Kedy budete mať svadbu? Prečo ešte nemáte deti? Prečo tvoj syn nešiel na vysokú školu? Prečo ste si ešte nevzali hypotéku? Kedy konečne budete bývať vo vlastnom? A prečo si doteraz nechávaš radiť od rodičov?
Poznáte to? 🙂
Sú to obyčajné otázky, za ktorými často nasleduje nevyžiadaná rada, nejaký tip, niekto dokonca ponúkne kontakt na človeka, ktorý vie.
Ale naozaj sú to dobre mienené rady alebo už zasahovanie do života druhých? Človek, ktorý ich kladie, môže mať pocit, že o živote niekoho iného vie dosť na to, aby mu úprimne povedal, ako by mal žiť. Nemusí za tým byť vždy zlý úmysel. Niekedy ide naozaj o snahu pomôcť, ktorá vychádza z úprimného záujmu. Prečo však máme takú silnú potrebu radiť druhým aj vtedy, keď o radu vôbec nepožiadali?
„Ja by som na tvojom mieste…”
Nevyžiadané rady patria k bežným spôsobom, ktorými sa druhým snažíme pomáhať – alebo si to aspoň myslíme. Stačí spomenúť, že nás už nebaví práca, máme problém s partnerom, rodičmi, deťmi či financiami a často sa veľmi rýchlo dočkáme reakcie. Ten, kto radí, má pocit, že pomáha. Vychádza predsa z toho, čo považuje za rozumné a čo sa osvedčilo jemu. Medzi vetami „Urobil/la by som to takto…” a „Ty to robíš zle…” je však veľmi tenká hranica.
Všetci to poznáme. Akonáhle sa niekto začne správať inak, ako sme zvyknutí alebo ako od neho očakávame, objaví sa potreba jeho rozhodnutie komentovať a riešiť. Riešením býva často snaha presvedčiť ho o vlastnom názore na to, čo by mal alebo nemal robiť. Samozrejme, je rozdiel medzi radou od človeka, ktorého dobre poznáme, dôverujeme mu a sami sa ho na názor pýtame, a radou od niekoho, kto o našej situácii veľa nevie.
Keď niekto žije inak, ako sme čakali
Každá spoločnosť má predstavu o tom, ako by mal vyzerať spokojný život dospelého človeka. Štúdium, práca, partner, svadba, deti, vlastné bývanie. Poradie sa môže meniť, no základná predstava zostáva podobná. Problém nastáva vtedy, keď sa niekto rozhodne žiť inak.
Len ťažko si totiž pripúšťame, že cudzie rozhodnutia môžu byť úplne odlišné od tých našich a napriek tomu dávať zmysel. Ak sa niekto odmieta „zaradiť” alebo „zaškatuľkovať”, máme tendenciu hľadať pre jeho správanie vysvetlenie. Niekedy mu dokonca chceme vysvetliť, prečo sa podľa nás rozhodol nesprávne.
Možno by sme si v takých situáciách mali položiť inú otázku. Prečo nás vlastne tak veľmi znepokojuje, že niekto žije odlišne ako my? Argumentom býva aj otázka, čo by sa stalo, keby takto žili všetci. Lenže práve preto, že ľudia nie sú rovnakí, nikdy nebudú robiť všetci rovnaké rozhodnutia. Máme rozdielne skúsenosti, hodnoty, potreby aj predstavy o spokojnom živote. To, čo funguje jednému človeku, preto nemusí fungovať druhému.
Prečítajte si tiež
Ako reagovať na urážky?
Ako si s nimi poradiť?
Prečo teda máme potrebu radiť druhým?
Na problémy iných ľahko nachádzame zaručene dobré riešenia. Keď však chceme pomôcť sebe, situácia býva oveľa komplikovanejšia. Pri problémoch druhých máme totiž odstup. Nie sme priamo súčasťou ich emócií, minulosti ani vzťahov. Ľahšie tak vidíme jednotlivé možnosti a dokážeme pomenovať to, čo by podľa nás mohlo pomôcť.
Keď však riešime vlastný problém, často nás ovládnu emócie. Môžeme sa zbytočne vracať k minulosti, báť sa dôsledkov alebo jednoducho nedokážeme vidieť situáciu z iného uhla. Aj preto prirodzene vyhľadávame pohľad druhých. Pýtame sa partnera, rodiny, priateľov, kolegov alebo odborníkov. Spätná väzba nám môže pomôcť vidieť situáciu inak, než ju vnímame sami. To je však niečo iné než rozdávať nevyžiadané rady. Dôležité totiž nie je iba to, či nám niekto poradí, ale čo s jeho radou urobíme.
Chýba nám schopnosť pozrieť sa na seba s odstupom?
Človek je sociálna bytosť a veľkú časť svojho života prežíva vo vzťahu k druhým. V živote potrebujeme dialóg, spätnú väzbu, konfrontáciu, ale vo veľkej miere aj prijatie. Názory ľudí okolo nás nám môžu pomáhať lepšie porozumieť sebe i situáciám, v ktorých sa nachádzame. Zároveň však nie každý názor musíme prijať.
Naše vlastné obranné mechanizmy, emócie a skúsenosti môžu ovplyvňovať spôsob, akým situáciu vnímame. Práve preto môže byť užitočné vypočuť si človeka, ktorému dôverujeme, a následne sa zamyslieť, či jeho pohľad naozaj zodpovedá našej situácii. Aj tu však platí, že konečné rozhodnutie zostáva na nás.
Ľudia okolo nás môžu mať dobré úmysly, ale môžu sa aj mýliť. Môžu do našej situácie premietať svoje vlastné skúsenosti, obavy či predstavy o tom, ako by mal náš život vyzerať. A preto to, čo bolo správnym rozhodnutím pre nich, preto nemusí byť správnym rozhodnutím aj pre nás.
Ako využiť názory iných vo svoj prospech
Keď potrebujeme poradiť sami sebe, môžeme skúsiť jednoduchý spôsob, ako sa na situáciu pozrieť s väčším odstupom: predstaviť si, že rovnaký problém rieši náš najlepší priateľ alebo priateľka. Čo by sme im povedali? Čo by sme odporučili? A čo by sme naopak v žiadnom prípade neodporúčali?
Takýto odstup nám môže pomôcť pozrieť sa na celú situáciu menej emotívne. Zároveň nám môže ukázať, či sme na seba príliš prísni alebo či od seba očakávame niečo, čo by sme od človeka, na ktorom nám záleží, nikdy nevyžadovali.
Pri pomoci druhým pritom existuje niekoľko jednoduchých pravidiel. Nemusíme mať vždy pripravené riešenie. Niekedy je užitočnejšie počúvať než poradiť.
Čomu sa pri podpore druhých radšej vyhnúť:
- rozdávať nevyžiadané rady,
- prebíjať cudzí príbeh vlastným,
- mlčať – nechať druhého bez reakcie,
- neudržať pozornosť pri počúvaní,
- útočiť na názory druhého,
- neudržiavať očný kontakt,
- vytvárať katastrofické scenáre.
Pomoc totiž nemusí znamenať povedať druhému, čo má urobiť. Niekedy stačí byť pri ňom, počúvať a položiť otázku, ktorá mu pomôže nájsť vlastnú odpoveď.
S cudzím rozhodnutím nemusíme súhlasiť
Možno najťažšie zo všetkého je prijať, že cesta, ktorá funguje nám, nemusí byť jediná, ktorá vedie k spokojnému a naplnenému životu. Nemusíme rozumieť rozhodnutiu každého človeka okolo nás. Nemusíme s ním ani súhlasiť. To však ešte neznamená, že ho musíme opravovať, presviedčať alebo mu vysvetľovať, ako by mal žiť.
Niekedy nás totiž nerozhodí samotná cudzia voľba, ale predstava, že existuje aj iná cesta. A že aj tá môže byť rovnako dobrá, ak nie lepšia, ako tá naša.
Zdroj a foto: unsplash.com
