Holíčsky hrad a Branč. Dva hrady na Záhorí

V Malých Karpatoch a potom v pokračovaní Bielych Karpát nájdete veľa hradov a zrúcanín, ktoré sa oplatia navštíviť: od Devína a Bratislavského hradu cez Červený Kameň, Smolenický zámok, Korlátku až po Čachtický hrad, ktorým sa zasa začínajú hrady v Bielych Karpatoch. Na Záhorí sú však dva hrady, ktoré sa naozaj oplatia pozrieť.
Možno viete, že po vzniku Uhorského kráľovstva sa Záhorie stalo pohraničným územím, v ktorom vzniklo niekoľko strážnych hradov. K najvýznamnejším patrili tie, ktoré strážili Českú cestu prechádzajúcu popri Holíči a Senici. Čiže Holíčsky hrad a Branč.
Poďte sa s nami na ne pozrieť.

Holíčsky hrad

Najvýznamnejšou holíčskou stavebnou pamiatkou je barokovo-klasicistický kaštieľ s opevnením – kedysi známy ako Holíčsky hrad. Postavili ho na starých základoch pôvodne strážneho vodného hradu z 11. storočia na západnom okraji mesta. Vznikol na ochranu obchodnej Českej cesty, ktorá prechádzala pri Holíči z Čiech do Uhorska a Záhorím viedla cez Jablonicu a Bukovú do Trnavy, Ostrihomu a Budína. Túto cestu chránila sieť pohraničných hradov, ktoré vznikli v 13. storočí. Patril k nim aj Holíčsky hrad, ktorého okrem opevnenia prirodzene chránila aj voda meandrujúcej rieky Moravy.

Okrem ochrany cesty hrad slúžil aj na stráženie hraníc Uhorska s Českým kráľovstvom a hájenie záujmov uhorského kráľa v tejto časti krajiny. Najstaršie pomenovanie Holíča Wywar z 13. storočia možno preložiť ako Nový hrad, čo dokladuje, že už vtedy tu spomínaný vodný hrad stál. Hoci dnes sa nazýva kaštieľom, už na prvý pohľad je zrejmé, že jeho vzhľad je výsledkom prestavby mohutnej pevnosti.

Barokovo-klasicistický kaštieľ

Súčasťou opevnenia sú aj obrovské podzemné priestory vybudované pre kráľovskú gardu strážiacu kaštieľ. Holíčsky kaštieľ v približne dnešnej podobe vznikol v 18. storočí prestavbou renesančnej pevnosti, vybudovanej na mieste niekdajšieho stredovekého vodného hradu. „Voda sa z okolia prepychovej habsburgovskej rezidencie po barokovej prestavbe v 18. storočí nevytratila, iba zmenila pôvodnú obrannú funkciu na čisto esteticky pôsobivú okrasu hodnotnej kultúrnej pamiatky,“ vysvetľujú cestovatelia a fotografi Daniel Kollár a Ján Lacika v knihe Od hradu k hradu, ktorá mapuje v prvej časti hrady na západnom Slovensku.

Kaštieľska Kaplnka
Nanebovzatia Panny Márie

Centrálnym prvkom areálu je barokovo-klasicistická stavba s tromi krídlami usporiadanými do tvaru písmena U. Chýbajúce štvrté krídlo na východnej strane otvára vnútorné nádvorie do priestoru parku, prepájajúceho kaštieľ s mestom. Vlastný kaštieľ stojí na štvorcovej terase s prístupom zabezpečeným dvomi kamennými mostmi na západnej a východnej strane.

Na stranách bez mostov sú umiestnené dve pozdĺžne jednopodlažné hospodárske budovy, na východnej strane sa po stranách mosta nachádzajú dve väčšie stavby s pôdorysom v tvare písmena L. Smerom k juhovýchodnému bastiónu leží tzv. koniareň, na opačnej strane je budova nazývaná Tabačiareň s mierne zvýšenou strechou. Priekopa na vonkajšej strane bastiónového opevnenia je naplnená vodou, v letnej sezóne sa po jej hladine člnkuje. Ku kaštieľu patrí ešte vonkajší priestor bývalého parku, bažantnice a rybníka.

Hrad Branč

Zrúcanina hradu Branč sa týči na výraznom homoľovitom kopci nad obcou Podbranč severovýchodne od Senice. Hradný vrch, budovaný z tvrdého vápenca, je najzápadnejším bradlom celého bradlového pásma, pretínajúceho Slovensko v celej jeho dĺžke. Vychádzka na hrad obyčajne začína na malom parkovisku pri cintoríne pod hradom. Poľná cesta, označená významovými značkami, vystupuje veľkým oblúkom cez ovocný sad k vstupu do hradného areálu.

Branč patril do siete pohraničných hradov, ktoré zabezpečovali ochranu ciest smerujúcich z Moravy ku karpatským priesmykom. Vznikol neďaleko Starého hradu a stal sa strediskom správy rozsiahleho hradného panstva. Postavili ho na území, ktoré trenčiansky župan Baša predal rodu Abovcov, majiteľom hradu Korlátka. Do histórie sa zapísal najmä mučením účastníkov náboženskej vzbury poddaných z Turej Lúky a zo Senice a väznením protestantských kňazov, odsúdených bratislavským súdom na galeje v druhej polovici 17. storočia.

Stúpame na hradný vrch…

Koncom 17. storočia hrad vyhorel a od začiatku 18. storočia nebol obývaný. Návštevníkovi sa po krátkom a nenáročnom výstupe na hradný kopec ponúka doslova výhľadová panoráma. Hrad Branč patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta na západnom Slovensku. Je pochopiteľné, že keď hrad vidieť z toľkých blízkych i vzdialenejších miest, musí byť aj z neho nádherný výhľad na široké okolie. Po obchádzke prstenca vonkajších hradieb uvidíme prakticky celé Záhorie, Malé i Biele Karpaty a vzdialenejšie vŕšky v Rakúsku.

Z jednotlivých budov v súčasnosti stoja už len zvyšky obvodových múrov a niektoré súvislejšie úseky dolného hradu, po ktorých sa podľa jednej povesti po nociach prechádza brančská čierna pani. Po prehliadke hradu sa môžeme vrátiť do Podbranča, Sobotišťa či Senice a tam ukončiť hradný výlet.

Brančská čierna pani

Ako píšu autori v knihe Od hradu k hradu, kedysi dávno žil na Branči hradný pán s krásnou, ale veľmi pyšnou a prieberčivou dcérou. Na každom pytačovi našla chybu a nikto nebol pre ňu dosť dobrý. Otca raz už prešla trpezlivosť a dcéru preklial. Premenila sa na starú a veľmi škaredú čiernu paniu a odvtedy blúdi nocou po hrade. Hľadá pritom niekoho, kto by ju odklial a za odmenu by dostal veľký hradný poklad.

Podmienkou je, že sa jej dotyčný nesmie zľaknúť a vydržať tri noci aspoň minútu pozerať sa jej priamo do očí. Postupne prišlo veľa odvážlivcov a nebojsov, ale ani jednému sa to nepodarilo. Najbližšie k tomu mal jeden pastier, ktorému sa po tri noci zjavovala v rôznych podobách. Prvú noc sa jej pastier nezľakol, druhú noc sa pani premenila na obrovskú ropuchu, avšak aj tento pohľad pastier vydržal. Tretiu noc však pred ozrutným hadom ušiel. Čierna pani tak dodnes hľadá odvážlivca, ktorý by zo strachu pred jej premenou nezobral nohy na plecia.

Pamätník na utrpenie väznených

V najvyššej časti hradného areálu sa nachádzajú zrúcaniny vnútorného hradu, ktoré tvoria budovy z rozličných období stavebného vývoja od 13. do 16. storočia. Najstarší je hradný palác v juhovýchodnom nároží, na východ od neho sa nachádza hlavné nádvorie vnútorného hradu, ktoré z južnej strany obstavali hospodárskymi budovami.
V juhozápadnom nároží stojí obytná budova zo 16. storočia. Na sever od vnútorného hradu sa rozprestiera predhradie siahajúce po severný pás hradieb, ktorý posilňujú zo západnej strany hranolová vstupná veža a z východnej strany mohutná nárožná kruhová delová bašta. Centrálnu časť hradu obopína okružná priekopa, po obvode celého hradného areálu sa vinie súvislé vonkajšie opevnenie z druhej polovice 16. storočia, ktoré posilňujú štyri oblé bašty a dva bastióny.

Vstup do hradu leží pri severovýchodnom bastióne. Na vnútornej strane západných vonkajších hradieb v roku 1939 postavili pamätník pripomínajúci utrpenie väznených protestantských kňazov na hrade v roku 1674. Na sviatok vierozvestov Cyrila a Metoda sa pri pamätníku konajú spomienkové stretnutia veriacich.

Od hradu k hradu

Ak navštívite Branč, skočte aj na Holíčsky hrad…a opačne. Je to len 39 km, stúpanie cca 880 metrov, takže môžete ísť autom, ale pokojne aj na bicykli. Urobíte si tak cyklistický výlet.
V spomínanom turistickom sprievodcovi Od hradu k hradu pekne popisujú cestu, ako sa dostať z jedného miesta na druhé.

Trasa z Holíča na hrad Branč vás prevedie Chvojnickou pahorkatinou, ktorá tvorí podhorie Bielych Karpát. Keďže na nej čakajú aj nespevnené povrchy, najvhodnejšia je pre cestné alebo trekingové bicykle.

Pre dĺžku a striedanie miernych stúpaní a klesaní patrí medzi stredne náročné cyklistické trasy. Z Holíča sa vyberieme na bicykli južným smerom na Šaštín-Stráže popri štátnej ceste po červeno značkovanej cyklotrase. Tá nás vyvedie z Holíča až ku odbočke cesty do Radimova.
Z obce Radimov vyjdeme južným smerom a asi po 2 km prídeme do obce Unín, ktorej obyvatelia udržiavajú ľudové tradície a folklór a zachovali si aj krásny ľudový kroj.

Okolitá krajina hradu Branč

Na Zámčisko a okolo Smrdák

Pri obecnom úrade sa odbočkou doľava napojíme na značkovanú cyklotrasu, ktorá smeruje ku krížu na konci dediny najskôr po asfaltovej a neskôr panelovej ceste. Odtiaľ nás čaká stúpanie severovýchodným smerom po poľnej a lesnej ceste na Zámčisko (od roku 2014 stojí pod jeho vrcholom nová rozhľadňa) a klesanie k štátnej ceste, ktorú lemujú značky Záhorskej cyklomagistrály. Odbočíme na ňu doprava a o chvíľu prídeme do dedinky Oreské.

Asi 3 km za Oreským pred odbočkou na Smrdáky prídeme na vrchol stúpania k tzv. Miléniovému krížu (s výškou 27 m najvyššiemu krížu na Slovensku). Pokračujeme priamym smerom po značkovanej cyklotrase do obce Rybky, v ktorej odbočíme doľava na Rohov. Za obcou prídeme k štátnej ceste spájajúcej Senicu s Holíčom, prekrižujeme ju a onedlho sa dostaneme až do Sobotišťa. Po prehliadke Sobotišťa pokračujeme prudším stúpaním po frekventovanej štátnej ceste smerom na Myjavu. Po stúpaní nasleduje príjemné, hoci strmé klesanie.

V najstrmšom klesaní pri vstupe do Podbranča v časti Majeríčky prudko odbočíme doprava, odkiaľ nás čaká miestami aj náročnejšie stúpanie k hradu Branč. Ak by sme nechceli ísť zo Sobotišťa po frekventovanej ceste, môžeme na tomto úseku využiť modro značkovaný turistický chodník, ktorý nás vyvedie zo Sobotišťa a neskôr privedie po asfaltovej ceste na hrad Branč.