Česká cesta, čiže Via Bohemica. Cyklotúra po jej slovenskej časti

LinkedIn

Počuli ste už o významnej starobylej obchodnej ceste, ktorá spájala kedysi Prahu s Budínom? Česká cesta, alebo tiež Via Bohemica vznikla ako obchodná cesta v 14. storočí, aby sa podporila ekonomika a rozvoj na jej úseku. Nasadnime na bicykel a vyberme sa trochu do histórie.
„Môj dávny sen prejsť starú historickú Českú cestu (Via Bohemica) sa stal realitou. Poznanie tejto jedinečnej významnej cesty je pre mňa ako Trnavčana veľkou výzvou. Mesto Trnava bolo na Českej ceste najvýznamnejším bodom na dnešnom území Slovenska. Vďaka tejto trase Trnava rozkvitla a stala sa najbohatším a najvýznamnejším mestom vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve,” rozpráva František Turanský, ktorý o tom napísal reportáž aj pre časopis Krásy Slovenska. V spolupráci s ich vydavateľom Dajamou vám prinášame túto reportáž rozšírenú o zaujímavé tipy a fakty.

 

Významná Via Bohemica

česká cesta via bohemicaČeská cesta – Via Bohemica – bola súčasťou veľkej obchodnej cesty, ktorá viedla od Bosporu k Atlantickému oceánu. Cesta z Prahy do Budína dostala začiatkom 14. storočia výsady európskej obchodnej magistrály a pravidlá súvisiace s ochranou obchodníkov potvrdili zmluvou český kráľ Ján Luxemburský a uhorský kráľ Karol Róbert vo Vyšehrade. Jej platnosť i s doplnkami potvrdzovali aj ďalší panovníci.
Na územie dnešného Slovenska vstupovala Česká cesta za riekou Moravou cez prvú mýtnu stanicu v Uhorskom kráľovstve pri Holíči a končila sa v dnešnom Štúrove pri Dunaji, kde prechádzala do Ostrihomu.
Trasa dlhá asi 200 kilometrov. Výzva na spoznanie a objavovanie krajiny, ľudí, pamiatok a hľadanie ducha starej Via Bohemica, cesty takej významnej pre našu krajinu hlavne v 14. a 15. storočí.

 

Zo Skalice ku kaštieľu v Holíči

Začíname v Skalici, ktorá patrí k najkrajším mestečkám na Slovensku. Mesto s bohatou históriou a krásnymi pamiatkami zanechalo vo mne silný dojem. Zo Skalice povedľa Skalických rybníkov pokračujeme do Kátova.

Kaštieľ v Holíči Česká cesta Via Bohemica

V neďalekom Holíči prechádzame okolo kaštieľa, ktorý stojí na mieste kráľovského vodného hradu. Je to nádherná barokovo-klasicistická dominanta Holíča s bastionovým opevnením. Kaštieľ vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu a do dnešnej podoby ho prestavali po roku 1736, kedy ho získal František Lotrinský. Holíčsky zámok je nielen cisárske sídlo, ale aj národná kultúrna pamiatka (vyhlásená v roku 1963).

 

Kaplnka v Kopčanoch

Kaplnka v Kopčanoch Česká cesta Via BohemicaOdtiaľ si odskočme k blízkej Kaplnke sv. Margity v Kopčanoch z čias Veľkej Moravy, nachádza sa na bývalej spojnici Nitrianskeho a Moravského kniežatstva. Pôvodne románsky kostolík je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1554. Existenciu dokonca potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“.

Veterný mlyn Holíč Česká cesta Via BohemicaVeterný mlyn nad Holíčom je ďalšia zastávka na našej ceste. Pokračujeme do obce Trnovec a cez ďalšie záhorské dedinky míňame hlavnú cestu na Senicu. Prechádzame cez Popudinské Močidľany, Dubovce, Radošovce a Oreské.
Tu spoznávame tých pravých Záhorákov a ich jedinečné nárečie 🙂

Za Oreským prechádzame povedľa Miléniového kríža, najvyššieho na Slovensku. Je naozaj majestátny, obrovský a rozhodne je to zaujímavá cirkevná atrakcia. Vysoký je 27 metrov a postavili ho pri príležitostí 2000.výročia narodenia Ježiša Krista. Preto sa často používa jeho druhý názov – Jubilejný kríž.
Za ním si pokračujeme do slávnych kúpeľov Smrdáky a do Senice prichádzame cez obec Rybky. Mesto Senica chystá otvoriť múzeum Českej cesty, no ešte si chvíľu počkáme.

časopis Krásy Slovenska

 

K hradbám Malých Karpát

Obec Hlboké je ďalšia zastávka a prezeráme si Pamätnú izbu národovca J. M. Hurbana, ktorú sprístupnili v roku 1967 pri príležitosti 150. výročia narodenia J.M. Hurbana. Nájdete tam historické dokumenty z archívu na fare. V roku 1982 pribudla nová expozícia, ktorá bola obohatená o najnovšie poznatky, skúsenosti literárneho múzejníctva.

Ďalej napredujeme cez borovicový les, čo je zaujímavá zmena, a dostaneme sa až do Cerovej. Predo mnou stojí hradba Malých Karpát. Najnebezpečnejší a najťažší úsek pre obchodníkov, vojakov i obyčajných ľudí na Českej ceste v minulosti. Cestu tu chránila sústava neďalekých hradov a osád.
Neďaleké Prievaly (Sandorf) je dedinka, kde Česká cesta prechádza horstvom Malých Karpát zo Záhoria do Karpatskej kotliny. Šliapeme do pedálov medzi vrchmi Osečník a Hrubý Kamenec až do Bukovej (Biksád). Spomínaný úsek ešte i dnes miestni volajú Česká cesta a označujú ho tak aj mapy. „Cesta z Bukovej cez Biksádsky priesmyk do Trstína popod Bielu horu je pre mňa a môj bicykel najnáročnejšia a najpestrejšia,” popisuje F. Turanský.

Záruby, Veterlín a Kršlenica, pohľad z Plaveckého hradu

Záruby, Veterlín a Kršlenica, pohľad z Plaveckého hradu.

Cez Bukovú, ktorá čupí pod vrchom Záruby (najvyšší vrch Malých Karpát), sa zjazdom potom dostávame bezpečne povedľa kameňolomu do Trstína (Nádaša). Kedysi sa tu prepriahali kone a tu sa aj končí malebná „záhoráčtina“ a začína tvrdá „trnafčina“. Dnes tu stoja ešte dva kaštiele ako spomienka na dávnu minulosť.
Pred nami sa už rozprestiera Trnavská pahorkatina a neďaleké Smolenice, kam sa vyberáme pozrieť si Smolenický zámok.

Smolenický zámokPrečítajte si tiež
Od hradu k hradu. Smolenický zámok a Ostrý kameň

Vraciame sa do Trstína, kde sa zastavujeme pri pútnickom kostolíku na Hájičku s najstarším patrocíniom Bolestnej Panny Márie na Slovensku.
Napredujeme cez Hornú Krupú do Dolnej Krupej s kaštieľom a parkom. V kaštieli v minulosti chvíľu žil aj Ludwik van Beethoven a v parku pred sto rokmi bolo najchýrnejšie a najväčšie rozárium v Európe.

 

Príchod do Trnavy

Do stovežatej Trnavy, Malého Ríma, ako ho nazývali v minulosti, prichádzame vítaný ako mnohí králi, čo prichádzali do svojho mesta. Už sto rokov predtým ako uhorský a český kráľ zmluvou a dohodou zriadili Českú cestu, Trnava sa ako druhé mesto v Uhorsku v roku 1238 stala slobodným kráľovským mestom.

Okrem toho bola sídlom Uhorského primasa a prvej univerzity na území Slovenska. Mestská pamiatková rezervácia ponúka skvosty, ktoré odporúčame navštíviť.
Prečítajte si tiež našu Prechádzku po Trnave.

trnava malý rím prechádzka

 

Vodný hrad, aj vodný mlyn

Trnavu opúšťame povedľa riečky Trnávka do Modranky, starého pútnického miesta. Z nej po vedľajších cestách pokračujeme do Serede. V Seredi sa nachádzal významný brod cez Váh, ktorý strážil Šintavský vodný hrad. Dnes je z neho iba torzo v podobe kaštieľa.

Zo Serede sa po cyklochodníku pohodlne a nerušene dostávame po pravej strane hrádze Váhu a vodnej nádrži Kráľová do Šale. Prístav Šintava poskytoval na Českej ceste tým, ktorí chceli cestovať loďou, aj túto možnosť. Pešo a po suchu ďalej prešli mostom cez rieku Nitra pri bývalej osade Nyárhíd (neďaleko Nových Zámkov) a brodom cez rieku Žitavu pri Dvoroch nad Žitavou a potom k Dunaju pri Ostrihome.

Pre nás na bicykli je vhodná a bezpečná táto riečna cesta, nie však po vode, ale po hrádzi Váhu a neskôr Dunaja. V Kolárove navštevujem vodný mlyn s krytým dreveným mostom.

Vodný mlyn v Kolárove

 

Cez Komárno až do Štúrova

Pohodlným cyklochodníkom z Kolárova pokračujeme do Komárna. Tu sa zdržíme dlhšie a navštevujeme slávnu protitureckú pevnosť pri sútoku Váhu a Dunaja. Centrum mesta je pestré, no najviac očaruje Nádvorie Európy s jedinečnou skladbou budov.
Z Komárna napredujeme už popri Dunaji a pozeráme si v niektorých obciach staršie sakrálne pamiatky, rímsky vojenský tábor pri Iži, termálne kúpalisko v Patinciach, pamätník Žitavského mieru v Radvani nad Dunajom, rozhľadňu v Kravanoch nad Dunajom a krásne štrkové pláže a zátišia popri Dunaji.
Na záver cyklistického putovania končíme v Štúrove (Parkan). Môžete sa okúpať v chýrnych termálnych vodách a nenechajte si ujsť ani susedný historický Ostrihom. „A to už je záver mojej vysnenej Českej cesty. Rôznorodosť krajiny a jej obyvateľov ma milo prekvapila a z cesty som si priniesol bohaté zážitky,“ dodáva František Turanský.

V spolupráci s Krásy Slovenska, text: František Turanský
foto: František Turanský a Ján Lacika, Dajama, Adkon.sk,
wikimedia/Stanislav Doronenko, VodnyMlyn.sk a Zamok.Holic.sk.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.