Horehronie je nádherný región na strednom Slovensku, ktorý sa rozprestiera pozdĺž horného toku rieky Hron. Je obklopený pohoriami Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Prírodné krásy, bohatá história a kultúrne dedičstvo robia z Horehronia atraktívnu destináciu pre návštevníkov.
Či už krásne doliny s čistými potokmi, husté lesy plné života a rozľahlé lúky a pasienky, ktoré vytvárajú ideálne podmienky pre turistiku a relaxáciu v prírode. Alebo turistické a cykloturistické trasy – Horehronie je doslova popretkávané množstvom turistických chodníkov a cyklotrás, ktoré vedú k zaujímavým miestam a vyhliadkam (spomeňme kultový výstup na Kráľovu hoľu, ktorá ponúka panoramatické výhľady na okolitú krajinu.)
Horehronie láka…
V regióne sa nachádzajú unikátne technické pamiatky, ako je Chmarošský viadukt pri Telgárte, ktorý patrí medzi najkrajšie železničné stavby na Slovensku.
Tento región je známy svojimi folklórnymi tradíciami, ktoré môžete zažiť počas rôznych podujatí a festivalov, kde sa prezentuje miestna hudba, tanec a remeslá.
Len na úvod pár krátkych tipov:
- Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšia jaskyňa Horehronského podolia, známa svojimi pozoruhodnými skalnými tvarmi a priaznivými klimatickými podmienkami vhodnými na speleoterapeutickú liečbu.
- Čiernohronská železnica je historická úzkorozchodná železnica, ktorá ponúka nostalgické jazdy krásnou prírodou a je obľúbenou atrakciou pre rodiny s deťmi.
- Lesnícky skanzen Vydrovo je múzeum v prírode, ktoré predstavuje lesníctvo a život v horehronských lesoch, s množstvom náučných chodníkov a interaktívnych expozícií.
- Kráľova hoľa je významný vrch Nízkych Tatier, ktorý je obľúbeným cieľom turistov a ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu. Prečítajte si náš článok Túra na Kráľovu hoľu. Strecha Slovenska a národný vrch Slovákov.
Návšteva Horehronia ponúka kombináciu prírodných krás, kultúrnych zážitkov a aktívneho oddychu, čo z neho robí ideálnu destináciu pre milovníkov prírody a histórie. V spolupráci s najstarším časopisom na Slovensku, Krásy Slovenska, sme pripravili malú pozvánku na Horehronie. Autorka Milada Renčová vás zavedie do Heľpy, odkiaľ podnikneme výlety do okolia.
Pri prameni Hrona
Hron vyviera pod sedlom Besník, hneď pod cestou spájajúcou Horehronie so Spišom. Parkovať sa dá priamo nad prameňom na malom parkovisku. Prameň Hrona je pekne upravený aj s posedením a informačnými tabuľami. Jednoduchá dostupnosť ho predurčila na hojnú návštevnosť.
Informačné tabule poskytujú ďalšie námety na zastavenie. O súkromnom múzeu zvoncov možno viete, ale Múzeum miniatúr asi nepoznáte… pozrieme sa tam.
Chmarošský viadukt a Telgártsky viadukt
Kúsok nad Telgártom sa nachádza významná technická pamiatka Chmarošský viadukt. S ním súvisia aj ďalšie technické pamiatky v Telgárte – Telgártska slučka a Telgártsky viadukt. Auto parkujeme vedľa cesty pod kaviarňou Depo café.
Chmarošský viadukt je tehlový železničný most, tvorený deviatimi oblúkmi. Je dlhý 113,6 a vysoký 18 metrov. Keď budete mať šťastie, pôjde po ňom vláčik a je to krásny pohľad. Zastavte sa potom v kaviarni Depo café, ktorá má časť prerobenú z vagóna a k nemu je z druhej strany prístavba s letnou terasou. Vo vnútri je príjemné posedenie a spestrením je malý vláčik, ktorý jazdí dookola nad hlavami hostí.
Poďme sa teraz pozrieť na Telgártsky viadukt a jeden z vchodov do Tunela Kornela Stodolu – časť Telgártskej slučky. Vidieť ich zo železničnej stanice Telgárt neďaleko od kaviarne. Sú súčasťou železničnej trate, ktorá v týchto miestach prekonáva veľké stúpanie. Tento technický problém vyriešila unikátna špirálová slučka dlhá 2,3 km, ktorá prekonáva prevýšenie 31 metrov. V slučke sa nachádza Tunel Kornela Stodolu, umiestnený čiastočne v oblúku s polomerom 400 metrov a v stúpaní 12,5 ‰.
Meandre Hrona a Chamkova stodola
Len po pár kilometroch autom zastavujeme pri chránenom území Meandre Hrona. Je to prírodná rezervácia na hornom toku Hrona, ktorý tu vytvoril sústavu riečnych zákrut. Popri ceste sú miesta, kde sa dá bezpečne zaparkovať auto a ísť sa prejsť až k meandrom. „Bol to trochu smutný pohľad. Neďaleko nad miestom našej zastávky je obývaná časť a meandre – riečne zákruty – boli plné odpadu. Dalo sa dobre vidieť, ktorá časť je prítok a ktorý tok je Hron. Prítok bol čistý a Hron veľmi, veľmi špinavý,“ popisuje Milada Renčová svoje dojmy.
Sklamanie vystriedala radosť na ďalšej zastávke len o kúsok ďalej. Auto zaparkujte vedľa Chamkovej stodoly. Táto historická drevenička sa stala symbolom Horehronia. Vo vnútri sa nachádza aj krátky opis jej histórie a rekonštrukcie, ktorá sa uskutočnila aj s pomocou peňažnej zbierky niekoľko rokov dozadu.
Múzeum zvoncov a spiežovcov v Šumiaci
Ak sa rozhodnete navštíviť súkromné múzeum zvoncov, musíte sa najprv telefonicky ohlásiť (ul. Bučinka 23, tel. č. 048/6181232).
Viac ako 2 000 zvoncov rozmanitých tvarov, veľkostí a zvukov, plecháče aj spiežovce pre hospodárske zvieratá, drevené, hlinené aj sklenené si našli miesto v rodnej dreveničke pani Gigacovej.
„Nikdy som nemal v úmysle zvonce zbierať a schovávať ich pred zrakmi iných ľudí. Vždy mi išlo o to, aby tradičné predmety, krásne veci, spojené so životom našich ľudí zostali na Šumiaci a neroztratili sa po svete,“ tvrdí Mikuláš Gigac, známy slovenský folklorista, hudobník a spevák. A zberateľ zvoncov a spiežovcov.
Vaľkovňa — Nová Maša
Určite zaujme aj zrúcanina stavby vysokej pece vo Vaľkovni, časti Nová Maša. Z informácií na internete sa dozviete, že vo Vaľkovni a jej štyroch častiach budovali kovopriemysel Coburgovci. V čase modernizovania, v štyridsiatych rokoch 19. storočia vybudovali v Novej Maši plamennú pec na zlievanie valcov. Na mieste stoja polozrúcané múry a celkom pekne zachovaná vysoká pec.
Múzeum miniatúr
Múzeum miniatúr tradičnej ľudovej architektúry v Pohorelej je druhé súkromné múzeum na našej ceste. Tiež je potrebné sa vopred ohlásiť telefonicky. Prehliadka vás zavedie do malej dreveničky na dvore domu Jozefa Gavuru. V miestnosti dreveničky sú umiestnené jeho vlastnoručne vyrobené miniatúry – modely dreveníc, ľudových predmetov, ukážky hospodárskych prác, konský aj volský záprah, kostol, betlehem. Pán Gavura zanietene hovorí o minulosti, o tom, ako sa žilo, a aj o svojej rezbárskej práci.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Objednajte si predplatné TU.
Zdroj a foto: Milada Renčová, LepšíDeň.sk