Demänovská Dolina. Jaskyne, Vrbické pleso, aj turistické chodníky

LinkedIn

Demänovská Dolina je asi najznámejšia a najnavštevovanejšia dolina v Nízkych Tatrách. Meria 15 kilometrov, je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, v ktorom patrí k najväčším vzácnostiam Demänovský kras a Vrbické pleso. Dolina sa nachádza medzi vrcholmi Ďumbier (2043m), Krúpova Hoľa (1927m), Chopok (2024m), Dereše (2003m), Poľana (1889m). Je to turisticky najfrekventovanejšia trasa z Liptovského Mikuláša.

„V minulosti sem smerovali najmä baníci a železiari. Miestni obyvatelia boli známi dolovaním železnej rudy v Demänovskej doline v 17. a 18. storočí. Neskôr tu žili hlavne remeselníci (garbiari či výrobcovia plátna) a v súčasnosti sú vstupnou bránou do Demänovskej doliny, ktorá sa stala jedným z najznámejších centier turistiky a  zimných športov na Slovensku,“ dozviete sa v turistickom sprievodcovi Liptov z vydavateľstva Dajama.

V roku 1964 sa zo všetkých existujúcich objektov cestovného ruchu v Demänovskej doline vytvorila samosprávna obec Demänovská Dolina, ktorú historicky vytvorilo päť osád: Tri studničky v dolnej časti, Jaskyne, Repiská a Lúčky v strednej časti a Jasná v hornej časti.

 

Osídlenie už v praveku

Demänovská Dolina mapaDemänovská dolina (najmä jej jaskyne) bola osídlená už v praveku (svedčia o tom viaceré nálezy, napríklad v jaskyni Okno). Hoci v posledných dvoch tisícročiach bola neosídlená, život sa do nej predsa len vrátil. Na niektorých miestach sa tu ťažila železná ruda, inde stáli salaše, pastierske koliby a drevorubačské domy, po prvej svetovej vojne sa vybudovali prvé víkendové chaty.

Objavením a sprístupnením jaskýň, vybudovaním asfaltovej cesty a rozvojom turistiky (najmä lyžovania) sa Demänovská dolina prepracovala medzi najznámejšie slovenské športovo‑rekreačné strediská. Jej turistické využitie podmienila geomorfologická pestrosť, bohatstvo flóry a fauny a dobré poveternostné pomery. Na ploche 837 ha sa tu nachádza národná prírodná rezervácia, ktorej dolnú časť tvorí kaňonovitá dolina zarezaná vo vápencoch a dolomitoch.

Horná časť doliny je žulová s ľadovcovým povrchom (na jednej z morén sa nachádza Vrbické pleso). Odvodňujú ju potoky Zadná voda a Demänovka, ktoré svojimi ponormi vytvárajú unikátny podzemný systém národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne.

Vrbické pleso
Vrbické pleso leží v nadmorskej výške 1 113 m. S rozmermi 115 × 62 m a hĺbkou 4 m je z nízkotatranských plies najväčšie. Nachádza sa v lese v hornej západnej časti Demänovskej doliny. Vzniklo na morénovom navŕšení v poslednej ľadovej  dobe po ústupe ľadovca zo severných svahov Chopku a Derešov. Z jazera vyteká potok Otupnianka.

Hrádze okolo plesa boli upravené, aby sa udržala stála výška hladiny. Ale aj tak už od okrajov zarastá tŕstím a inou vegetáciou a tvoria sa na ňom aj malé ostrovčeky. Od roku 1975 je prírodnou pamiatkou. Leží za Mikulášskou chatou a okolo neho vedie náučný chodník.

Vrbické pleso Demänovská Dolina

 

Turistické chodníky

Milovníkom pešej turistiky ponúka Demänovská dolina množstvo značkovaných trás, viaceré náučné chodníky a sieť turistických chodníkov, na ktorých si prídu na svoje aj pohodlnejší turisti.
V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké kaňony a pomedzi strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Väčšinu trás možno absolvovať ako okruhy. Pekne popísané – trasy, dĺžka, časový rozpis vyše tridsiatky náučných chodníkov nájdete aj v turistickom sprievodcovi Liptov.

Fyzicky zdatnejší turisti si neodpustia výstupy na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok (2 024 m) a Ďumbier (2 043 m), ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska. Pohodlnejší návštevníci si môžu cestu uľahčiť sedačkovou či kabínkovou lanovkou.

Demänovská dolina z Chopku

Demänovská dolina z Chopku.

 

Chodník Demänovská Dolina

Okrem náučných chodníkov k Demänovským jaskyniam vedie dolinou náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmi a dĺžkou 14 km. Začína sa na parkovisku pred hotelom Grand (1 102 m) a končí pri chate na poľane Lúčky (925 m).

Z Bielej púti zase vedie krátky nenáročný ani nie 1 km dlhý náučný chodník pod názvom Promenáda Lutonského, ktorý končí na chate Björnson.
Inšpiráciou pre vznik ďalšieho náučného chodníka aj jeho hlavným prvkom bola riečka Demänovka. Chodník s názvom Príbeh vody je dlhý približne 4 km. Začína na vstupe do Demänovskej doliny a prechádza pozdĺž riečky Demänovka (vedie aj popri Demänovskej ľadovej jaskyni a Demänovskej jaskyni slobody).

 

Rozhľadňa na Ostredku

rozhľadňa Ostredok v Demänovskej DolineAk by sme sa chceli pozrieť na Demänovskú dolinu a predovšetkým panorámu Nízkych Tatier z výšky, ideálnu príležitosť k tomu poskytuje rozhľadňa na Ostredku. Postavili ju na južnej strane čiastočne odlesneného hrebienka tiahnuceho sa stredom Demänovskej doliny a dostaneme sa k nej od parkoviska v Jasnej po žlto značkovanom chodníku, ktorý vedie cez celý hrebeň Ostredka. Krátky, ani nie polhodinový výstup k rozhľadni rozhodne stojí za nádherný výhľad na končiare Nízkych Tatier – Ďumbier, Chopok, Dereše či Poľanu.

Pokračujúc od rozhľadne kúsok ďalej po žlto značkovanom chodníku, prídeme onedlho k pamätníku SNP a symbolickému cintorínu obetí Nízkych Tatier. Nájdeme tu desiatky kovových tabuliek s menami tých, ktorí zahynuli v Nízkych Tatrách.

 

Alojz Lutonský a lanovka

Demänovská dolina lanovkaDo histórie Demänovskej doliny sa nezmazateľným písmom zapísal vášnivý turista a lyžiar Alojz Lutonský. Rodák z Moravy prišiel už v detstve na Liptov a okrem iného sa podieľal na sprístupňovaní jaskýň v Demänovskej  doline. V roku 1924 sa stal tajomníkom mikulášskeho odboru Klubu československých turistov a neskôr jeho Tatranskej komisie. Tu prebudoval Zbor tatranských vodcov, zmodernizoval záchrannú službu, podieľal sa na vybudovaní turistických chodníkov (napríklad Tatranskej magistrály) a bol jedným z tvorcov Symbolického cintorína pod Ostrvou vo Vysokých Tatrách.

Pomáhal pri výstavbe lanovky na Lomnický štít a slávu mu priniesla najmä výstavba prvej lanovky na Chopok, spustenej do prevádzky v roku 1949. Okrem toho bol aj vynikajúcim fotografom, editorom časopisu Krásy Slovenska a hlavne organizátorom turistického ruchu v Demänovskej doline. Neskôr sa stal aj riaditeľom Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Nie náhodou mu obec Demänovská Dolina udelila čestné občianstvo.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama, časopisom Krásy Slovenska
Foto: Dajama, Daniel Kollár, Wikipedia, Wikimedia/Pe3kZA

 


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author