Patríte k ľuďom, ktorí milujú sneh? Ak máte radi zimné športy, určite áno. Hundroši si povzdychnú, že nech sneží na horách, nie v mestách, kde robí sneh len problémy. Ale skúste to povedať deťom J Tie milujú sneh, nech je kdekoľvek a nech ho napadne koľkokoľvek. Vytiahnu sánky, boby a šup na najbližší kopček.
Isto aj romantici sa budú nadchýnať nad snehovými vločkami – ako krásne poletujú, dopadajú na vlasy, oblečenie, tvár…a po jemnom dotyku s pokožkou sa roztopia.
Už ste sa niekedy zamysleli, ako vlastne vzniká snehová vločka? Prečo majú rôzne tvary, prečo niektoré pichajú na tvári a iné sú hebučké?
Mimochodom, možno ste nevedeli, ale zemepisná poloha ovplyvňuje tvar a veľkosť snehových vločiek prostredníctvom teploty a vlhkosti vzduchu.
Sneh padajúci napríklad v Grónsku pri teplote vzduchu –30 až –40 °C má iné vlastnosti ako sneh, ktorý padá u nás alebo v Austrálii pri teplote 0 °C.
Pri nízkej, mínusovej teplote nie sú vytvorené podmienky na zhlukovanie vločiek, a tie teda vytvárajú sypkú snehovú pokrývku.
Ako teda vzniká snehová vločka?
Rast ľadových kryštálikov v oblaku je oveľa zložitejší ako rast vodných kvapiek. Snehová vločka vzniká spájaním jednotlivých ľadových kryštálikov. Kryštálik ľadu má šesťuholníkovú štruktúru, čo súvisí s presnou štruktúrou molekuly vody.
„Okolo kondenzačného jadra, ktorým môže byť napríklad malá prachová čiastočka, začnú pri vhodných teplotných podmienkach zamŕzať molekuly vody a vytvárajú sa ľadové kryštáliky,“ opisujú vznik snehovej vločky meteorológovia v knihe Počasie ako ho nepoznáš. „Na hrotoch kryštálikov ľadu so šesťuholníkovou štruktúrou je zamŕzanie molekúl vody a rast ľadových kryštálikov najrýchlejší. Jednotlivé ľadové kryštáliky pri vznášaní sa v atmosfére vytvárajú určité zoskupenia, a tak vzniká snehová vločka.“
Veľkosť snehových vločiek pri snežení je rôzna a závisí od teplotných podmienok prostredia, v ktorom sa snehová vločka pohybuje od svojho vzniku až po dopad na zemský povrch.
Ak je teplota vzduchu pri pohybe (padaní) snehových vločiek po celý čas mínusová, padajú malé vločky. Ľadové kryštáliky snehových vločiek majú vtedy len veľkosť niekoľko milimetrov. Z takéhoto snehu sa potom zle stavajú snehuliaci, pretože je sypký a vietor ho ľahko rozfúkne. Ak takéto malé snehové vločky padajú za silného vetra a mrazu, pociťujeme ich ako nepríjemné pichanie na tvári a v očiach.
Tvary, veľkosti a druhy snehových vločiek
Vieme, koľko rôznych tvarov môže mať snehová vločka? pýtajú sa meteorológovia.
Teoreticky sa to spočítať dá, ale prakticky asi veľmi ťažko. Matematici to odhadli na číslo, ktoré by malo za jednotkou až 36 núl! V prírode pravdepodobne neexistujú dve vločky s rovnakým tvarom, ale v laboratórnych podmienkach sa už také dvojčatá podarilo vytvoriť.
Z akého snehu je najlepší snehuliak?
Ak sa teplota vzduchu pri zemskom povrchu približuje k 0 °C, snehové vločky sa zvyknú zlepovať a spájať do väčších celkov. Vznikajú chuchvalce snehu, ktoré nie sú také ostré a na tvári nespôsobujú pichanie, ako keď sneží pri silnejšom mraze.
Zaujímavá je aj veľkosť jednotlivých snehových vločiek, ktoré spájaním ďalej narastajú. Ich rozmery môžu v priaznivých podmienkach dosiahnuť aj niekoľko centimetrov, napríklad 5 cm, a ak nefúka vietor, môže to niekedy byť aj dvojciferné číslo. „A práve preto sú vločky pri dopade na zemský povrch oveľa väčšie, ako keď vypadávajú z oblakov vo vyšších nadmorských výškach. Pri takomto snežení snehová pokrývka rýchlo pribúda a sneh je mokrý a ťažký. To je ten správny čas aj sneh na ozajstnú guľovačku a súťaž v stavaní snehuliakov,“ radia odborníci v knihe Počasie ako ho nepoznáš.
V tejto knihe vám slovenskí meteorológovia ukážu rôzne zaujímavosti a pikošky ohľadom počasia – ako na nás vplýva, či vedia rastliny a zvieratá predpovedať počasie, prečo je obloha modrá a hmla husta. Dozviete sa, ako vzniká búrka, ako rozlišovať medzi druhmi oblakov, ako sa pozoruje počasie a tiež ako vzniká nielen snehová vločka, ale aj dažďová kvapka.
Prvá fotografia snehovej vločky
Prvú detailnú snímku snehovej vločky urobil 15. januára 1885 vtedy 20-ročný americký farmár z Vermontu Wilson Bentley. Zachytával vločky na čiernu zamatovú podložku, rýchlo, ale opatrne ich preniesol pod mikroskop a odfotografoval ich ešte predtým, než sa roztopili. Venoval sa tomu vyše 40 rokov a vyfotografoval viac ako 5 000 vločiek.
Okrem snehových vločiek fotografoval všetky formy ľadových útvarov, oblaky a hmlu. Wilson Bentley svojimi poznatkami a fotografiami významne prispel k štúdiu meteorologických javov.
Foto: snowflakebentley.com
