Tatranské záhady na trase z Popradského plesa k Morskému oku

LinkedIn

Slovensko ponúka nielen nádhernú prírodu, úžasné zákutia, ale tiež záhadné a tajomné miesta, o ktorých turisti väčšinou ani netušia. Pritom okolo nich, alebo v blízkosti prechádzame. Tak napríklad horské jazero v Mengusovskej doline – to bolo vraj jedným z tých miest v Tatrách, kde sa podarilo  pozorovať záhadné teleso podobajúce sa na UFO.
Podľa tvrdenia pána Lazárika sa pred očami mnohých svedkov na hladine plesa objavil zvláštny kovový rotujúci predmet. Uviedol, že čosi podobného preletelo ponad autobus, ktorým cestoval deň predtým na Štrbské Pleso. Záhadné teleso udivovalo nevídanou schopnosťou manévrovania na vode aj vo vzduchu.
Aj takéto sú tatranské záhady…

Či už je na týchto tajomných miestach a udalostiach niečo pravdivé, to necháme na vašom zvážení 🙂 Každopádne vás pozývame na prechádzku od Popradského plesa k Morskému oku, a popri tom vám ukážeme záhadné miesta, o ktorých ste možno nevedeli. Putovanie sme pripravili v spolupráci s vydavateľstvom Dajama, ktoré už dlhé roky vydáva skvelých turistických sprievodcov, napríklad aj sériu Záhadné miesta Jána Laciku.

 

Tatranské záhady

A propos ešte to UFO nad Tatrami.
Svedectvá o záhadných letiacich telesách sa po celom svete objavujú takmer denne. Niektoré boli naozaj zaznamenané aj v tatranskej oblasti, veď predsa aj mimozemšťanom sa Tatry musia páčiť!
V nedeľu 22. júna 2008 približne o druhej hodine popoludní turista Ján Huňady na svojej túre spozoroval nad Rysmi a Mengusovskými štítmi rýchlo letiaci predmet. V ten istý deň záhadné teleso uvidel aj študent Dávid Stefanides z Popradu nad lúkou pri Veľkom Slavkove. Obaja muži svoje svedectvo doložili fotografiou.

V októbri 2014 sa turistom a horolezcom pohybujúcim sa v okolí Rysov naskytol nevšedný pohľad na dvojicu zelených postavičiek, ako sedia na okraji Galérie Ganku a zízajú dolu do skalnej steny. Záhadní ufóni z Tatier však asi neboli návštevníci z vesmíru, keďže sa nápadne podobali na štvormetrové zelené postavy sediace dva roky predtým na vonkajšom parapete okien vyhliadkovej reštaurácie UFO na Moste SNP v Bratislave. Sú dielom trnavského výtvarníka Andreja Haršányho.

 

K štítu menom Satan

Ak sa z Popradského plesa vydáme po turistickom chodníku stúpajúcom hore Mengusovskou dolinou, približne v jednej tretine cesty k Veľkému Hincovmu plesu odbočuje doprava turistický chodník využívaný turistami na výstup na Rysy.
Skôr, ako sa naň vyberieme, obráťme sa smerom na západ a zahľaďme sa na ozrutný Hrebeň bášt rozčlenený do skupiny skalných pilierov a žľabov. V hrebeni dvíhajúcom sa medzi Mengusovskou a Mlynickou dolinou je nápadne veľa vrcholov s čertovským názvoslovím.

Nájdeme tu Diablovinu, Pekelník a najvyšší štít hrebeňa s názvom Satan. Meno vzbudzujúce strach a hrôzu získal vďaka povesti o uhliarovi, ktorý pri Popradskom plese vypaľoval drevné uhlie.

Tatranské záhady štít Satan

Štít Satan.

Diabol v Mengusovskej doline
Jedného dňa prišiel k uhliarovi neznámy muž s prosbou, či by mu nepomohol vyniesť na Hrebeň bášt ťažké vrece. Vďaka ponúkanej odmene v podobe zlatých zrniek uhliar zvláštnu ponuku prijal. V  stúpaní do príkreho svahu dvojicu zastihla noc a prinútila ich prenocovať na veľmi nehostinnom chladnom mieste. Keď sa cudzincovi podarilo napľutím žeravých slín na hŕbu kamenia vytvoriť ohnivú vatru, pochopil uhliar, s kým má do činenia. Od strachu celú noc nezažmúril oko a za brieždenia sa rýchlo ponáhľal dolu do doliny, aby ľuďom povedal, že stretol samotného diabla.

Keď dedinčania v uhliarových rukách uvideli zlaté zrnká, sami sa vydali na štít, ktorý medzitým dostal meno Satan. Mnoho nešťastníkov pri hľadaní našlo smrť pod hŕbou skál, ktoré na nich zhadzuje pekelný strážca pokladu.

 

Vyhľadávané Žabie plesá

Prvý strmší úsek výstupu na Rysy sa končí pri Žabích plesách. Vďaka svojmu názvu patria medzi najvyhľadávanejšie ciele hľadačov tajomných tatranských pokladov. Môžu za to povesti, podľa ktorých sú najobvyklejšími strážcami pokladov žaby. Tatranské žaby sú vraj služobníčky žabej kráľovnej, ktorá vládla nad Mengusovskou, Javorovou a Bielovodskou dolinou.

Žabia dolina, Tatranské záhady

Žabia dolina.

 

Turisticky obľúbené Rysy

Ak sa vydáme na Rysy, je nepravdepodobné, že na nich stretneme rysa ostrovida. Tento turisticky obľúbený vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nebol pomenovaný podľa tohto obávaného dravca, ale svoje meno dostal podľa nápadnej šikmej ryhy dobre viditeľnej z poľskej Doliny Rybiego Potoku (Gorali majú pre ryhy slovo rysy). Viac podobných „škrabancov“ majú susedné Malé Rysy.

Inak rysa, našu najväčšiu mačkovitú šelmu, by sme vo vrcholovej časti Rysov určite nestretli. Nie preto, že je špička štítu neustále obliehaná turistami, ale najmä preto, že vysokohorské prostredie v nadmorskej výške dva a pol kilometra nie je preňho to „pravé orechové“ a radšej sa zdržuje v hustom lese.

Rysy sú najvyšším tatranským končiarom, na ktorý môže vystúpiť turista bez horského sprievodcu. Pravda, iba v letnej sezóne, pretože v zime sú výstupové trasy po turistickom chodníku pre časté lavíny nebezpečné. Keby Chata pod Rysmi vedela rozprávať, vyžalovala by sa, koľkokrát ju už zavalila ohromná masa snehu.
Na vrchole Rysov mnoho ľudí rieši dilemu, aké sú vlastne vysoké. Mapy, no najmä texty turistických sprievodcov uvádzajú dve hodnoty. Obe sú správne. Vo vrcholovej časti štítu sú tri menšie vrcholy. Najvyšší leží na slovenskej strane hranice a má výšku 2 503 metrov nad morom.

O štyri metre je nižší vrchol, ktorým prechádza štátna hranica. Preto sa poľské deti učia, že najvyšší vrch ich domoviny má nadmorskú výšku 2 499 metrov. Ak na ňom stojí dospelý človek, od pása vyššie je nad úrovňou vrstevnice s magickým číslom 2 500. Na slovenskej strane pohoria je od neho vyšších 25 vysokotatranských končiarov. Pre úplnosť, tretí vrchol Rysov dosahuje výšku 2 473 metrov.

Slovenský vrchol Rysov, Tatranské záhady

Slovenský vrchol Rysov.

 

Vyštveral sa tam aj Lenin?

Pred rokom 1989 sa začiatkom augusta na tatranské Rysy za každého počasia vyštveralo za jediný deň niekoľko tisíc ľudí. Oficiálnou pohnútkou tejto davovej psychózy bolo napodobnenie turistického počinu Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorý vraj na najvyšší poľský vrch vystúpil v roku 1913 počas svojho exilového pobytu v neďalekom Poronine. Zaslúžia si teda Rysy hanlivú prezývku Boľševický štít? Áno, aj nie. Prednedávnom sa o tom, že sa to vodcovi svetového proletariátu aj naozaj podarilo, začalo nenápadne pochybovať.

 

Tatranská záhada Morské oko

Z Rysov budeme zostupovať severnou zostupovou trasou, ktorá nás povedie k ďalšej zaujímavej tatranskej záhade. Tá síce leží na poľskej strane Tatier, ale týka sa vývoja celého horstva. Pomerne náročný zostup sa končí na brehu Morského oka. Podstata tejto záhady je vyjadrená v názve rozlohou najväčšieho tatranského jazera. Ktovie, prečo sa dávno tradovala mylná predstava, že tatranské plesá sú podzemím prepojené so vzdialeným Baltským morom. Podľa povesti toto zvláštne spojenie vzniklo z túžby vládcu Baltu mať životnú partnerku.

Morské oko

Morské oko.

 

Ostrá skala Mních

Keďže sme sa už ocitli na poľskej strane Tatier, môžeme sa oboznámiť s dvomi miestnymi záhadami vysvetľovanými pomocou ľudových povestí. Jednou z nich je ostrá skala Mních vystupujúca takmer z hladiny Morského oka do výšok nútiacich k záklonu.

Podľa povesti je skalná ihla zakliatym mníchom Cypriánom. Rehoľník z Červeného Kláštora vzlietol z vrcholu Troch korún v Pieninách a doletel až nad Morské oko v Tatrách. Tu ho očaril graciózny let orla, ktorý sa snažil napodobniť. Vzdušné víry a podľa povesti aj blesk skolili odvážlivca na zem. Mních sa zrútil na breh jazera a z miesta dopadu sa vyzdvihol ostrý vrch Mních.

Pozrite si ďalšie CESTOVATEĽSKÉ TIPY.Hrad Devín - stredoveké Slovensko

 

Giewont

Takmer všetci vieme, že na záchranu Slovákov sú pripravení spiaci rytieri ukrytí v útrobách Giewont majestátneho Sitna. Česi majú podobnú armádnu zálohu v podzemí vrchu Blaník a Poliakov by mal v zlých časoch ratovať regiment, ktorý sa podľa povesti skrýva v jaskyniach pod vrchom Giewont týčiacim sa nad Zakopaným.

Spiaci rytieri
Rytieri sa na dlhý spánok uložili v 11. storočí, keď boli členmi kráľovskej družiny Boleslava Smelého. Najväčšieho a najudatnejšieho rytiera ľudia dodnes stotožňujú s bájnym končiarom. Najvyšší vrch v skalnom hrebeni predstavuje rytierovu hlavu, na východ vybiehajúci skalný hrebeň stvárňuje jeho telo s rukami prekríženými na prsiach. Poliaci často dvíhajú zrak ku Giewontu sledujúc, či sa nezačína hýbať. Naposledy sa po jeho svahoch valili početné skalné lavíny v roku 1981. Bohatierovi sa totiž nepozdávalo, že v krajine vyhlásili výnimočný stav. Na spánok sa uložil až potom, keď v roku 1989 zvíťazila v Poľsku sloboda a demokracia.
Giewont - Tatranské záhady

Giewont

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Záhadné miesta (Ján Lacika)


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar