Srdce Nízkych Tatier. Obec Bystrá a zaujímavosti v okolí

LinkedIn

Obec Bystrá leží v srdci Nízkych Tatier v Bystrianskej doline v nadmorskej výške 630 m. Je centrom cestovného ruchu na južnej strane Chopku. V každom ročnom období sem láka množstvo turistov očarujúca príroda a rôzne atrakcie. Podmienky a okolité lesy ponúkajú návštevníkom niekoľko foriem oddychu, rekreácie či fyzických aktivít.
V spolupráci s naším najstarším časopisom Krásy Slovenska vám predstavíme túto malebnú obec. Čo sa v nej oplatí pozrieť, ako sa tam dostať, nazrieme aj do histórie a dáme pár užitočných tipov.

Ako sa dostať do Bystrej?

obec Bystrá srdce Nízkych tatierBystrá je teda južne pod Ďumbierom – dostanete sa tam buď zo severu: z diaľnice D1 od Popradu alebo Liptovského Mikuláša zídete na juh smer horský priechod Čertovica. Idete cez Kráľovu Lehotu, Nižnú a Vyšnú Bocu, Mýto pod Ďumbierom a za dedinou a ski centrom odbočíte doprava na Bystrú.

Ak idete z juhu, od Banskej Bystrice v smere na Brezno a za Podbrezovou odbočíte doľava smer Mýto pod Ďumbierom. Pred dedinou odbočíte vľavo na Bystrú.
Z východu môžete ísť cez Rimvskú Sobotu na sever, Hnúšťa a v Tisovci odbočíte doľava na Pohronskú Polhoru a Brezno. Prejdete cez Brezno a v Štiavničke odbočíte doprava na Mýto pod Ďumbierom.

Čo sa oplatí vidieť a navštíviť?

Obec Bystrá a jej okolie ponúkajú veľa možností, ako príjemne stráviť čas. Nižšie nájdete informácie o zaujímavostiach priamo v obci, o kaplnke, či Bystrianskej jaskyni.
V lete sa tam organizujú rôzne kultúrne podujatia, viac si môžete pozrieť na stránke obce Bystrá.
V zime odporúčame lyžiarske stredisko Ski Tále a Ski centrum Mýto pod Ďumbierom.
Zaujímavá je minispráva jaskyne Mŕtvych netopierov, turistický náučný chodník, ktorého nová trasa sa začína na Trangoške.

ubytovaním nemáte problém – napríklad Wellness hotel Bystrá, hotel Partizán, či Srdiečko, ale aj chyty ako Limba, Kosodrevina, Chata pod Chopkom, prípadne zrub Bystrá. V obci je aj apartmánový rezort a viaceré penzióny (Grand, Eka, Tále, Dúhový pstruh).

Z ďalších blízkych atrakcií dávame do pozornosti Tarzaniu Tále v areáli minigolfového ihriska (23 prekážok vo výške 5 až 7 metrov). Zaujímavé je aj samotné golfové ihrisko Gray Bear – Tále, farma Ajax v Hornej Lehote, či Ski Krpáčovo.
V neďalekom Brezne vyskúšajte Horehronský expres, navštívte Horehronské múzeum Brezno a zastavte sa aj v Čiernom Balogu (Čiernohorská železnica, či Lesnícky skanzen Vydrovo).

Zlatá hviezda a Strieborná štôlňa

Vznik obce sa datuje od roku 1563, kedy sa nachádzala na území Hornej Lehoty. V jej okolí sa dolovalo zlato a striebro. V roku 1564 vydal cisár Maximilián na základe odporúčaní viedenskej komory zákaz budovania železiarskych pecí, pretože železiarne škodili okolitým lesom.

Z druhej polovice 16. storočia existuje doklad o bani Zlatá hviezda v Bystrianskej doline v lokalite Hnusna. Vtedajší banskobystrický banský súd v roku 1754 informoval banskú komoru o udelení povolenia správcovi cisársko- kráľovských železiarní v Hronci a Tisovci Františkovi von Heinz na ťažbu v dvoch štôlňach v oblasti Bystrej až po horu Stupka. Jedna zo štôlní ležala priamo na striebornej žile.

Neskôr z nich boli odobraté vzorky na zistenie obsahu striebra, pričom už boli konkrétne pomenované ako Bystrianska štôlňa a Strieborná štôlňa. Historicky významný bol rok 1788, z ktorého pochádzajú aj správy o bystrianskom uhliarstve ako súčasti nového cisársko-kráľovského závodu v Bystrej.

Kostol sv. Floriána

bystrá Kostol sv.Floriána

Kostol sv. Floriána

Bystrania svoj kostol zasvätili sv. Floriánovi, patrónovi hasičov. S veľkou pravdepodobnosťou toto rozhodnutie ovplyvnili dva veľké požiare, ktoré v minulosti zachvátili obec a zanechali obrovské škody.

Kostolné oltáre a kazateľnica sú v neogotickom slohu. Hlavný oltár bol odkúpený od rímskokatolíckej cirkevnej obce v Lopeji v roku 1908. Na hlavnom oltári sa nachádza socha sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Floriána, sv. Vendelína a dva anjeliky.
Na bočnom oltári je Božské Srdce Ježišovo, sv. Jozef a Lurdská Panna Mária. Na strope sú zobrazení štyria evanjelisti Marek, Matúš, Lukáš a Ján. Nad vstupom do presbytéria boli zvečnení dvaja anjeli a baránok.

Podklad stropu vytvára sýto modrá farba so zlatými hviezdičkami a výjavom pelikána i Srdce Ježiša a Márie. Neskôr strop obnovili, anjelikov a baránka v klenbe vstupu do presbytéria zabielili a nahradili nápisom: „Ja som cesta, pravda a život“.

Svätý Florián — patrón hasičov
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov a ochranca pred búrkou aj suchom. Sochu sv. Floriána na žiadosť starostu obce Bystrá vyrezal umelecký rezbár Jakub Skaloš. Pod rukami umelca sa zrodila podľa predlohy sochy sv. Floriána na oltári kostola v Bystrej. Krátko po sviatku sv. Floriána 8. mája 2016 za účasti dobrovoľných hasičov sochu odhalili a vysvätili.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Pri moste na pravom brehu Bystrianky v náručí dvoch líp stojí Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Kaplnku postavili v roku 1836 a na jej výstavbu použili financie vyzbierané z pokút robotníkov v bystrianskych hámroch. Na základe ústneho podania sa zachovala spomienka, že sošku sv. Jána Nepomuckého vyrobil z čerešňového dreva Ján Williger. Išlo o vzácne umelecké dielo, ktoré odcudzil neznámy páchateľ. V kaplnke neskôr umiestnili obraz Panny Márie a aj novú sošku sv. Jána Nepomuckého. Na vyše stoosemdesiatročnej kaplnke sa neúprosne podpísal zub času, preto bude potrebovať rekonštrukciu.

Kaplnka Panny Márie Lurdskej

Na mieste bývalého malého kostolíka, ktorý v roku 1810 postavili na malej planine poniže súčasného kostola, od roku 2002 stojí drevená kaplnka. Kameň na vymurovaný jaskynný oblúk doviezli od Striebornej studničky. Vysviacka kaplnky bola po slávnostnej svätej omši pri príležitosti patróna Kostola sv. Floriána.

FOTOgaléria – obec Bystrá:

Bystrianska zvonica

Tunajšia zvonica bola postavená v roku 1924 na pozemku neďaleko kostola. Dva zvony boli kúpené zo zvonolejárne A. Kurbeľa v Trnave. V apríli toho istého roku ich doviezli železnicou. V kronike obce je zaznamenané, že sa na ich kúpu skladali farníci. Manželské páry po vtedajších 130 korún, vdovy a vdovci po 65 korún.

Drevená zvonica roky patrila medzi skvosty obce. Poveternostné podmienky sa však podpísali na jej drevenej časti a narušila sa jej statika. Zároveň došlo aj k poškodeniu zvonov. Z bezpečnostných dôvodov ju nebolo možné ďalej používať a prestala slúžiť svojmu účelu. Na návrh cirkevníkov sa začali úvahy o jej rekonštrukcii, prípadne o výstavbe novej zvonice.

V máji 2014 členovia Dobrovoľného hasičského zboru Bystrá začali s rozoberaním zvonice a usúdili, že drevené časti sú už nepoužiteľné. „Na výstavbu novej zvonice sa dali použiť len kamenné základy. S terénnymi úpravami a budovaním novej zvonice začali v auguste 2014 a na konci septembra toho istého roku stavbu dokončili a vysvätili. A tak sa po mnohých rokoch opäť rozozvučali zvony. Ich nezameniteľný zvuk ľudia vnímali ako symbol života,“ píše v časopise Krásy Slovenska Katarína Šuchová.

Mýto pod ĎumbieromPrečítajte si tiež
Mýto pod Ďumbierom. Turistika, lyžovačka a ďalšie zaujímavosti.

Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou na južnej strane Nízkych Tatier. Nachádza sa v Bystrianskom krase pri obci Bystrá. Vchod do jaskyne sa nachádza na úpätí severozápadného Chodorovho vrchu v nadmorskej výške 565 metrov.

Jaskyňu vytvorili vo viacerých vývojových štádiách ponorné vody Bystrianky, ktoré pritekajú na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Bystrania vedeli o podzemných priestoroch už v 19. storočí, pretože prízemný tok riečky Bystrianky, vyvierajúcej vo Valaskej, sa v Bystrej ponáral. Zmienky o tom nájdeme aj v literatúre Boženy Němcovej a G. K. Zechentera Laskomerského.

Starú rozvetvenú jaskyňu objavili presne pred storočím v roku 1923 Jozef Kovalčík a Ernest Laubert a čiastočne ju preskúmali. Vchod tvoril prírodný otvor vo vrchu Biele bralo 80 m nad potokom Bystrianka.

Bystrianska jaskyňa

Za tajomstvami jaskyne

Keď táto informácia vyšla na svetlo sveta, našlo sa veľa horlivcov, ktorí sa snažili odhaliť, čo sa za tajomnými dierami skrýva. Na jar v roku 1926 bratia Holmanovci objavili malý otvor vo veľkosti klobúka, z ktorého vanul prievan. Spolu s Jozefom Kovalčíkom odhrnuli zeminu, aby otvor zväčšili, a vstúpili 100 m hlbokou priepasťou, nazývanou Peklo, do priestorov Novej jaskyne.

Počas druhej svetovej vojny bola jaskyňa poškodená, pomáhali ju obnoviť dobrovoľní jaskyniari z Brezna. Prelomový bol aj rok 1955, kedy objavili a prepojili Starú a Novú jaskyňu. Bystrianska jaskyňa bola pre verejnosť sprístupnená v roku 1968 v dĺžke 580 m. Od roku 1971 v Partizánskej sieni začali so speleoterapiou najmä pre deti s ochoreniami dýchacích ciest. Pred polstoročím jaskyňu vyhlásili za chránenú prírodnú pamiatku.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Predplatné časopisu nájdete TU.
Text a foto: Katarína Šuchová, CBS, spol. s. r. o., wikipedia.org, Bystra.sk

Krásy Slovenska predplatné


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author