Nie je podstatné, či Juraja Kukuru milujete, alebo ho neznášate. Nezáleží dokonca ani na tom, či sa oňho ako o osobnosť vôbec zaujímate. Martin Čičvák, uznávaný súčasný režisér, vydal svoju literárnu prvotinu, ktorou búra niekoľko stereotypov.
Kniha Kukura (Jeho život ako ho prežil Čičvák, Dixit 2015) nie je typ biografie, na aké sme na Slovensku zvyknutí. Autorovi sa podaril presah. Okrem toho, že herca obnažil na kosť a vykreslil reálne, konkrétne kontúry jeho vnútorného prežívania a vnímania, odhaľuje v knihe aj zápas človeka s divadlom, herca s publikom, ľudskej bytosti s neslobodou. Dielo tak ponúka viac ako len náhľad do súkromia známej osobnosti.
Čičvák spolupracuje s Kukurom už niekoľko rokov a sú si blízki i ako priatelia, na knihe pracovali dva roky. Dielo ovplyvňuje aj autorova skúsenosť s divadlom – dramatické prvky a nuansy vnášajú do literárneho textu sviežosť, nenútenú gradáciu a nevšedný prístup ku kompozícii. Kniha nie je faktografická, skôr románová a ku konkrétnym udalostiam autor nepristupuje chronologicky. Kukura v texte vystupuje ako človek nezlomný, odvážny, zároveň zvedavý a citlivo vnímajúci svoje okolie.
„Pripadalo mi smrteľným hriechom mať Juraja Kukuru vedľa seba
a nevypytovať sa ho na všetko – na jeho život, názory, osudové stretnutia…“
Martin Čičvák
Herec svojou profesiou žijúci a dýchajúci. Autor ozrejmuje mnohé fámy, ktoré sa okolo Kukuru počas desaťročí vytvorili, a to pravdepodobne kvôli otvorene vyjadrenému nesúhlasu s bývalým režimom. Kukura, ako opak oportunistu, si nachádza priateľov aj po emigrácii do Nemecka, blízkych vzťahov má však málo. Výrazné je najmä dôverné a dokonale starosvetské puto s manželkou – dodnes si vykajú. Profilujúca je pre Kukuru aj spolupráca s talentovaným, no mierne egocentrickým nemeckým režisérom Petrom Zadekom, pričom stret týchto dvoch výnimočných indivíduí osciluje medzi dokonalým pochopením a nárazom kosy na kameň. Staršia generácia si ešte pamätá na hercove medzinárodné úspechy.
Vniká hlbšie do jeho uvažovania a približuje aj strastiplné časy nútenej emigrácie, hľadania, strácania, strádania. Ďalším z presahov je aj autorova polemika o súčasnom stave slovenského divadla, ktoré ešte stále bazíruje na tradícii a, tak sa zdá, že sa zakonzervovalo kdesi v minulom storočí. Čičvákov prínos je evidentný v povznesení Kukuru ako herca na Kukuru ako človeka a čitateľovi ponúka osobitý príbeh o hľadaní vnútornej slobody. Súčasťou knihy je scenár Čičvákovej majstrovskej divadelnej hry, u divákov i kritiky si vyslúžila pozitívny ohlas a bio grafiu dopĺňa originálnym spôsobom.
Fotodokumentácia a faktografický súpis významných medzníkov hercovho života dotvárajú ucelený obraz o živote Juraja Kukuru – jedinečnej osobnosti slovenského umenia.
Diana Mašlejová (pre Knižnú revue č.16-17/2015)