkov… ale aj mesto hudby. Či už hore na Montmartri pri Sacre Coeur, v Luxemburských záhradách, pod Eiffelovkou…
„Paríž je mesto všetkých možných tvárí. Umenie, romantika, dobré jedlo, víno, zlatom vyblýskané paláce – áno, všetka tá nádhera je pre Paríž typická. Ale vidno tam aj extrémnu chudobu, smrad, hluk, neporiadok, nešťastných upracovaných ľudí, rodiny na ulici. Povestná francúzska autenticita sa pomaly stáva len turistickou atrakciou.
Okrem toho Paríž je mestom bezdomovcov, čo je síce známe už z Hugových románov, no v poslednej dobe je ich čoraz viac. Mnohí z nich sú bývalí umelci, čo na mňa mnohokrát dojímavo pôsobilo. Najmä keď som videla ako bravúrne dokážu hrať na nejakom hudobnom nástroji a napriek tomu žiť v zvláštnych nehostinných podmienkach. Človek si zrazu uvedomí, že mesto je okrem toho krásneho i drahé a všetci pracujeme na svojich budúcich projektoch, ktoré nevieme ako dopadnú, akú budú mať podporu. Investujeme do nich svoj čas, energiu  aj peniaze a veru zo dňa na deň sa môže stať to, že jednoducho projekt nezaujme a potom…
Paríž ma oslnil svojou romantikou, energiou, spolupatričnosťou, ale mal i svoje extrémne kruté a smutné podoby. Ostane pre mňa večnou inšpiráciou a to som tam nemusela zažiť ani najlepší koncert, výstavu, či divadlo vo svojom živote. Paríž sám o sebe je umeleckým dielom.

Prečítajte si aj ďalšie naše ROZHOVORY.

 

»Hudba je evidentne váš život. Na klavíri hráte famózne. Čo vám okrem hudby vie vylepšiť deň? Spraviť náladu 🙂
„Hehe, s tým slovom famózne by som bola opatrná. Poznám mnoho kolegov, či kolegýň, ktoré hrajú výrazne lepšie. Čo však možno moju hudbu robí zaujímavou a pre mňa v niečom i liečivou je fakt, že sa v nej nechávam obnažiť.
Hudba je pre mňa akousi terapiou a vyslovene intímnou výpoveďou. Cez vlastný prežitok sa snažím inšpirovať druhých. Možno vniesť kúsok katarzného momentu – kto sa chytí, ten odchádza “dotknutý”. A vtedy človek nerieši, či bravúrne hrám na klavíri, ale či som vedela bravúrne odovzdať emóciou, chytiť za srdce. Či som to, o čom spievam aj naozaj vnútorne prežila.
Verím tomu, že človek, ktorý svoju prácu robí úprimne a s láskou, sa dokáže priblížiť k rôznorodým ľuďom na neopísateľnej úrovni. Vtedy obe strany odchádzajú domov so zážitkom. A to je pre mňa často základ k tomu cítiť sa dobre.
Zrod piesne je niečo, čo mi vie definitívne zlepšiť deň 🙂 A okrem toho?
Priznám sa, že mám vášne pre vône. Vôňa lesa, kvetín, dobrej čokolády, parfumu či kvalitného červeného vína. A najviac prirodzené vône mojich priateľov a domova. Tie mi skutočne vedia zlepšiť deň 🙂
Znie to možno príliš jednoducho, ale v jednoduchých detailoch života je občas skrytá najväčšia krása.

Foto: Andrea Bučko, Santarosa Barreto