Máte obľúbenú detektívnu postavu? Harry Hole? Slečna Marplová, či Hercule Poirot? Klasika Sherlock Holmes alebo komisár Maigret? V literatúre – aj v tej mrazivej severskej – pribúdajú stále nové postavy, ktoré milujeme viac alebo menej.
Postavu policajného psychológa Sebastiana Bergmana budete milovať napriek tomu, že je to taký malý sviniar, ktorý dokáže dostať (takmer) každú ženu do postele, využíva svoje psychologické zručnosti na ich balenie, ale je tiež neskutočne dobrý policajný vyšetrovateľ-psychológ. Vie sa vcítiť do kože vraha, predvídať ako bude konať, čo môžeme od neho očakávať a čo možno urobí ako ďalší krok.
Zoznámte sa so Sebastianom Bergmanom, ktorého budete milovať!
Severské krimi je fenomén už niekoľko rokov, no pevné základy mu položila švédska dvojica Maj Sjöwalová a Per Wahlöö. Ich policajný komisár Martin Beck sa stal hviezdou aj v slovenských knižniciach 70. a 80.rokov. Nemal idylický osobný život, bol skôr kontroverznou postavou, človekom z ľudu so svojimi chybami i neomylnou inteligenciou pri vyšetrovaní.
Harry Hole a tí ďalší
A na podobnom základe stavajú aj dnešní autori – hlavní vyšetrovatelia, detektívi majú komplikovaný život a určite nie sú vzorom cnosti.
Harry Hole je alkoholik, ktorý si rád vypije neraz v najnevhodnejších situáciách a zbytočne si robí problémy – nielen v práci, ale aj v medziľudských vzťahoch.
Fin Macleod z kníh Petra Maya stratil syna a rozpadlo sa mu manželstvo.
Asociálka, ale špičková hackerka Lisbeth Salanderová, či vlk samotár, novinár Mikael Blomkvist z trilógie Stiega Larssona Millennium (ktorá sa zatiaľ rozrástla o štvrtý diel napísaný Davidom Lagercrantzom).
A severské krimi má teraz novú postavu, ktorú si budete užívať podobne ako napríklad Harry Holea. Sebastian Bergman je policajný psychológ so série autorskej dvojice Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt. V slovenčine vyšli už dve knihy – Temné tajomstvá a Učeň.
Je to vyvrheľ, ktorý si prežil svoje (prišiel pri cunami v Thajsku o svoju milovanú manželku a malú dcérku), takže teraz je arogantný, drsný, neváha ľuďmi manipulovať (najmä ženami na uspokojenie svojich sexuálnych chúťok)…no postupne pritom zisťujeme, že nie je až taká sviňa ako sa zdá. Že má srdce, ktoré však nechce celkom odhaliť, pretože je puknuté, zranené a on je predsa drsný chlap.
Zármutok ho trhal na kusy tak mocne, až mal dojem, že už nikdy nevstane z postele.
Ale vstal.
Napokon.
A to, čomu hovoril život, pokračovalo.
Neusporiadané životy, rozbité manželstvá, vlastní démoni, asociálne správanie, samotárstvo…toto všetko im dáva ľudskejší rozmer a možno preto ich vieme lepšie prijať aj s ich chybami. Stotožniť sa s nimi.
Sebastian Bergman vás dostane
Sebastian Bergman je napohľad sviniar, ktorý sa nevie prispôsobiť, spôsobuje problémy, prekračuje hranice…no i tak si ho zamilujete a s napätím budete čakať, čo zasa vymyslí a ako to celé zamotá. Budete sa doslova tešiť na jeho eskapády. A na jeho myseľ, inteligenciu a šikovnosť vo vyšetrovaní.
Sebastiana nikdy nemotivuje túžba prispieť k usvedčeniu vinníka. Nikdy sa nepotreboval stať hrdinom, ktorý dolapil zločinca. Išlo mu o to, aby sa páchateľovi dostal do hlavy. A odmenou mu bola možnosť predvídať ďalší súperov krok.
Zločinci sú preňho výzvou. Možno aby uspokojil svoje ego a dokázal si, že je múdrejší ako oni…veď napokon, všetci túžime po takomto uznaní. Boli preňho prekážkou, ktorú treba prekonať a len čo túto úlohu splnil, zabudol na nich a posunul sa ďalej.
HLASUJTE za TOP krimi a TOP autora
na www.severskekrimi.sk
Zvedie ktorúkoľvek…
Sebastian Bergman nevyzerá najhoršie, ale nie je ani žiadny vypracovaný fešák. Napriek tomu dokáže dostať do postele takmer každú ženu. A robí to s chuťou, často, akoby si niečo kompenzoval.
Dokonca má kategórie žien – napríklad taká namotávka. Tak hovorí skutočne nebezpečným ženám, ktoré nevedel len tak hodiť cez palubu. Ktoré mu niečo dávali. Viac než sex. Ženy, na ktoré sa dal vypestovať návyk a potreba vrátiť sa k nim.
Sebastianovi sa ženy väčšinou videli krajšie, keď si s nimi líhal do postele, než keď sa s nimi prebúdzal. S niektorými to však bolo presne naopak a namotávky boli najkrajšie tesne predtým, ako ich opustil. Namotávka niečo sľubovala skôr pred koncom než na začiatku…
Jeho pohľad zachytila hnedovláska sediaca obďaleč. Zhruba štyridsiatnička v sivomodrej blúzke a s drahými zlatými náušnicami. Nie je to zlé, pomyslel si. Čítala knihu. To už bolo lepšie. Ženy, čo čítali knihy, dosahovali na jeho stupnici náročnosti len tretí stupeň. Do istej miery záležalo na tom, čo konkrétne čítali, ale aj tak… Vstal a podišiel k nej.
„Idem do jedálenského vozňa. Môžem vám niečo priniesť?“
Žena zdvihla oči od knihy a skúmavo sa naňho zahľadela. Nebola si istá, či hovorí s ňou. Evidentne áno, uvedomila si, keď sa im stretli pohľady.
„Nie, ďakujem,“ odmietla a vrátila sa k čítaniu.
„Určite? Ani kávu?“
„Nie, ďakujem.“ Ani len nezdvihla pohľad.
„Čaj? Horúcu čokoládu?“ Tentoraz odtrhla oči od knihy a s istou dávkou podráždenia ich zdvihla k Sebastianovi. Sebastian jej venoval svoj patentovaný úsmev. „Dnes už tam dostanete aj víno,
ale na to je asi ešte trochu skoro, však?“
Žena neodpovedala.
„Možno si kladiete otázku, prečo sa vás toľko vypytujem,“ pokračoval Sebastian. „Nemám na výber. Cítim, že je mojou povinnosťou uchrániť vás od tej knihy. Čítal som ju. Jedného dňa sa mi poďakujete.“ Žena k nemu vzhliadla a stretli sa im pohľady.
Sebastian sa usmial. Žena mu úsmev vrátila.
„Dala by som si kávu. Čiernu, bez cukru.“
„Hneď to bude.“ Ďalší úsmev, ktorý sa s každým Sebastianovým krokom vo vozni rozširoval. Cesta do Västeråsu napokon nemusí vypáliť až tak zle.
Šarm, intuícia a rozptyl
Áno, Sebastian bol v zvádzaní žien dobrý. Odjakživa.
Možno práve preto, že je jeho život teraz taký jednotvárny, nudný, prázdny – bez jeho milovanej manželky a dcérky. Akoby sa len potácal životom, snažil sa ho využiť a vyžmýkať, ako to život spravil v jedinom okamihu s ním. Prežul ho a vypľul. A Sebastian sa teraz nedokázal nájsť. Zakotviť.
Mnohých iných mužov udivilo, aký má Sebastian u opačného pohlavia úspech. Nebol fešák v klasickom zmysle slova. Hmotnosť mu večne kolísala v intervale medzi nadváhou a takmer nadváhou. Nemal výrazné ani ostré črty. „Keby sme ho chceli prirovnať k psej rase, bol skôr buldog ako doberman. Vlasy mu už začali rednúť a vždy sa obliekal skôr ako profesor psychológie než módna ikona,“ opisujú autori svojho policajného vyšetrovateľa v prvej knihe série Temné tajomstvá.
Iste, existujú ženy, ktoré letia na peniaze, vzhľad a moc. To je však len podskupina žien. Ak chcete mať šancu u každej ženy, potrebujete niečo iné. A práve to Sebastian mal: šarm, intuíciu a rozptyl.
Uvedomoval si, že ženy sú rozmanité a tak si pripravil rôzne taktiky pre rôzne scenáre a vyberal si medzi nimi. Vyskúšať niektorú z nich, uprostred ju zmeniť, preveriť si, ako sa mu darí, a ak treba, nahradiť ju ďalšou.
Citlivosť.
Schopnosť načúvať.
Keď to ideálne zabralo, žena dokonca uverila, že to ona zvádza jeho. Chlapi, čo sa v baroch oháňajú platinovými kreditkami, ten pocit nikdy nepochopia.
Jednoducho, Sebastian Bergman je úžasná postava. Zložitá, mnohovrstevná a dokáže neustále prekvapovať. Aj vo chvíľach, keď bude robiť hlúposti a mali by ste ho nenávidieť, budete s ním súcitiť. Budete mu držať palce, aby sa konečne zblížil so svojou nemanželskou dcérou, ktorú zrazu objavil…aby zapadol do tímu šéfa vyšetrovateľov Torkela Höglunda…aby sa mu podarilo byť o krok vpredu pred sériovým vrahom…a aby bol konečne šťastný. Pretože nech je aký chce, má právo nájsť konečne pokoj a šťastie.
Pretože život sa s ním už pohral dosť drsne a nemilosrdne.
Zdroj: Ikar, benandjerrygirl.wordpress.com, nordicnoir.tv