Od začiatku apríla vstúpili do účinnosti viaceré zákonné opatrenia vlády na prekonanie ekonomických dopadov korona krízy. O väčšinu príspevkov môžete žiadať už od 13. apríla 2020.
Úpravy v Zákonníku práce
Zákonník práce dáva zamestnávateľom niekoľko možností, ako v prípade krízy a zníženého dopytu udržať prevádzkyschopnosť podniku. Je nimi napríklad nariadené čerpanie dovolenky (za normálnych okolností je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred), nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času v rámci konta – konto pracovného času. Alebo vyplácanie nižšej priemernej hodinovej mzdy zamestnancovi, ktorý musel ostať doma a nepracuje z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Podnik môže využiť každú možnosť samostatne alebo ich kombináciu.
S účinnosťou od 4.4.2020 – v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a dva mesiace po ich odvolaní platia v oblasti pracovného práva osobitné ustanovenia, zhrnuté v Zákone č. 66/2020 Z.z. Týkajú sa:
- práce z domu (home-office),
- rozvrhnutia pracovného času,
- lehoty na určenie čerpania dovolenky,
- zvýšenej ochrany zamestnancov (v príp. karantény, izolácie,…),
- náhrady mzdy zamestnancom pracujúcich v zatvorených prevádzkach, prípadne v prevádzkach s obmedzenou činnosťou.
Kurzarbeit
Pomocou tohto nástroja chce štát zabezpečiť udržanie pracovných miest. Za týmto účelom môže získať podporu od štátu akýkoľvek podnikateľ, bez ohľadu na svoju veľkosť. Podmienkou je, na istý čas udržať pracovné miesto aj po skončení krízového obdobia.
Spôsoby uplatnenia príspevkov na udržanie pracovných miest od štátu sú rozdelené podľa toho, či ide o náhradu mzdy zamestnancov zamestnávateľovi, ktorý musel svoju prevádzku zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) – teda povinne. Alebo zamestnávateľovi, ktorému poklesli tržby nepriamo, skrz mimoriadnu situáciu, núdzový alebo výnimočný stav. Z toho vyplýva, že štát preplatí zamestnávateľom určitú časť mzdových nákladov na zamestnancov dvoma spôsobmi:
- buď ako % z výšky priemerného zárobku zamestnanca, ak nemohol, resp. nemôže vykonávať sčasti alebo celkom svoju prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (nie na strane zamestnanca! – PN, OČR,..);
- alebo ako paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od toho, ako výrazne poklesli zamestnávateľovi tržby.
Konkrétne opatrenia
Pri povinnom zavretí prevádzok – zamestnávatelia (vrátane SZČO – zamestnávateľov) majú od štátu nárok na 80 % priemerného zárobku zamestnanca, maximálne vo výške 1100 Eur mesačne. V prípade, že je v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami dohodnutá náhrada mzdy za čas prekážok v práci vo výške 60-80 % priemerného zárobku, maximálna výška príspevku je 880 Eur.
- SZČO, ktoré museli povinne zatvoriť prevádzku alebo im poklesli tržby o najmenej 20 %, resp. 10 % v marci, môžu požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti určeného podľa poklesu tržieb – maximálne do výšky 540 Eur, za marec max. 270 Eur. (Pozri tabuľku v dokumente Výklad ekonomických opatrení pre podnikateľov na stránke mhsr.sk).
Príklad: Prevádzkujete e-shop s lyžiarskym sortimentom rôznych značiek, napr. salomon, bogner, atď. Keďže sa lyžiarska sezóna skončila predčasne, tržby za predaj značkového oblečenia alebo lyží za marec a apríl, v porovnaní s tými istými mesiacmi v minulom roku, mohli výrazne klesnúť.
Tržby by sa úplne ináč mohli odvíjať, ak by ste na e-shope ponúkali rybárske potreby (napr. feeder udice, prúty, rybárske oblečenie, atď). V období, keď ľudia majú udržiavať odstup a chcú tráviť čas v prírode, je rybárčenie ideálny koníček. Dopyt po rybárskych potrebách môže ostať rovnaký, ako v čase pred korona krízou, alebo klesnúť len mierne. V tom prípade sa vám znižuje aj výška príspevku. Čím nižší pokles tržieb, tým nižší príspevok.
- Zamestnávatelia (vrátane SZČO – zamestnávateľov), ktorí nemuseli povinne zatvoriť prevádzku, ale sú zasiahnutí mimoriadnou situáciou, si môžu vybrať z dvoch možností podpory na základe toho, ktorá je pre nich výhodnejšia – nanajvýš 80 % priemerného zárobku zamestnanca pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa (v sume max. 880 Eur) alebo paušálny príspevok podľa percentuálneho poklesu tržieb (% a sumy ako v Opatrení 2).
Dôležité: Paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov pri poklese tržieb sa oplatí využiť na zamestnancov, ktorí časť alebo aj celý mesiac pracovali.
Všetky priame i nepriame ekonomické opatrenia nájdete na stránke mhsr.sk v dokumente Výklad ekonomických opatrení pre podnikateľov.
— PR článok —
Foto: Dreamstime, Unsplash.com, Pixabay.com