„Mám veľa práce,“ hovorí jeden.
„Hej? No, aj ja mám strašne veľa práce,“ odvetí druhý.
„To nič nie je. Ja mám ešte viac práce,“ povie tretí.
Poznáte to? Aj vy máte v kancelárii kolegu, ktorý stále narieka, že má priveľa práce a nevie, kam skôr skočiť? Máte vo svojom okolí známeho, ktorý je neustále vyťažený a nemá čas ani sa s vami stretnúť?
Epidémia zaneprázdnenosti sa šíri ako burina v záhrade. Na vine je multitasking.
Áno, možno to znie zvláštne, ale môže za to multitasking. Čiže zvládanie viacerých vecí naraz, paralelne…a čím ich dokážeme vybaviť viac, tým viac na seba nakladáme. Alebo to urobí niekto iný a pridá nám ešte viac povinností. Veď keď je taký šikovný…
Zaneprázdnenosť však nemusí znamenať, že pracujete efektívne. Prezidentka spoločnosti LeaderShift Consulting Leslie Wilsonová výstižne poznamenala, že „(americká) kultúra upadá do šoku nad tým, ako definujeme produktivitu. Zdá sa, že efektívnosť meriame tým, koľko úloh plníme súčasne.“
Sústreďte sa na dôležité
„Priveľa ľudí nachádza zmysel života v aktivitách, ktoré nie sú úmerné dosiahnutým výsledkom,“ píše koučka Devora Zacková v knihe Singletasking. „Pomerne málo činností stojí za vynaložený čas. V dôsledku toho sme nesústredení a nespokojní a náš život je pod neustálym profesionálnym tlakom.“
Prevládajúci kultúrny scenár dáva do súvislosti vyšší pracovný výkon s túžbou znamenať viac. Pocit dôležitosti sa bizarne spája s opotrebovanosťou človeka. Ako na to poukázala Laura Vanderkamová, existuje silná korelácia medzi zaneprázdnenosťou a pocitom dôležitosti: „Tým, že sa sťažujeme na prepracovanosť a nespavosť… ukazujeme, akí sme zanietení.“
Nenechajte na seba neustále nakladať.
Pravidlá životaschopných
Zdá sa, že sme zabudli na zopár zásadných vecí. Napríklad, zmenou využívania času sa dá výrazne obohatiť životný štýl.
Joseph Juran zaznamenal túto koncepciu vo svojej knihe Juran’s Quality Handbook, v časti Pravidlá zopár životaschopných. Spoločne so spoluautorom Josephom De Feo vysvetľujú, že kľúčom k veľmi kvalitnej práci je rozlišovať medzi „triviálnou masou“ a „životaschopnou elitou“.
Odporúča, aby si každý preskúmal svoje úlohy z hľadiska toho, čo je podstatné a čo sa dá odložiť. Až keď je táto základná úloha splnená, treba posúdiť, či si zvyšok povinností zaslúži vašu pozornosť, ale nikdy ich netreba začať vykonávať ako prvé.
Čo si zaslúži štatút „životaschopnej elity“?
Priority nie sú vždy zrejmé na prvý pohľad. Niekedy sa to najdôležitejšie spočiatku zdá ako zbytočné. Všimnite si napríklad zásadný rozdiel v tom, ako americkí senátori pristupujú k tráveniu voľného času so senátormi z druhej politickej strany.
Príliš veľa práce
Snaha o multitasking sa spája s posadnutosťou byť zaneprázdnený, a teda aj zavalený prácou. Raz pri čakaní v rade pred nástupom do lietadla, Devora mimovoľne počula, ako jeden cestujúci povedal inému:
„Neustále nás bombardujú nepotrebnými informáciami.“
A je to tak! Na Annenbergovej fakulte komunikácie Pennsylvánskej univerzity sa naučila jednu vec. Médiá nám nemôžu povedať, čo si máme myslieť, ale hovoria nám, čo si máme myslieť o niečom. Žiaľ, médiá nám často hovoria, čo si máme myslieť o samých hlúpostiach.
Správy kedysi vysielalo niekoľko televíznych staníc večer pol hodiny. Teraz dostávame správy dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni z nespočetného množstva mediálnych zdrojov. Kapacita našej pozornosti sa zmenšuje rýchlosťou svetla. Televízna inzercia a hudobné videá nepretržite splietajú v jedinej minúte tridsať i viac vnemov.
Multitasking v médiách okolo nás sa prejavuje v segmentoch prezentovaných čoraz kratšími fragmentmi. Bombardujú nás zmätkom a náš mozog sa vycvičil, ako sa brániť vlastnému uvažovaniu.
