Bernolák, Štefánik, Štúr… vydajte sa spolu s nami na literárne prechádzky po mestečkách a dedinkách, kde pôsobili významné osobnosti, alebo sú s nimi nejako späté. Začneme v Bernolákove, ktoré je pamätné pôsobením prvého kodifikátora nášho literárneho jazyka Antona Bernoláka.
Potom sa cez Chorvátsky a Slovenský Grob vydáme do chotára obce Ivanka pri Dunaji, ktorá už bude navždy spätá s tragickou smrťou Milana Rastislava Štefánika. Je až mysteriózne pozoruhodné, že s týmto – dnes už skoro mestečkom – súvisia aj záverečné roky života Ľudovíta Štúra, teda rovnako veľkej osobnosti našich dejín, a tiež s priezviskom na „Š“.
Lepšídeň.sk v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska pripravil zaujímavý výlet po obciach v blízkosti Bratislavy, ktoré mnohí poznáme z počutia, vieme približne, kde sa nachádzajú…no neraz netušíme, aké významné udalosti sa k nim viažu.
Bernolákovo, niekdajší Čeklís
Mladý Anton Bernolák sa veľmi potešil, keď mu po štúdiách v Trnave, Viedni a Bratislave ponúkli miesto v Čeklísi, čiže terajšom Bernolákove. Prečo?
Dedina leží blízko Bratislavy a nie je z nej ďaleko ani do Trnavy. A to boli dve významné kultúrne centrá, ktorých zázemie nevyhnutne potreboval pre svoju jazykovednú prácu.
Do Čeklísa si roku 1787 priniesol čerstvé výtlačky svojej prvej práce Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum, čiže Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách s pripojeným návrhom pravopisu – Orthographia. Už v tej chvíli však vedel, že svoje názory na spisovný jazyk Slovákov bude musieť podoprieť ďalšími jazykovednými prácami, lebo len tak sa bude môcť nový spisovný jazyk presadiť i do praktického života. Niet totiž nič praktickejšie ako dobrá teória.
Preto sa s nadšením pustil do práce. Už roku 1790 vydal v Bratislave rozsiahlu slovenskú gramatiku – Grammatica slavica so zbierkou slovenských prísloví, prepísaných už podľa jeho pravidiel a zásad, a o rok neskôr vydal v Trnave ďalší spis Etymologia vocum slavicarum, čiže Odvodzovanie slovenských slov. V diele vysvetľoval vznik a tvorbu slov v slovenčine pomocou pripájania predpôn a prípon ku kmeňu, prípadne skladaním slov.
Tieto Bernolákove návrhy sa nikdy neujali, no i tak mali veľký význam. Upozornili slovenských vzdelancov na potrebu jednotného gramatického názvoslovia pri vypracúvaní gramatických a pravopisných zásad spisovnej slovenčiny. Okrem toho si musíme uvedomiť, že Bernolák tvoril veci úplne nové, v slovenčine neznáme, veď spisovnú reč Slováci ešte nemali.
Anton Bernolák žil v Čeklísi štyri roky. V prestavanej podobe sa dodnes zachovala budova rímskokatolíckej fary, v ktorej žil a tvoril, a z celkom blízkeho návršia s kostolom, kde slúžieval omše a kázal, je rovnako pekný výhľad na juhoslovenskú rovinu, ako keď žil. Neďaleko, prakticky uprostred obce, stojí aj pomník s jeho bustou od Frica Motošku. A okrem toho – táto slovenská obec dnes nesie jeho meno – Bernolákovo.
Kostol sv. Štefana Uhorského v Bernolákove.
Láska k Podunajskej nížine
S Bernolákovom sa spája aj meno básnika Vojtecha Kondróta. Chodil tam do základnej školy a odtiaľto dochádzal aj do gymnázia v neďalekom Senci. Na vysokej škole vyštudoval matematiku a fyziku. Všetky tieto skutočnosti hlboko ovplyvnili jeho básnickú tvorbu, a to najmä v tematickej a poetickej rovine. Po skončení štúdia bol stredoškolským pedagógom v Tvrdošovciach, Šuranoch a Ivanke pri Dunaji, v osemdesiatych rokoch redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a potom opäť pedagógom.
Ivanka pri Dunaji
Tesne pred Bratislavou leží obec Ivanka pri Dunaji. Je známa tým, že v jej chotári 4. mája 1919 havaroval Milan Rastislav Štefánik. Miesto tejto leteckej havárie dnes pripomína pamätný areál so symbolickou mohylou.
Z literárneho hľadiska treba spomenúť, že osobnosť Milana Rastislava Štefánika, jeho hrdinský život i nečakaná tragická smrť sa stali témou nielen mnohých publicistických vystúpení, ale aj témou samostatných kníh.
Napríklad diela Jána Juríčka M. R. Štefánik, Milana Vároša Posledný let generála Štefánika, Jána Fusku M. R. Štefánik v myšlienkach a obrazoch, cestopis Miroslava Musila a Františka Keleho Návraty do Polynézie – po stopách M. R. Štefánika.
Jednou z najnovších je kniha Jozefa Banáša Prebijem sa! Štefánik o detstve, diplomatickej i hvezdárskej kariére Štefaníka, o jeho láskach a samozrejme smrti v Ivanke pri Dunaji.
Aj Jaroslav Rezník v knihe poviedok o Štefánikovom detstve, ktorú určil najmä školopovinnej mládež, Oči plné oblohy. A napokon Stanislav Štepka v dráme Malý veľký muž, ktorú uviedlo Radošinské naivné divadlo.
K Štefánikovmu pomníku v chotári Ivanky pri Dunaji sa okrem oficiálnych politických, vojenských a kultúrnych delegácií chodia pokloniť aj členovia vojenských klubov výsadkárov na Slovensku i v Čechách.
Ľudoví Štúr v Ivanke pri Dunaji
Ivanka pri Dunaji sa však zapísala do literárnej histórie aj z čias nášho národného obrodenia, a to udalosťou spojenou s Ľudovítom Štúrom. Po slovenskom povstaní 1848 –1849 Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre. Napriek tomu história zaznamenala niekoľko v tom čase prísne utajovaných ciest z Modry do kaštieľa v Ivanke pri Dunaji. Stretával sa tu so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom.
Historici zaznamenali túto skutočnosť na základe svedectiev niektorých Štúrových súčasníkov. Nikto si však nepoložil otázku, aký bol účel týchto stretnutí. Odpoveď treba hľadať v osobnosti kniežaťa Obrenoviča. Ten žil vtedy v Rakúsku ako politický emigrant a často navštevoval Ženevu vo Švajčiarsku.
Ľudovít Štúr chcel prostredníctvom Obrenoviča nadviazať kontakty s ruskými revolučnými demokratmi. Horúčkovitá práca na diele Slovanstvo a svet budúcnosti to len potvrdzuje. Navyše, dielo písal po nemecky, lebo jeho najrýchlejšie šírenie predpokladal práve v tejto jazykovej oblasti, kde pôsobilo veľa slovanských politických a intelektuálne zdatných emigrantov.
Stretnutia Štúra so srbským kniežaťom Obrenovičom v Ivanke pri Dunaji pripomína pamätník v záhrade pred kaštieľom.
Slovenská literárna agentúra
V Ivanke pri Dunaji sa narodil dramatik Ladislav Luknár, dlhoročný riaditeľ autorsko-právnej Slovenskej literárnej agentúry v Bratislave, známej pod značkou LITA, ktorá dnes zastupuje vyše 2500 slovenských a desaťtisíce zahraničných autorov.
Spočiatku písal humoristické jednoaktovky, prípadne dramatizácie humoresiek našich i zahraničných autorov. Literárne sa našiel v hrách pre deti a mládež. Inscenačný úspech zaznamenali jeho hry Statočný valach, Ľubka, Pesnička pre princeznú, Za dobrodružstvom, Petrov fantastický večer a niektoré iné.
Pochovali ho v rodnej Ivanke pri Dunaji, kde sa dodnes zachoval aj jeho rodný dom.
Text: Jaroslav Rezník
Foto: Daniel Kollár, Ján Lacika a František Turanský
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 96.ročník, číslo 1-2/2019.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.
