Skúšky, vzťahy, sociálne médiá, poruchy stravovania, kyberšikana, drogy, alkohol, depresie…toto všetko riešia mladí.
A k tomu nechcený sex, mať či nemať frajera, boj o kamarátov, problémy s hmotnosťou, akné…
Je toho priveľa a nečudo, že je toľko tínedžerov vystresovaných. Príliš veľa mladých má pocit osamelosti a priveľa z nich prežíva toto obdobie premeny ťažko, búrlivo a neradostne. Ako môžu bojovať proti stresu?
Ako bojovať proti stresu?
Stres trápi všetkých. Mladých aj starých, ženy, mužov, dokonca malé deti.
Každý ho však vníma inak a sme rôzne odolní. Dôležité je vypestovať si „odolnosť“ voči stresu, čím sa myslí schopnosť spamätať sa z čohokoľvek zlého či ťažkého. Psychológovia tvrdia, že ľudia dostali určitý stupeň odolnosti už do vienka alebo sa u nich vyvinie v útlom detstve, no možno ju vypestovať aj neskôr.
Ako tvrdí Nicola Morgan vo svojej knihe Stres – nepriateľ násťročných, musíme dobre spoznať ako prežívame stres, kedy a prečo, aby sme ho vedeli následne eliminovať. Jej kniha je výbornou príručkou pre všetkých tínedžerov aj dospelých. Chce mladých urobiť odolnejšími voči stresu tým, že najskôr budú čeliť svojim obavám a snažiť sa im porozumieť v širšom kontexte a následne využijú navrhnuté postupy, ako si so stresom poradiť nadobro.
Nicola Morgan je uznávaná odborníčka na dospievanie a s tým spojené zmeny, ktorými prechádzajú všetci násťroční.
Čo stresuje mladých?
Tu je zopár problémov, ktoré vnímajú tínedžeri oveľa intenzívnejšie ako deti či dospelí. „Keď si ich uvedomia, ľahšie nájdu spôsob, ako sa stresu z nich zbaviť a odbúrať ho,“ tvrdí Nicola Morgan:
- Skúšky. Tínedžeri musia vo všeobecnosti zvládnuť oveľa dôležitejšie skúšky ako deti či dospelí. Tlak a obavy zo zlyhania môžu byť obrovské. Výber predmetu týchto skúšok sa často javí ako najväčšie životné rozhodnutie.
- Spoznávanie sveta. Nikto ťa už neuchráni pred všetkým zlom, ako keď si bol malý, a pritom si možno nedokážeš veci racionálne zdôvodniť tak, ako to robievajú dospelí. Hrôzostrašné veci sa môžu v tvojej mysli nafúknuť do gigantických rozmerov a celkom ťa paralyzovať.
- Tlak, aby si sa prispôsobil ideálom dokonalosti a úspechu podľa vzoru celebrít. Vídaš nedosiahnuteľné obrazy dokonalosti (zvyčajne umelé, odtrhnuté od reality) a ani si neuvedomuješ, že v skutočnosti ľudia takí nie sú.
- Tlak imponovať priateľom. To, že pre tínedžerov je alfou a omegou, čo si o nich myslia kamaráti, je známy fakt.
- Fyzické zmeny. Nemusí sa ti páčiť, ako rýchlo (alebo pomaly) sa mení tvoje telo. Môžeš vnímať skreslene, ako ťa vidia ostatní.
- Strach z budúcnosti. Ako dieťa si si žil v akomsi vysnenom svete, kde je všetko zdanlivo možné, no zrazu začínaš pociťovať obavy z pragmatických záležitostí ako kariéra či peniaze. Keď si bol mladší, dospeláci ti vraveli, aby si sa tým netrápil, ale teraz ťa už nemôžu takto chlácholiť.
- Vyrovnanie sa so smutnými udalosťami vo svojom alebo v kamarátovom živote. Ochrániť tínedžerov pred krutou realitou života je ťažké. Ak sa musíš vyrovnať s tým, že je tvoj kamarát chorý alebo sa trápi či prežíva hrozné obdobie, môže to hlboko zasiahnuť aj teba. Možno ti práve zomrel kamarát či milovaná osoba; prirodzene, k takejto strate môže dôjsť v akomkoľvek veku, ale o deti sa postarajú dospelí a ochránia ich a dospelí majú zasa vlastné možnosti podpory a aj vyspelejšie zmýšľanie a rozsiahlejšie životné skúsenosti.
- Hrozby a nástrahy sociálnych sietí. Niektorým tínedžerom obráti život naruby kyberšikanovanie či nevinná chybička, za ktorú veľmi draho zaplatia.
- Hormóny. Všetci máme hormóny, no novinka v podobe návalov mužských či ženských hormónov v dospievaní dokáže zásadne ovplyvniť to, ako sa cítime. Niektoré tínedžerky trpiace PMS (predmenštruačným syndrómom) to majú obzvlášť ťažké.