Ďumbier. Mohutný velikán Nízkych Tatier

Mohutný, majestátny a mnohotvárny. Najvyšší vrch Nízkych Tatier stojí za pozornosť. Pretože Ďumbier nie je len obyčajný kopec, jeden z mnohých v dlhej reťazi pohoria. Je to hora vypínajúca sa ako veža pevnej a nádhernej katedrály, tvorenej vysokým a masívnym nízkotatranským hrebeňom. Veža čarovného prírodného chrámu. Žriedlo pokoja, pokory i pohody.

Je to vrch, ktorý sa prirodzene dotýka neba. Jeho ticha a oblakov. Ale aj nepríjemného vetriska a kľukatých bleskov, pričasto vytryskujúcich z čierňavy búrkových mrakov, ktoré s obľubou priťahuje, a ich zlovestného ohlušujúceho hrmenia, znásobeného ozvenou rozliehajúcou sa po strmých kotloch, ktoré priamo v jeho svahoch vyhrýzli štvrtohorné ľadovce. Je to vrch požehnaný nielen výškou a mohutnosťou, ale aj vznešenosťou.
Takto nádherne opísal Peter Urban v knižke Ďumbier – najvyšší z Nízkych…

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vás pozývame na tento vysoký v Nízkych. Vrch, ktorý pre svoju vynikajúcu výšku poskytuje najkrajší, najširší rozhľad a na severnej strane má veľhorský ráz, vytvorený dávnymi ľadovcami. Vyššie na fotografii vrchol Ďumbiera a na ňom slovenský dvojkríž z dreva (foto Milan Bališin).

Dvojtvárny Ďumbier

Najvyšší vrch Nízkych Tatier má 2 043,4 metra. Ďumbier upúta a zaujme mnohým. Okrem iného aj svojou dvojtvárnosťou – podobne ako aj ďalšie tri nízkotatranské dvojtisícovky Štiavnica, Chopok či Dereše -, pretože existuje značný morfologický rozdiel medzi jeho južnými a severnými svahmi, podmienený nerovnomerným zaľadnením pohoria v starších štvrtohorách.

Príjemnejšiu, hoci krajinársky či fotogenicky možno menej atraktívnu tvár ponúka pri pohľade z pohronskej strany. Napríklad z obľúbenej a celoročne vyhľadávanej plošiny Diel nad Mýtom pod Ďumbierom a Pohanského.
„A tu na sever otvoril sa nám nový ohromný obraz, Ďumbier s jeho celou rodinou,“ opisuje Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský v Prechode cez Čertovicu. „V prostriedku ležal on vyvalený, okolo neho Malý a Veľký Gápeľ, Vajskovská, všetko hodní mamľasi, a okrem toho kopa menších čeľadníkov, rozložených na všetky možné spôsoby tým starším po nohách a otlakoch…“

Ďumbier z vrcholu Krúpova hoľa (Marcin Szala, Wikimedia)

Južné svahy Ďumbiera

Tie zaujmú najmä hladko modelovanými vypuklými, prevažne hôľnymi svahmi, spadajúcimi do Bystrej (ide o dolinu v južnej časti pohoria) a Mlynnej doliny. Miestami ich pokrývajú rozsiahle haldy veľkých i menších žulových blokov, balvanov i sutiny, v podobe šedých fľakov všakovakých tvarov, neodmysliteľne dotvárajúcich typickú krajinnú scenériu tejto vysokohorskej oblasti.
V nižších polohách pribúdajú ostrovčeky kosodreviny (Pinus mugo). Siahajú až po súčasnú hornú hranicu lesa, ktorá bola oproti pôvodnej znížená ľudskými aktivitami, a v západnej časti Nízkych Tatier sa nachádza zhruba v nadmorskej výške 1 417 m.

Súvisí to s tým, že v chladných periódach starších štvrtohôr bola väčšia časť južnej úboče Ďumbiera iba pod snehovou pokrývkou. Na rozdiel od dolín na severnej strane, zaľadnených zväčša menšími karovými ľadovcami a ľadovcovými splazmi.

Na južných svahoch prebiehalo silné mrazové zvetrávanie, ktorého výsledkom sú aj kamenné moria. Severné svahy Ďumbiera sú odlišné. S vyše 500-metrovými bralnatými stenami, rozčlenenými početnými žľabmi, rebrami a piliermi strmo spadajú do morfologicky výrazných ľadovcových karov a kotlov v záveroch (horných častiach) Bystrej (ide o dolinu v severnej časti pohoria) a Ludárovej doliny s drsnejším bralovo hôľnym georeliéfom.
Nečudo, že postupne sa stali obľúbenými medzi horolezcami a neskôr aj skialpinistami.

„V masíve sa nachádzajú Štiavnica, Pagova kopa, Ďumbier a Ludárova kopa. Z horolezeckého hľadiska je zaujímavá žulová stena vysoká do 400 metrov. Najvyššia horolezecká aktivita bola v rokoch 1977 až 1980, keď tu vzniklo 30 nových ciest.“
Milan a Paľo Packovci & Ervín Velič, ml.: Severná stena Ďumbiera

Ľadovcové plesá

Vrbické pleso

Hoci v Nízkych Tatrách nebola činnosť ľadovcov taká rozsiahla ako napríklad vo Vysokých a Západných Tatrách, počas poslednej doby ľadovej sa v pohorí nachádzalo niekoľko ľadovcov. Najmä v dolinách na severných úbočiach pohoria, predovšetkým v skupine Ďumbiera. Preto zaľadnenie tejto časti pohoria formovalo jeho súčasný veľhorský charakter a zanechalo výrazné stopy najmä na severných svahoch. V severných dolinách sa preto nachádza aj niekoľko menších ľadovcových plies.

Najväčším z nich je Vrbické pleso v hornej západnej časti Demänovskej doliny. Ako píše Miloš Janoška v Čertovici a okolí, „od severu má divoký, pradávnymi ľadovcami vyhlodaný a pútavý ráz. Ďumbier je ľahko prístupný a je z neho prekrásny rozhľad. Plastiku a diaľku rozhľadu obmedzujú vzdušné pary. Najčistejší vzduch býva koncom leta a v jeseni.“

V jeseni či začiatkom zimy, keď strmé severné svahy Ďumbiera a susednej Štiavnice popráši prvý sneh, ešte viac vynikne ich dramatický a kontrastný rozdiel oproti južnej časti vrchu. Pri pohybe po ich hrane sa človeku zdá, akoby boli južné svahy odrazu kolmo prekrojené.

Prečítajte si ďalšie články o CESTOVANÍ.

Ďumbier má dobrú aj zlú tvár. Dobrú ponúka väčšine návštevníkov za vhodného počasia ďalekými výhľadmi, ktoré oprávnene patria medzi najkrajšie na Slovensku. Tú zlú ukazuje spravidla tým, ktorí podcenia jeho nebezpečenstvo a vyberú sa naň za nepriaznivých podmienok. Pretože tento dvojtvárny velikán má, bohužiaľ, hodne obetí. Ale to je už na iný článok.

text a foto: Peter Urban, Milan Bališin a Marcin Szala (wikimedia), LepšíDeň.sk

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 11-12/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.