Prečo oslavujeme Silvester a ako ho slávia v rôznych kútoch planéty?

Takmer všetci sa tešíme na Silvester, či už ho strávime doma pred televízorom, alebo s partiou niekde na chate, prípadne na silvestrovskej zábave. Je to zakončenie jedného roka a otvorenie dverí novému, často lákavému obdobiu. Silvester mávame spojený s bujarými oslavami, ohňostrojmi či predsavzatiami, no zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vlastne oslavujeme záver roka?
Pozrime sa, kde sa vzali silvestrovské oslavy, kedy slávili prvý Silvester, ako sa oslavuje v rôznych kútoch planéty a kde to majú posunuté.

Odkedy sa oslavuje Silvester?

Silvester sa oslavuje už od staroveku, hoci jeho podoba sa vyvíjala. Samotný názov Silvester pochádza od mena svätého Silvestra I., ktorý bol pápežom v rokoch 314–335. Zomrel 31. decembra 335, a preto je tento deň spojený s jeho sviatkom. V kresťanskom kalendári sa teda tento dátum stal spomienkou na tohto svätca.

Pokiaľ ide o oslavy Nového roka, ich korene však siahajú ešte hlbšie – až do pohanských čias.
Rimania oslavovali Nový rok 1. januára už od roku 46 pred Kristom, keď Július Caesar zaviedol juliánsky kalendár. Spájali ho s bohom dverí a nových začiatkov, Janom (odtiaľ názov január).
V stredoveku sa oslavy Nového roka na čas utlmili, keďže cirkev kládla väčší dôraz na Vianoce a liturgický kalendár. 31. december však zostal významným ako sviatok sv. Silvestra.

Prečo oslavujeme Silvester?

Silvester dnes symbolizuje rozlúčku so starým rokom a vítanie nového roka. Táto tradícia má kultúrne korene. Ľudia po celom svete oslavovali cykly času a prechod medzi starým a novým obdobím. Zvyky sa prispôsobili podľa kultúry a kalendára.
Má tiež náboženské korene – v kresťanskom kontexte išlo pôvodne o sviatok sv. Silvestra, no postupom času sa jeho význam transformoval do svetských osláv.

Počas novoveku, najmä od 19. storočia, sa oslavy Silvestra a Nového roka stali spoločenskou udalosťou s ohňostrojmi, hudbou a zábavou. Oslavy Silvestra teda spájajú staroveké tradície, náboženské sviatky a moderné spoločenské zvyky. Dnes ho vnímame najmä ako čas osláv, zábavy a dobrých predsavzatí do nového roka.

Historické korene Silvestra

Prvé oslavy konca kalendárneho roka v západnej civilizácii sú teda spojené s osobou pápeža Silvestra I., ktorý zomrel 31. decembra. Po jeho smrti zažil kresťanský svet významnú zmenu – Konštantín Veľký legalizoval kresťanstvo a skončilo kruté prenasledovanie kresťanov. Preto sa pápež Silvester stal symbolom oslobodenia a nových začiatkov.

Samotné oslavy posledného dňa v roku sa však začali až v 16. storočí, kedy bol v západokresťanských krajinách zavedený gregoriánsky kalendár. Do tej doby sa nový rok slávil rôzne – v starovekom Ríme napríklad 1. marca. Zavedenie gregoriánskeho kalendára prinieslo jednotu, ale oslavy Silvestra mali dlho „pohanský ráz“ a cirkev ich spočiatku nepodporovala.

K Silvestru sa často viazali rôzne povery. Na Slovensku sa napríklad na Silvestra nesmela vešať bielizeň, aby sa neprivolala smrť blízkeho. Známe je aj veštenie z vosku alebo šupín z kapra, čo malo predpovedať bohatstvo. Tiež sa verilo, že prvá osoba, ktorá na Nový rok prekročí prah domu, ovplyvní šťastie rodiny na celý rok.

Prečítajte si tiež
7 mýtov o alkohole. Ako sa zbaviť opice?

Silvester v dnešnej Európe

Skutočne bujaré oslavy Silvestra, ako ich poznáme dnes, sa spájajú až s obdobím hospodárskeho rozvoja v 19. storočí, kedy sa v mestách začali organizovať veľké oslavy so zábavami, jedlom a neskôr ohňostrojmi. V modernej dobe sa Silvester stal jedným z najväčších svetových sviatkov. Každá európska krajina ho oslavuje svojsky, pričom tradície sa miešajú s modernými prvkami.

Slovensko a Česká republika

Silvester na Slovensku a v Čechách sa často trávi v kruhu priateľov či rodiny. Na stole nesmú chýbať chlebíčky, šošovica (symbol bohatstva) a šumivé víno. O polnoci si ľudia pripíjajú na nový rok a sledujú ohňostroje. Novým trendom je aj vítanie nového roka na horských chatách, kde sa spája zimná príroda s tichšími oslavami.

Kultúry, ktoré nemajú tradičné Silvestrovské oslavy

Národy, ktoré dodnes sledujú svoje vlastné kalendáre (napr. islamský, lunárny, hinduistický, hebrejský), spravidla nepovažujú 31. december za špeciálny deň, a teda Silvestra neoslavujú ako začiatok nového roka. Pre nich sú významné dátumy vlastného nového roka alebo iné náboženské a kultúrne sviatky.

Napríklad v moslimských krajinách, ako je Saudská Arábia alebo Afganistan, je gregoriánsky Silvester skôr neutrálnym dňom, bez osláv. Podobne aj v krajinách ako India či Izrael sú veľkolepé oslavy Silvestra väčšinou súčasťou globalizácie a nepatria k tradičným sviatkom.

Kultúry ovplyvnené globalizáciou

Aj keď pre mnohé kultúry 31. december nemá tradičný význam, Silvester ako moderná oslava prenikol vďaka globalizácii, médiám a cestovaniu. Vo veľkých mestách a medzi mladými ľuďmi sa tak oslavy Silvestra môžu konať, aj keď nemajú hlbšie korene v miestnej tradícii.

Napríklad v Indii vo veľkých mestách, ako sú Bombaj či Dillí, sa Silvester oslavuje s párty, ohňostrojmi a koncertmi, najmä medzi mestskými obyvateľmi. Hoci tradičný hinduistický nový rok (napr. Ugadi, Diwali) zostáva dôležitejší. A aj keď Číňania oslavujú primárne Lunárny nový rok, v mestách ako Šanghaj či Peking sa Silvester oslavuje hlavne ako zábava, často pod vplyvom západných zvykov.

Krajiny s historickou väzbou na Západ

Niektoré krajiny, ktoré boli pod koloniálnym alebo západným vplyvom, prijali oslavy Silvestra ako súčasť modernej kultúry. Na Filipínach je vďaka španielskemu a americkému vplyvu Silvester oslavovaný bujaro, často s ohňostrojmi a rodinnými stretnutiami, podobne ako v Európe. Rovnako aj v Latinskej Amerike, hoci niektoré domorodé kultúry v regióne majú vlastné dátumy osláv, Silvester sa prijal po zavedení kresťanstva a gregoriánskeho kalendára.

Oslavujú Silvester alebo nie?

Kultúry, ktoré nepoužívajú gregoriánsky kalendár ako hlavný, nemajú tradičný dôvod na oslavy 31. decembra. Pre niektoré je to úplne bežný deň.
Na druhej strane ako sme už spomínali, globalizácia a moderný životný štýl spôsobili, že Silvester (najmä v mestských oblastiach) v mnohých krajinách získal popularitu, aj keď nemá hlbší kultúrny význam. Takže nie všade je Silvester “povinný”, ale stále viac miest na svete si ho osvojilo ako príležitosť na oslavu a zábavu.

Nový rok v rôznych kultúrach

Zatiaľ čo v západnej tradícii slávime Silvester 31. decembra, v iných kultúrach sa prelom roka oslavuje v iných termínoch a inými spôsobmi:

Čínsky nový rok

Najvýznamnejší sviatok v Číne sa neviaže na 31. december, ale na lunárny kalendár. Slávi sa medzi koncom januára a februárom a je spojený s rodinnými stretnutiami, tradičnými jedlami a ohňostrojmi. Symbolicky sa ľudia zbavujú starého neporiadku a pripravujú sa na nový začiatok.

Keltský Samhain

Kelti slávili prelom roka už v novembri. Samhain bol časom, kedy sa stierali hranice medzi svetom živých a mŕtvych. Ľudia sa spájali s predkami, pálili ohne a oslavovali koniec žatvy. Tento sviatok je predchodcom našich Dušičiek a Halloweenu.

Tibetský nový rok – Losar

V Tibete sa nový rok oslavuje vo februári. Losar je duchovne bohatý sviatok, počas ktorého sa konajú rituály na odháňanie démonov a privolávanie šťastia. Tibeťania zdobia svoje domovy a predvádzajú maskované tance, ktoré symbolizujú boj dobra a zla.

Islamský nový rok

Moslimský nový rok pripadá na prvý deň mesiaca Muharram, čo sa mení podľa lunárneho kalendára. Je to tichý a duchovný sviatok, kedy sa ľudia modlia a premýšľajú nad odkazom proroka Mohameda.

Židovský nový rok – Roš Hašana

Oslavuje sa na prelome septembra a októbra. Spája sa s modlitbami a trúbením na šofar (baraní roh), ktoré symbolizuje nový začiatok. V decembri majú Židia Chanuku, sviatok svetiel, ktorý oslavuje zázrak oleja a pripomína historické udalosti z obdobia jeruzalemského chrámu.

Pozrite si 10 najväčších a najlepších ohňostrojov za posledné roky:

Moderné predsavzatia – novodobá tradícia

Od 16. storočia sú súčasťou západných osláv Nového roka predsavzatia. Táto tradícia vychádza z kresťanských zvykov zamyslieť sa nad vlastnými chybami a snažiť sa o nápravu. Dnes si predsavzatia dávajú ľudia na celom svete, hoci ich splnenie závisí od pevnej vôle a motivácie.

Nech už oslávite Silvester akokoľvek – bujaro alebo v tichu – pamätajte, že ide o symbolický prechod. Je to čas, keď sa lúčime so starým a vítame nové. Využite túto príležitosť na to, aby ste svoj život obohatili o vedomé rozhodnutia, ktoré vás posunú k lepšiemu.

Foto: Pixabay.com

Mohlo by vás zaujímať:

5 tipov, kde stráviť Silvester na Slovensku Boj o vlastné šťastie je pre ňu najťažší | Oheň v srdciach od Zuzky Šulajovej Ikonická Lekáreň u Salvatora spúšťa prevádzku. Oplatí sa vidieť? Pozrite sa, ako vyzerala Bratislava kedysi a dnes na 160 fotografiách Prečo sa oplatí nakupovať aj po Vianociach a Novom roku? Hľadáte inšpiráciu na zmysluplné novoročné predsavzatia?