Devínska Kobyla. Výlet na vrch, Sandberg, kaverny aj raketová základňa

LinkedIn

Príroda okolo Bratislavy je veľmi príťažlivá – jej súčasťou sú Malé Karpaty aj rakúske pohorie Hainburger Berge, ktoré oddeľuje rieka Dunaj. Jedným z najobľúbenejších turistických cieľov je masív Devínskej Kobyly, ktorý je prístupný z Devína, Devínskej Novej Vsi, Dúbravky alebo  Karlovej Vsi.
Ako možno viete, Devínska Kobyla je národná prírodná rezervácia a rovnomenný vrch. Lokalita je  neobyčajne bohatá na rastlinné druhy, ktoré ostro kontrastujú s oveľa chudobnejšou lesnou vegetáciou. Na voľných plochách sa rozšírili stepné rastliny a lesostepné porasty so zriedkavou a s chránenou flórou. Je tam jediný výskyt rešetliaka skalného, hrachora sférického a ihlice nízkej na Slovensku.

Pozývame vás na Devínsku Kobylu. Je to nenáročný výlet, ktorý vám zaberie asi pol dňa po dobre značkovaných turistických chodníkoch. Väčšiu námahu si vyžaduje len výstup na samotnú Devínsku Kobylu, ale nič strašné. Nižšie nájdete aj mapu trasy.
Ak chcete takto spoznávať Malé Karpaty na juhu, okolo Bratislavy, alebo na severe v okolí Trnavy, odporúčame vám dvoch vynikajúcich turistických sprievodcov z vydavateľstva Dajama: Malé Karpaty juhMalé Karpaty sever. V každej nájdete po 20 najkrajších turistických trás, výborne popísané, prevýšenie a náročnosť, fotografie a priložená je mapa v mierke 1 : 50 000.

Sandberg
Sandberg je veľmi významná paleontologická lokalita. Pieskovcový vrch, ktorý je vyhľadávaným oddychovým a výletným miestom. Naozaj unikátna príroda na okraji hlavného mesta, kde sa našli unikátne nálezy ako žraločie zuby, ježovky, ulitníky, kosti tuleňov alebo zvyšky kostí treťohorných veľrýb. Je to tiež jedna z najvýznamnejších lokalít drobných slovenských orchideí.

Vrcholová plošina Sandbergu patrí k najkrajším vyhliadkam na území Bratislavy. Nachádza sa na okraji západných svahov Devínskej Kobyly a už po ceste k nej tu možno obdivovať viaceré geologické a geomorfologické javy, paleontologické nálezisko a botanické a zoologické rarity. Pohľadu na juhu dominuje hrad Devín, dolu sa kľukatí tok Moravy, v pozadí vidieť Dunaj s vyvýšeninou Braunsberg a Hainburskými  vrchmi. Za Moravou sa rozprestierajú polia a lúky nížiny Marchfeld (Moravské pole) s dominantným zámkom Schlosshof.

sandberg Devínska Kobyla

 

Vyrážame z Dúbravky

Základná trasa vedie od zastávky MHD Technické sklo (170 m), ktorá sa nachádza na konci bratislavskej mestskej časti Dúbravka, sa vydáme zeleno značkovanou nespevnenou cestou, až prídeme k zvyškom rímsko-germánskej vidieckej usadlosti typu Villa rustica. Z lokality je za jasného dňa vidieť aj tzv. Stupavský kopec, kde sa nachádza iný komplex rímskych architektúr – „Rímska stanica“.

Villa rustica
Podľa nájdenej striebornej mince cisára Alexandra Severa stavbu datovali do prvej tretiny 3. storočia. Predstavovala dobre vybavenú roľnícko-remeselnú usadlosť, ktorá mala obytné a hospodárske priestory, kúpele a možno aj svätyňu. V druhej tretine 3. storočia došlo k zhoršeniu rímsko-germánskych vzťahov a krátko nato k zániku usadlosti. Usadlosť pravdepodobne nevybudoval Riman, ale rímsky veterán germánskeho pôvodu, ktorý sa po skončení aktívnej vojenskej služby vrátil do svojej pôvodnej vlasti, aby tu postavil vidiecku usadlosť podľa rímskeho vzoru.

kaverna Devínska KobylaOd archeologickej lokality pokračujeme po zeleno značkovanom chodníku popri záhradkárskej osade. Miernym stúpaním zdoláme čiastočne zalesnený svah masívu Brižite. Tesne pod vrcholom svahu natrafíme na informačný panel náučného chodníka tzv. Cesty veľkej vojny, ktorý odbočuje doprava a vedie lesom okolo jednotlivých bunkrov, tzv. Dúbravských kaverien, až na Dúbravskú Hlavicu.

Už po niekoľkých desiatkach metrov nájdeme prvé dve kaverny, ktoré sú veľmi pekne zrekonštruované a na náučných paneloch sa dozvieme veľa zaujímavých informácií z ich histórie. Zrekonštruovali ich dobrovoľníci z občianskeho združenia Bunkre a sprístupnili ich verejnosti. Kaverny majú podobnú koncepciu, avšak ani jedna nie je kópiou druhej. Majú bočný vchod vo svahu a pokračujú banským spôsobom vyhĺbenými vodorovnými chodbami. Blízko vchodu ústila na povrch kolmá vybetónovaná šachta so železnými rebríkovými priečkami. Vstupy a chodby boli väčšinou vybetónované.

Dúbravské kaverny
Podzemné bunkre pre delostrelcov, ktoré slúžili ako úkryt pre muníciu i pre obsluhu diel. Bolo ich takmer 50 a vybudovali ich narýchlo na začiatku prvej svetovej vojny. Mali chrániť mesto pred nepriateľom postupujúcim cez hory zo severu a  severovýchodu. Tesne pri kavernách sa rátalo s umiestnením delostreleckých postavení. Kaverny však nakoniec ostali počas prvej svetovej vojny nevyužité. Na Dúbravskej Hlavici bolo lokalizovaných deväť kaverien – jedna priamo na vrchole a ďalších šesť na západnom, severnom a východnom svahu kopca.

Devínska Kobyla - turistický výlet

 

K Štefánikovej magistrále

Po prehliadke prvých dvoch bunkrov môžeme sledovať žlté značky náučného chodníka, ktoré nás spoľahlivo privedú až na vrchol Dúbravskej Hlavice ku kaverne č. 6. Z tohto miesta už nebudeme pokračovať po náučnom chodníku, ale odbočíme z neho doprava a zídeme južným smerom neznačkovanou cestou na žlto značkovanú trasu. Na nej odbočíme opäť doprava a onedlho sa ocitneme na Štefánikovej magistrále.

Od rázcestia Dúbravská Hlavica však nebudeme stúpať hore po asfaltovej ceste, ale vyberieme si súbežný červeno značkovaný turistický chodník, ktorý nás privedie až k vysielaču stojacemu pri bývalej bráne do raketovej základne. Po páde železnej opony zostal areál nevyužívaný a technika bola demontovaná. Budovy základne sú v súčasnosti v dezolátnom stave a verejnosti prístupné. V súčasnosti je areál bývalej vojenskej základne husto zarastený lesom a krovinami.

Najlepšie obdobie na návštevu sú zimné mesiace a skorá jar, keď sú raketové silá a ostatné budovy dobre viditeľné. Pri troche opatrnosti sa dajú všetky objekty tohto komplexu preskúmať. Železobetónové silá, ktoré kedysi ukrývali protilietadlové rakety, ešte aj dnes vzbudzujú svojou mohutnosťou obdiv.

Raketová základňa
Svojho času to bola najmodernejšia vojenská základňa na Slovensku. Začiatky výstavby siahajú do rokov 1979 až 1983 a pôvodne bola projektovaná ako protilietadlová základňa. Jej úlohou bola ochrana vzdušného priestoru nad Bratislavou a blízkym okolím. Výzbrojou základne bolo 16 protilietadlových rakiet typu S-125 M „Neva“, ktoré boli v prípade bojovej pohotovosti vo štvoriciach umiestnené na štyroch odpaľovacích zariadeniach. Inak boli ukryté vo veľkých železobetónových silách.
Na základni sa nachádzalo celkovo 20 objektov, medzi ktoré patrili železobetónové silá, betónové bunkre, bývalé kasárne, kruhové betónové odpaľovacie plochy a ďalšie stavby. Celkovú posádku tvorilo 140 vojakov.

 

Vyhliadková veža

Devínska Kobyla vyhliadková vežaNa najvyššom bode areálu, kde kedysi stála drevená rozhľadňa a neskôr železná pozorovateľňa, vyrástla v roku 2020 nová elegantná a mimoriadne vkusná vyhliadková veža vo výške 514 m.
Má výšku viac ako 21 metrov a niekoľko plošín. Na jej vrcholovú plošinu vedie 112 schodov. Hmotnosť kovovej konštrukcie je 35 ton a  architektom sa podarilo vytvoriť naozaj vizuálne mimoriadne zaujímavé dielo. Na rozdiel od niektorých drevených rozhľadní je pohyb po nej aj pre deti veľmi bezpečný a tabule s výhľadovými cieľmi či vrcholový ďalekohľad pomôžu všetkým sa dokonale zorientovať. Je z nej nádherný kruhový výhľad na Bratislavu a jej široké okolie. V diaľke rozoznávame aj napr. vrch Vysoká v Pezinských Karpatoch či Neziderské jazero v Rakúsku.

Veža stojí aj na najvyššom bode našej trasy a zároveň tvorí aj najvyšší bod na území Bratislavy. Ak chceme výlet ukončiť v Dúbravke, tak sa po tej istej červeno značkovanej trase vrátime k rázcestiu Dúbravská Hlavica. Tu odbočíme na žltú turistickú značku a pokračujeme strmšie sa zvažujúcou lesnou cestou, ktorou zídeme až ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána. Od neho budeme klesať až na Jadranskú ulicu v bratislavskej mestskej časti Dúbravka k zastávke MHD pred obchodným domom Lidl (oproti Domu kultúry), kde túru ukončíme.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Publikácie Malé Karpaty – juh a Malé Karpaty – sever, Wikipedia ai.
Foto: Dajama, bratislavaregion.travel

mapa devinska kobyla


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author