V článku 6 chutí pre vaše zdravie sme písali, že naše jedlo by malo každý deň obsahovať šesť chutí a sedem farieb. Tak aspoň učia predstavitelia dávnej indickej náuky o zdraví – ajurvédy. Táto zásada vraj zabezpečí, že si udržíme rôznorodú a vyváženú stravu. Pozrime sa teraz na farby v jedlách – jedlo podľa farieb.
V ovocí a zelenine nachádzame farby dúhy: červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, indigovú a fialovú. Tieto farby na tanieri potešia oči aj naše emócie. Všetky látky, ktoré sú nositeľkami týchto farieb, sú dôležité pre udržanie harmónie a správnych funkcií celého tela.
Pochopiteľne, že netreba zdôrazňovať, že ide o prirodzene sfarbené potraviny, nie umelo zafarbené cukrovinky a iné výrobky.
Prečo by sme si mali v našej strave dopriať všetky farby každý deň?
Jedlo podľa farieb
Červené potraviny obsahujú lykopény a ďalšie antioxidanty, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní voľných kyslíkových radikálov, chránia pred infarktom, zrážaním krvi a pred procesmi starnutia. Červených plodov nám príroda ponúka veľké množstvo, a preto ich každodenná konzumácia nepredstavuje nijaký problém.
Oranžovú a žltú farbu určuje obsah karoténov, prekurzorov pre tvorbu vitamínu A. Karotény sú látky s antioxidačnými účinkami, významné v prevencii rakoviny a na udržanie dobrého zraku. Najznámejšie potraviny z tejto skupiny sú pre nás mrkva, kukurica alebo moja obľúbená tekvica hokaidó.
Zelenú farbu udáva obsah farbiva chlorofyl, ktorý má ako ústredný atóm horčík. Vďaka horčíku a chlorofylu sú rastliny schopné prijímať a spracúvať energiu zo slnečného žiarenia. Obsahujú aj kyselinu listovú (vitamín B9). Zelené potraviny sú základom nášho zdravia.
Modrú, indigovú a fialovú farbu určuje obsah antokyánov, ktoré sú nielen nositeľmi krásnych farieb, ale majú aj významné účinky na znižovanie krvného tlaku, udržiavanie zdravého srdca a zdravých ciev. Farba antokyánov sa mení v závislosti od pH. Fialová je v neutrálnom prostredí, modrá v zásaditom a červená v kyslom.
Biela farba. Najvýznamnejšími zástupcami ovocia a zeleniny bielej farby sú tvrdé plody: jablká, hrušky, banány, ďalej sem patria cibuľa, cesnak, karfiol, pór, uhorky a huby. Za dostatočný príjem bielej farby by sme však nemali považovať lyžicu cukru alebo biely rožok.
Držať sa zásady „jedlo podľa farieb“ sa oplatí.
Farba potravín nezostáva bez povšimnutia vedcov v mnohých krajinách, ktoré skúmajú vplyv stravy na ľudské zdravie. „Farba je indikátorom prítomnosti biologicky dôležitých látok, napríklad flavonoidov, karotenoidov a antokyánov,“ vysvetľuje profesorka Anna Strunecká v knihe Babské rady profesorky Struneckej. „Farebnosť potraviny často rozhoduje o tom, či si ju človek vyberie na konzumovanie. Diétny sprievodca pre Američanov dokonca delí potraviny do piatich skupín podľa sfarbenia.“
Holandskí bádatelia uskutočnili analýzu súboru 20 069 účastníkov vzhľadom na konzumáciu ovocia a zeleniny a výskyt srdcovo-cievnych chorôb. Potraviny rozdelili podľa farby ich primárne jedlej časti na zelené, žlté/oranžové, červené/fialové a biele. Starostlivým a detailným klinickým vyšetrením vrátane fyzickej aktivity sledovali účastníkov štúdie v rokoch 1993 – 2006. Zistili, že konzumácia mrkvy a oranžových potravín (25 g denne) znížila riziko srdcovo-cievnych chorôb o 32 %.
