Švédi pred časom poverili výskumný ústav, aby preveril množstvo chemikálií v oblečení, ktoré bežne nosíme. Tričká, košele, blúzky, nohavice, sukne… Výsledok tak trochu šokoval, pretože ich našli naozaj veľa. Na výrobu jediného kusa sa spravidla spotrebuje 2 – 4 kg chemikálií. Verili by ste tomu?
Je to tak. Chemické látky v oblečení sú naozaj problém a škodia nielen nám, nášmu telo, ale aj sprostredkovane cez ničenie životného prostredia.
Ako sa chemikálie dostanú do oblečenia? Väčšinou sa používajú pri výrobe textilných vlákien, pradív a tkanín. Môžu dodať látke farbu, upraviť ju na nehorľavú alebo ju impregnovať proti prenikaniu vody a nečistoty.
Okrem toho sa často ošetrujú protiplesňovým prípravkom, aby vydržali prepravu vo vlhkých priestoroch kamiónov.
Ak teda nekupujete organické oblečenie, predtým ako si ho oblečiete, vždy ho poriadne operte. Špeciálne sa to týka oblečenia, ktoré si obliekate priamo na telo, ako sú tielka, trenky, nohavičky, slipy ap. Toto oblečenie môže byť ošetrené chemickými látkami, ktoré sú nebezpečné pre zdravie i pre životné prostredie.
Astmatici a alergici trpia
Sú na to totiž obzvlášť citliví. „Formaldehyd i niektoré farby môžu spôsobiť alergické ťažkosti a zvyšky pracích, konzervačných a protiplesňových prostriedkov môžu vyvolať reakcie kože. Antibakteriálne prostriedky ako triklosan síce pôsobia proti baktériám a zápachu, dráždia však pokožku a spôsobujú obrovské škody vo vodnom prostredí,“ upozorňujú M.Johansson a F.Lindkvist v knihe Život bez toxínov.
Chemické látky v odevoch ovplyvňujú životné prostredie. V krajinách, kde sa vyrábajú, sa používajú obrovské množstvá pesticídov pri pestovaní bavlny a textilné fabriky vypúšťajú kontaminovanú odpadovú vodu priamo do jazier a morí. Tieto látky ohrozujúce životné prostredie sa dostávajú s textilom ďalej a znečisťujú prostredie na mieste, kde sa perú.
12 chemikálií v oblečení a naše zdravie
Takže aké chemické látky sa používajú pri výrobe a úprave bežného oblečenia?
1. OLOVO
Používa sa pri farbení a obsahujú ho niektoré kovové súčasti odevov. Hrozí riziko, že sa nazhromaždí v tele alebo vo vodných zdrojoch, kde môže dlhodobo negatívne pôsobiť.
2. PROTIPLESŇOVÝ PROSTRIEDOK
Zabraňuje vzniku plesní pri preprave. Dimetylfumarát, ktorý sa zvyčajne nachádza v nábytku, môže spôsobiť silnú reakciu pokožky a nachádza sa v malých vrecúškach označených ako ”anti-mouldagent” pribalených k tovaru. Táto látka je v krajinách EÚ od roku 2009 zakázaná.
3. AZOFARBIVÁ
Môžu sa rozložiť na karcinogénne arylamíny, preto sú v EÚ zakázané. Niektoré môžu byť alergénmi, spôsobujú astmu, vyrážky, alergie, hyperaktivitu detí, nevoľnosť a opuchy. Najproblematickejšie sú E104 (chinolínová žltá), E110 (pomarančová žltá) a E129 (allura červená).
4. NIKEL
Môžeme ho nájsť v kovových súčastiach odevov, ako gombíky, cvoky alebo v bižutérii, šperkoch. Nájdeme ho v remienkoch na hodinky, v ozdobách do vlasov, v okuliaroch, či očných tieňoch. “Nikel pri kontakte s kožou môžu spôsobiť dermatitídu. Niekedy môže trvať dlhší čas (niekoľko dní), kým sa objavia príznaky. Príznaky môžu byť začervenanie, svrbenie, opuchnutie a tvorba pľuzgierov,” upozorňuje alergiológ MUDr. Boris Hruškovič z Imuno-Alergo.
5. BRÓMOVANÉ SPOMAĽOVAČE HORENIA
Sem patrí napríklad hexabromcyklododekan, HBCDD. Tieto spomaľovače sa nachádzajú v niektorých špeciálnych textíliách spomaľujúcich horenie, sú ťažko odbúrateľné a môžu dlhodobo pretrvať vo vodnom prostredí.
6. FORMALDEHYD
Zabraňuje pokrčeniu a záhybom, používa sa na fixáciu farieb a zvyšuje odolnosť proti nečistotám. Dráždi pokožku a vyvoláva alergie, pravdepodobne je to aj karcinogén.
7. FTALÁTY
Používajú sa ako plastifikátori pri výliskoch plastov a môžu vplývať na zníženú reprodukčnú schopnosť.
8. CHRÓM
Používa sa okrem iného pri spracovaní kože, patrí medzi alergény a karcinogény.
9. NONYLFENOLETOXYLÁT
Čiže NPE, v krajinách EÚ je zakázaný, ale predsa sa s ním stretávame. Narúša hormonálny systém, rozkladá sa na nonylfenol, ktorý je toxický pre vo vode žijúce organizmy, a vplýva na reprodukčnú schopnosť.
Prečítajte si tiež
20 najnebezpečnejších toxínov, ktorým sa treba vyhýbať.
10. DISPERZNÉ FARBY
Používajú sa na farbenie syntetických vlákien, niektoré sú alergénmi.
11. PERFLUÓROVÉ LÁTKY
Používajú sa ako impregnačný materiál na textílie proti nečistote a vode a nájdeme ich napríklad aj na odevoch do každého počasia, na stanoch, obuvi, celoplošných kobercoch, čalúnenom nábytku, markízach a iných. Mnohé sú ťažko odbúrateľné a sú hrozbou pre životné prostredie.
12. PERFLUOROKTANSULFONÁT
PFOS je v krajinách EÚ zakázaný. Podľa Economy.gov.sk je to látka perzistentná, biokumulatívna a pre cicavce toxická. Látky príbuzné PFOS sa používali napríklad na povrchovú úpravu tkanín, kože, nábytku a kobercov, aby boli odolnejšie voči zašpineniu.
Zdroj: Economy.gov.sk, Život bez toxínov, Život bez plastov, Imuno-Alergo
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com