Najviac psychických problémov vzniká v puberte a pokračujú do dospelosti!

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Rodičia, ktorí zažili pubertu svojich detí, vedia, o čom bude reč. Obdobie dospievania je v tom najlepšom prípade zložité. A v tom najhoršom neznesiteľné. A to nielen pre bežné úskalia puberty, ktoré sú zlé už samy osebe. Niekedy neviete, čo by ste ešte mali urobiť, aby ste vychádzali so svojím tínedžerom. Aby ste sa naladili na jeho vlnovú dĺžku a porozumeli mu, čo vlastne chce.
Odborníci upozorňujú, že sa stále o to treba pokúšať, aj keď vás to už nebaví, lezie vám na nervy, ste na pokraji zúfalstva.
Štatistika hovorí jasne: až 50% duševných chorôb, ktoré sa prejavia v dospelosti, sa začína už pred pätnástym rokom.  Teda v puberte. A 75% z nich sa prejaví už v osemnástom roku života.

 

Problémy v puberte

A posledné výskumy a sledovania dokazujú, že psychické problémy u tínedžerov sú na vzostupe. V štúdii britského Ministerstva školstva z roku 2017 sa zistilo, že každá tretia tínedžerka trpí úzkosťou alebo depresiou. Za desať rokov sa táto štatistika zvýšila o 10 %. „Neuropsychiatrické ochorenia sú hlavnou príčinou nespôsobilosti u mladých ľudí na celom svete a ak sa neliečia v tomto kľúčovom životnom období, tínedžeri sa vystavujú riziku, že prešvihnú vzdelanie alebo príležitosti a budú čeliť izolácii a stigme,“ píše Bella Mackie vo svoje knihe Hýb sa.

Inými slovami, je dôležité podchytiť tieto veci skoro a nezanedbávať ich. Neprehliadať a nehovoriť si – veď on/ona z toho vyrastie. Práve naopak. Psychické problémy v puberte sa môžu zakotviť, zakoreniť v mladom organizme a v dospelosti sa ešte viac prehĺbia.

Jedným z dôležitých momentov je pohyb a aktivita. To však pri dnešných možnostiach technológií (počítače, tablety, smartfóny) ustupuje do úzadia a je to škoda. Kedysi deti po škole vybehli von na dvor, hrali skrývačku, naháňačku, rôzne loptové hry alebo len tak behali po vonku a až večer ich rodičia volali domov.
Dnes musíte mnohé deti doslova tlačiť von, z pohodlia detskej izby a medzi rovesníkov…

Britské NHS (Národná zdravotná služba) odporúča, aby deti vo veku 5 – 18 rokov venovali pohybu 60 minút denne pre fyzické benefity. Kráľovská psychiatrická spoločnosť zasa zdôrazňuje prínos pravidelného cvičenia aj pre psychiku mladých ľudí.

problémy v puberte

 

Nezľahčovať, nevyhýbať sa…

Mnohé deti a tínedžeri sa však akoby programovo vyhýbali pohybu. Nehýbu sa, vyhýbajú sa hodinám telocviku a ak majú urobiť niečo navyše, otravuje ich to a nudí. Ako tvrdí Bella Mackie, k prvým prejavom dlhodobých psychických problémov zvyčajne dôjde už v období dospievania, aj keď k liečbe sa väčšinou pristúpi až neskôr.
„Tie moje boli presné ako hodinky. Nevedela som, čo sa deje, ale začala som používať (zase raz) vlastné metódy na zvládanie príznakov, vymýšľala som si neuveriteľne zložité a absurdné výhovorky, aby som ich zdôvodnila.“

Počas puberty sú tínedžeri často frustrovaní a zmätení, ale napokon sa predsa len naučia chápať svoje vnútro a lepšie sa vyrovnávať s emóciami sprevádzajúcimi dozrievanie. Tieto nástroje si so sebou prinášame do dospelosti, kde ich zdokonaľujeme a učíme sa stále viac chápať, ako čeliť osobným výzvam.
Nevyhnutné je však urobiť ten zdravý a pevný základ práve v období dospievanie. Nezľahčovať, nevysmievať sa tínedžerovi, ani sa nevyhýbať v domnienke, že čoskoro to prehrmí. Mladí ešte nemajú toľko skúseností a zručností, aby si vedeli pomôcť úplne sami.

Vedeli ste, že...
V Británii trpí nejakým stupňom sociofóbie každý piaty človek zo sto, ženy postihuje častejšie ako mužov. Možno vás ani neprekvapí, že sa zvykne rozvinúť počas puberty a bez odbornej pomoci sa stav s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší.

tínedžerky v puberte

 

Pohyb…napríklad behanie

Mladí si môžu vybrať rôzne športy a pohybové aktivity. Či už spoločné s ostatnými, čo však nie vždy chcú a vítajú. No treba si niečo vybrať a jednou z najlepších aktivít je beh. Dokáže vám vyčistiť hlavu, ktorá je v puberte na prasknutie zo všetkých povinností, lások, komplikovaných priateľstiev, rodičovských nárokov, očakávaní okolia…

Uznávaná a oceňovaná americká spisovateľka Joyce Carol Oatesová (trikrát nominovaná na Pulitzerovu cenu) vraví, že jej beh pomáha pri písaní, lebo „myseľ letí s telom“. A s telom sa zvezie aj mozog 🙂
Myseľ zrazu nemusí nič riadiť. Sústreďujete sa na pálenie v nohách, švihanie rukami. Vnímate tlkot srdca, pot, ktorý vám steká do uší, spôsob, akým sa váš trup pri behu otáča. Keď sa dostanete do rytmu, začnete vidieť prekážky, čo vám stoja v ceste, alebo ľudí, ktorých musíte obísť. Vnímate detaily na budovách, ktoré ste si nikdy predtým nevšimli. Predvídate počasie. Váš mozog v tom všetkom hrá istú rolu, no nie tú, na ktorú je zvyknutý.

Myseľ, ktorá zvykne mladých strašiť nekonečnými „čo ak“ scenármi a trápi ich opakovanými spomienkami na najhoršie zážitky, jednoducho nedokáže pri rýchlom pohybe konkurovať potrebe koncentrácie. Oklamete ju pohybom. Vyčerpáte.

tínedžeri chodia neskoro spaťPrečítajte si tiež
Prečo tínedžeri chodia tak neskoro spať?

 

Ako nás behanie dokáže prečistiť?

Mnohé výskumy sa zaoberajú otázkou, prečo nám behanie dokáže tak efektívne vyčistiť hlavu. Vedci chcú evidentne zistiť, prečo to funguje. Z výskumov vyplynulo, že u subjektov s miernou kognitívnou poruchou alebo u starších účastníkov dochádza po pohybe k zvýšenej aktivite v čelovom laloku – v oblasti, ktorá súvisí s pozornosťou a koncentráciou.

Výskum na zvieratách potvrdil, že telesná aktivita vytvára nové neuróny – bunky, ktoré sa nachádzajú v hipokampe a súvisia s pamäťou a učením. Je to fascinujúce.
To, že zhruba hodina energického pohybu denne dokáže upokojiť naše vystresované a deprimované hlavy, je pochopiteľne lákavé, najmä pre tých z nás, čo dlhú (rozumej neznesiteľnú) dobu bojovali s depresiou alebo úzkosťou.

Foto: Pixabay.com, Unsplash.com


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.