Telgárt. Jedinečný viadukt, tunel Telgárska slučka, Kráľova hoľa aj super lyžovačka

LinkedIn

Malá obec, ktorá má asi 1500 obyvateľov, no bohaté dejiny a atraktívne okolie. Horehronská obec Telgárt leží na južnom úpätí Nízkych Tatier. V blízkosti nájdete jedinečný viadukt, aj unikátny tunel Telgárska slučka (nižšie nájdete video z prejazdu tunelom). Tiež poľovnícky chodník pre rodinky, milovníkom turistiky odporúčame vyraziť na Kráľovu hoľu.
Počas Slovenského národného povstania boli v oblasti Telgártu ťažké boje, povstalci spolu s partizánmi napríklad vytlačili posilnenú rotu nemeckej armády k sedlu Besník. V roku 1949 sa súčasný Telgárt volal Švermovo, na počesť politika a účastníka povstania Jana Švermu.

Prvá písomná zmienka o Telgárte pochádza z roku 1326. Obec vznikla pri prameni Hnilca na ceste, ktorá spája Gemer a Spiš. Kedysi v dávnych časoch slúžila ako poľovnícky revír pre uhorských kráľov.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, najstarším kontinuálne vychádzajúcim časopisom u nás pôjdeme do tejto obce, trošku vám ju priblížime a poradíme, čo vidieť a zažiť.

 

Starý i súčasný Telgárt

Telgárt na mapeDo Telgártu sa dostanete z troch hlavných strán: buď od Banskej Bystrice cez Brezno smer Polomka a Heľpa. Alebo od Rožňavy cez Dobšinú smer Stratená a okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne. Alebo zo severu od Popradu cez Vernár.

Stará osada Telgárt sa nachádzala na území východne od prameňa rieky Hnilec. I miestne chotárne názvy „starý cintorín“ a „starý hostinec“ sú dôkazom existencie osady, cez ktorú pôvodne viedla cesta zo Spiša do Gemera.

Dodnes nie je známe, z akých dôvodov najstaršiu osadu Telgárt jej obyvatelia dočasne opustili na prelome 15. a 16. storočia. Čo sa mohlo udiať?
Miestna legenda hovorí, že pôvodnú osadu vypálili neznámi bojovníci. Obyvateľov Telgártu prišli na nepriateľov upozorniť ľudia z Hranovnice, ktorá bola tiež vyplienená. Telgárťania sa tak na základe varovania utiahli pred nebezpečenstvom aj s dobytkom do hlbokých lesov. Pôvodná obec Telgárt bola vyplienená a zničená. Bývalí obyvatelia si začali budovať nové usadlosti na území dnešnej obce Telgárt pri potoku Zubrovnica na ostrovčeku vytvorenom dvomi ramenami tohto potoka. Dôvodom boli lepšie klimatické podmienky, slabšie mrazy a menej dní s hmlou, ako aj centrálnejšia poloha v rámci katastra.

Súčasná obec Telgárt vznikla v prvej polovici 16. storočia počas valaskej kolonizácie územia bývalých kráľovských revírov.

 

Kráľovský poľovný revír

Kráľovský poľovný revír sa podľa historických podkladov rozprestieral medzi hradmi, ktoré ho strážili. Z východnej strany to bol hrad a panstvo Muráň, zo severozápadu Ľupčiansky hrad a z juhozápadu Vígľašský zámok. V listine z roku 1288 sa územie severovýchodne od Muráňa nazývala Tiergarten – zvernica. Tento názov v minulosti označoval rozsiahle lesné komplexy rezervované ako kráľovská zvernica.

Zaujímavosťou je, že presnejšie určiť polohu týchto lesov pomáhala mapa Uhorska od tajomníka ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, latináka Lazária. Pravdepodobne to bol mních a mapu vypracoval v roku 1513. Sú na nej zakreslené rozsiahle lesné komplexy na východ od Brezna. Z názvu osady Tiergarten pochádza aj názov súčasnej obce Telgárt.

Kráľova hoľa nad Telgártom

Kráľova hoľa (1 946 m) národný symbol a majestátny vrch.

 

Jedinečné viadukty a prameň Hrona

Medzi zaujímavosti určite patrí kamenný 18 m vysoký železničný most nazývaný Chramošský viadukt. Tento tvorí súčasť tzv. Telgártskej slučky dlhej 2,3 km s prevýšením 31 m. Technickým a estetickým prevedením patrí medzi najzaujímavejšie mosty slovenských železničných tratí.

Neďaleká Kráľova hoľa
Mohutný masív a tiež najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier. Práve s ňou sa spája nejedna povesť či legenda. Je to jedinečné miesto, pod ktorým pramenia štyri slovenské rieky – Váh (Čierny Váh), Hnilec, Hron a Hornád. Tiež tu môžeme nájsť „vodnú spleť“ viacerých horských bystrín a potokov s rozprávkovo priezračne čistou vodou, ale na druhej strane chladnou a nespútanou.

Hron vyviera za obcou Telgárt pod sedlom Besník. Na začiatku svojej cesty má tento bystrý potok miestami šírku iba jeden meter. Riečna púť Hrona pokračuje kamenistým korytom a medzi obcou Telgárt a Červenou skalou vytvára jeho úzke koryto nespočetné zákruty – meandre s množstvom malých perejí. Vodný tok sa od svojho priameho smeru odchyľuje v oblúkoch, ktoré ležia proti prúdu. Tento úchvatný prírodný výtvor spadá pod ochranu prírodnej rezervácie Meandre Hrona, ktorá  bola vyhlásená v roku 1980 a leží v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry.

Z hľadiska klímy patrí horehronská obec Telgárt nepochybne medzi jedno z najchladnejších miest na Slovensku. Pomyselná „prírodná hojdačka počasia“ strieda krátke nádherné letá vyskladané z pestrých farieb, vôní a života s neúprosnými dlhými a výrazne mrazivými zimami. Zimné mesiace sú práve pre chladné poveternostné podmienky v Telgárte a jeho okolí vynikajúce na lyžovanie.

Chramošský viadukt v Telgárte

Chramošský viadukt.

 

Poľovnícky chodník Jana Vogla

Prameň Hrona telgárt

Prameň Hrona.

Záujemcovia o výlety po Horehroní si môžu vybrať  aj Voglov poľovnícky chodník. Chodník, ktorý sa v minulosti tiahol od Telgártu až po lesy nad obcou Bacúch, ešte donedávna poznali len starší miestni obyvatelia či poľovníci najmä z Horehronia. Pomenovali ho po Janovi Vogelovi, ktorého životný osud sa spája s poľovníctvom a slávnym rodom Coburgovcov. Jan Vogel prišiel na Slovensko v roku 1938 ako skúsený „manažér“ s modrou krvou, a preto  dostal do starostlivosti poľovnícky revír rozprestierajúci sa od Pustého Poľa až po Polomku.

S budovaním chodníka nízkotatranským územím začali ešte zámožní Coburgovci. Vogel ho vlastne dostaval a zveľaďoval do takej miery, aby spĺňal nároky pohodlného pohybu poľovníkov lesným územím najmä počas poľovačiek. V súčasnosti by sme na niektorých úsekoch márne hľadali pozostatky tohto chodníka. No niektorí zanietení obyvatelia Telgártu nedopustili, aby sa táto časť histórie nenávratne stratila v hustom lese. Vďaka ich obetavosti a úsiliu sa môžu turisti prejsť po jednej jeho vyčistenej a sprístupnenej časti.

 

Čo sa oplatí vidieť a zažiť?

Rázovitá horehronská obec Telgárt si dodnes zachováva staré zvyky a obyčaje, napríklad ešte stále sa v obci nosí ľudový kroj. Lyžovačka na Horehroní je lákadlom pre nejedného lyžiara. No na svoje si prídu aj návštevníci mimo zimnej sezóny, napríklad pri jazde Horehronským expresom alebo adrenalínovým zjazdom na terénnej kolobežke.

Turistika. Telgárt je jedným z východísk (po červeno značkovanom turistickom chodníku) na Kráľovú hoľu s nadmorskou výškou 1 984 m. Táto krásna horehronská časť Slovenska sa vyznačuje bohatou mozaikou prírodných krás. Patrí medzi ne aj štátna prírodná rezervácia Martalúzka – miesto, kde vyviera prameň Hrona, s prístreškom na oddych. Do tejto mozaiky patria tiež prameň Hnilca, jaskyne Homola, Stratený potok a mnohé iné. V obci sa nachádzajú dva pramene zemitej a sadrovcovej kyselky.

Slovensko - tajuplná prírodaPrečítajte si ďalšie CESTOVATEĽSKÉ TIPY.

Môžete navštíviť Salaš, ktorý sa nachádza pri Kolibe pod Kráľovou hoľou. Prídu si na svoje aj deti – sú tam rôzne hospodárske zvieratá ako ovce, kozy, teliatko, aj koníky. Bača Peter vám ukáže, ako vyrába ovčie syry…a samozrejme, môžete ochutnať 🙂

Známe a obľúbené je lyžiarske stredisko Ski Telgárt v údolí medzi Nízkymi tatrami, Slovenským rajom a Slovenským Rudohorím. Zjazdovky sú členené na 10 častí, pre začiatočníkov aj skúsených. Ideálne pre vyznávačom alpského a freeridového lyžovania, aj pre snowboardistov. Sú tam ja dve trate na bežkovanie, prírodné klzisko a miesto na sánkovanie.

 

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, 9-10/2021
Text: Katarína Šuchová
Foto: Katarína Šuchová a archív obce Telgárt, Wikimedia.

časopis Krásy Slovenska


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author