Prečo nefunguje multitasking? A ako stíhať naozaj viac?

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Aj vás občas prepadne pocit bezmocnosti, lebo máte dojem, že nedokážete urobiť všetko, čo treba? Ako je možné, že niektorí ľudia zvládnu za deň urobiť oveľa viac?
Určite ste už počuli slovo multitasking. Zvládanie viacerých vecí naraz, aby ste dosiahli lepšie výsledky a stihli toho viac.
Ale pozor. Nie je to také jednoduché a možno by vám oveľa viac pomohol singletasking…

V Harvard Business Review publikovali článok o pracovných návykoch veľmi efektívnych pracovníkov. Okrem toho, že sa títo pracovníci pustili do práce ihneď po príchode do zamestnania, si v priebehu dňa pravidelne robili prestávky. Zahrnutie tohto času na „dobitie bateriek“ do denného rozvrhu im pomáhalo, aby pracovali oveľa efektívnejšie.

Veľmi výkonní pracovníci praktizujú singletasking aj počas obedňajšej prestávky, to znamená, že sa vtedy venujú jedlu, a nie práci.
Jednoducho sa venujú iba jednej veci, sústredia sa na ňu a nenechajú sa vyrušovať inými úlohami, ktoré „nepočkajú“. V singletaskingu je sila!

 

Multitasking vás oslabuje

Mnohí z nás reagujú na alarmujúcu hromadu požiadaviek tým, že delia svoju pozornosť medzi viacero úloh. Sme čoraz väčšmi opantaní čímsi, čo spisovateľka a konzultantka Linda Stoneová nazýva „sústavná čiastočná pozornosť“. Venujeme simultánnu povrchnú pozornosť konkurenčným tokom informácií. Nedokážeme držať krok s horúčkovito sa rozvíjajúcim vesmírom, ktorý nás obklopuje.

Čím viac sa snažíme všetko vybaviť, tým viac sme zavalení úlohami.
Množstvo ľudí trpí mylným presvedčením, že na zvládnutie návalu práce je potrebný multitasking. Čiže zvládanie viacerých vecí naraz.
Omyl. Multitasking nefunguje a vždy sa obráti proti nám.

singletasking

Nenechajte sa zahltiť úlohami. Riaďte sa singletaskingom!

Nestrácajte kontrolu

Namiesto toho, aby znižoval záťaž, len znásobuje problémy. Ľudský mozog nie je schopný riešiť súčasne viac než jeden problém.

„Multitasking blokuje tok informácií do krátkodobej pamäti,“ vysvetľuje Devora Zacková v knihe Singletasking. „Údaje, ktoré sa nedostanú do krátkodobej pamäti, nemožno uložiť do dlhodobej pamäti, odkiaľ ich možno znovu vyvolať. Multitasking z tohto dôvodu zmenšuje schopnosť plniť úlohy.“

Strácame tak schopnosť koncentrácie. Sme nesústredení. Stávame sa nezdvorilými. Buď spôsobujeme nehody, alebo nás postihujú. Nie sme produktívni. Upúšťame od kontroly. Predstierame multitasking, t. j. že robíme viac vecí naraz.

 

Neurológovia majú v tom jasno

Každý neurológ potvrdí, že mozog sa súčasne dokáže sústrediť iba na jednu vec.
Mozog proste nie je schopný simultánne spracúvať rôzne informačné toky pri úlohách vyžadujúcich sústredenosť. To, čo v bežnej konverzácii nazývame multitaskingom, z technického hľadiska sa nazýva prepínaním medzi úlohami, teda rýchlym a neefektívnym prechádzaním medzi nimi.

„Ľudia v skutočnosti nerobia multitasking, robíme to tak, že prepíname medzi úlohami… veľmi rýchlo prepíname medzi nimi,“ vysvetľuje vedec dr. Eyal Ophir zo Stanfordovej univerzity, zaoberajúci sa neurológiou. Hoci to vyzerá ako multitasking, mozog sa naraz nevie sústrediť na dve veci. Navyše prechádzaním z jednej úlohy na druhú trpí výkonnosť.

A nielen to.
„Nemožno sa sústrediť na jednu úlohu a robiť pritom inú. Je to kvôli interferencii medzi dvoma úlohami… Multitasking sa nedá dobre praktizovať a ak niekto tvrdí, že to dokáže, klame sám seba. Mozog sa dokáže takto klamať,“  hovorí dr. Earl Miller z Massachussettského technologického inštitútu (MIT).


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.