Vianočný stromček a tradície na Slovensku

K Vianociam patrí vianočný stromček – či už je voňavý živý alebo umelý. No nie vždy to tak bolo. Viete, odkedy je tradíciou ozdobovať si počas Vianoc domácnosť stromčekom?
Spája sa s tým viacero legiend.
Podľa jednej sa objavil v 7. storočí vďaka mníchovi z Greditonu. Podľa ďalšej ho prvý raz mali v Litve roku 1510.
„Nám je však najznámejší príbeh o jeho vzniku v nemeckom protestantskom prostredí,“ rozpráva Zora Mintalová-Zubercová, autorka knihy Tradície na Slovensku. „Ten príbeh spomína nemeckého biskupa a reformátora cirkvi Martina Luthera, ktorý roku 1535 doniesol svojej rodine ihličnatý stromček, a aby lepšie vystihol atmosféru hviezdnatej noci, zapálil na ňom sviečky.“

Koncom 16. storočia sa vianočný stromček začal šíriť do protestantských remeselníckych rodín, časom prenikol do protestantských kostolov, sídel šľachty a bohatých meštianskych domácností v Európe.
Vo Viedni sa vianočný stromček s horiacimi sviečkami objavil v roku 1816 vďaka Henriette, princeznej von Nassau-Weilburg. Viedenské katolícke prostredie dovtedy vianočný stromček nepoznalo.

Tradície na Slovensku

Na územie Slovenska sa vianočný stromček dostal z oblastí Nemecka a Rakúska v polovici 19. storočia.
Objavil sa v šľachtickom prostredí, časom v mestských salónoch, neskôr sa dostal aj do parádnych izieb mestečiek.

V roľníckych rodinách sa sporadicky objavoval od konca 19. storočia, väčšmi sa rozšíril po prvej svetovej vojne. Vyskytovali sa však chudobné obce, kde mali vianočný stromček až v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Na vidieku sa do hory po stromček vybral zväčša gazda. Keď sa vrátil, zavesili vianočný stromček na hradu nad stolom. V niektorých obciach nazývali stromček jezuleň. „Domácim mal zabezpečiť prosperitu, preto naň vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a jarabiny,“ vysvetľuje autorka knihy Tradície na Slovensku.

Zrodenie betlehemu

V katolíckych domácnostiach boli pod stromčekom malé drevené betlehemy, v rodinách baníkov v kremnickej oblasti maľované z papiera.
Za betlehem vďačíme zakladateľovi františkánskeho rádu svätému Františkovi z Assisi. V dvadsiatych rokoch 13. storočia urobil pri obci Greccio v talianskej Umbrii jednoduché jasličky so živými zvieratami, pri ktorých za prítomnosti zväčša chudobných ľudí slúžil omšu. Jasličky sa postupne rozšírili do kostolov františkánov, neskôr jezuitov.

V Levoči založili koncom 13. storočia františkánsky kláštor, v Kežmarku vznikol v 13. storočí kláštor klarisiek – ženskej vetvy františkánskej rehole, v Banskej Štiavnici sa začiatkom 14. storočia usadila rehoľa dominikánov, ktorá založila kláštor a zaslúžila sa aj o rozšírenie stavania jasličiek v kostoloch.

Napríklad spomínaný Banskoštiavnický betlehem je najväčší pohyblivý betlehem u nás. Základ tvoria permoníci ako vládcovia podzemia, a historický erb mesta, nad ktorým sa nachádzajú spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra. Tento unikátny betlehem tak zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku. Autorom je Ing. arch. Peter Chovan a súčasné rozmery betlehemu sú cca 21 metrov na dĺžku, 2,5 metra na šírku 3 metre na výšku. Obsahuje asi 800 postavičiek, z ktorých je približne 400 pohyblivých.

Prečítajte si tiež
Ako si vybrať vianočný stromček?

Vianočné hry

Z 15. storočia sú z Banskej Štiavnice a z Levoče, od polovice 16. storočia zo Spišskej Kapituly, známe už aj cirkevné vianočné hry. Boli prístupné verejnosti, na ktorú ohromujúco pôsobili výpravné kostýmy a kulisy.
Jezuiti využívali aj cirkevné a školské divadlo s hrami s vianočnými námetmi. Zohrali dôležitú úlohu, keďže z nich sa neskôr vyvinuli žiacke obchôdzkové hry, predchodcovia ľudových betlehemských hier i chodenia s betlehemom. V období baroka mali postavy z betlehemov v kostoloch už životnú veľkosť.

Keď Jozef II. zakázal stavanie betlehemov v kostoloch, ľudia sa už nevedeli vzdať najmilšieho stvárnenia zo života Ježiša Krista. Od polovice 18. storočia sa betlehemy v zmenšenej forme rozšírili do domácností mešťanov. Stali sa zdomácnenou pripomienkou a symbolom Kristovho narodenia.

Vďaka rezbárskej tradícii v Banskej Štiavnici, rezbárskej škole v Štiavnických Baniach aj inde na Slovensku sa vyrábali betlehemy na vysokej profesionálnej úrovni, dovážali sa tiež z Čiech a Nemecka. Časom sa stali tradičným symbolom vianočných sviatkov aj na vidieku, kde šikovní náturisti vedeli zhotoviť celý betlehem.
„A v medzivojnovom období vytlačili betlehemy z tradičného prostredia čoraz obľúbenejšie vianočné stromčeky,“ uzatvára Zora Mintalová-Zubercová.