Ako pomenovať svojich príbuzných? S tými najbližšími je to jednoduché – mama, otec, brat, sesternica, ujo… ale viete, ako sa povie bratrancovej sesternici? A kto je vám synovec brata vašej babky? A čo sestra vášho syna, ktorú počal váš neverný manžel?
Zložitejšie to býva pri vzťahoch, ktoré vznikli svadbou a rôzne vzťahy do x-tého kolena. Vtedy už príbuzenské vzťahy a ich pomenovanie dostáva iné obrátky 🙂
Správne pomenovanie uľahčuje nielen komunikáciu v rodine či so známymi, ale zíde sa aj pri tvorbe rodokmeňov a pri vyhľadávaní predkov.
Najbližšie príbuzenské vzťahy
Tie sú zväčša najľahšie.
Matka a otec, čiže rodičia. Brat a sestra, čiže súrodenci. Deti.
Rodičia otca a mamy sú prarodičia – babička a dedko, starí rodičia. Bez toho, že by sa rozlišovalo, z ktorej strany sme ich získali.
Deti našich detí sú vnúčatá, vnučka a vnuk. Ich deti sú pravnúčatá, pravnuk a pravnučka.
Otcov brat je strýko alebo strýc, jeho manželka stryná.
Mamin brat je mužovi aj žene ujo, či ujec. Jeho manželka ujčiná.
Otcova alebo mamina sestra je vám teta a jej manžel sváko. Toto pomenovanie má dva významy – spomínaný v príbuzenskom vzťahu alebo národnostné oslovenie pre staršieho človeka na dedine.
Bratranec je mužský potomok súrodencov vašich rodičov, sesternica je ženský potomok. Čiže syn vášho uja, tety, či strýka je váš bratranec a jeho dcéra sesternica:
Pozor však na pomenovanie sestrica a sestrenec – to sú deti vašej sestry vo vzťahu k vám. Tak isto je to aj s bratovcom a bratanicou: ide o označenie detí vášho brata.
Dnes sa však už takéto pomenovania nerozlišujú. Dcéra vášho súrodenca je vaša neter. Syn vášho súrodenca je synovec.
Pre príslušníkov ďalšej rodiny sa zvykne užíva výraz kmeňovec.
Kmotor a kmotra je pomenovanie krstných rodičov vo vzťahu k rodičom dieťaťa. V latinčine slovo commáter označovalo spolumatku, teda ženu zastupujúcu matku pri krste.
Prečítajte si tiež
Zostavte si rodokmeň a pochopte rodinnú históriu.
Prečítajte si tiežPríbuzenské vzťahy po svadbe
Svadbou „vznikajú“ manželia, čiže manžel a manželka.
Rodičia manžela sú svokrovci, jeho otec je vám svokor, mama zasa svokra.
Ale pozor – hoci sa toto pomenovanie používa aj pri manželkiných rodičoch, správne sú tesťovci. Čiže manželkin otec je vám tesť a jej mama testiná. Dnes sú tieto pomenovania dochované väčšinou v nárečiach a takto to uvádza aj Jazykovedný ústav Ľ.Štúra. “Menšiu frekvenciu používania týchto slov (oproti svokor, svokra) si možno vysvetliť tým, že po vydaji mladá žena odchádzala od svojich rodičov k rodičom manžela,” vysvetľuje doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD., ktorý sa príbuzenskej terminológii venoval hlbšie. “Rodina z jej strany žila inde a vzájomné návštevy v minulosti neboli také časté, pretože išlo o prekonanie väčších vzdialeností.”
V prípade páru rovnakého pohlavia sa aj po svadbe ponecháva pomenovanie druh a družka, nie manžel/manželka.
Pre tesťovcov ste vy zať (manžel pre rodičov manželky). Manželka je zasa pre rodičov svojho manžela nevesta.
Svokrovci a tesťovci (bežne svokrovci a svokrovci) sú si navzájom svat a svatka, čiže spoločne svatovci. V praslovančine toto slovo označovalo len príbuzného, ktorý bol pozvaný na svadbu. Z toho vzniklo aj pomenovanie starosvat, starejší – človek poverený vedením svadobnej hostiny.
Opatrovník je osoba ustanovená súdom v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dieťaťa. Najčastejšie vtedy, keď dochádza ku konfliktu medzi záujmami rodičov a dieťaťa (napr. pri správe majetku dieťaťa, v súdnom konaní o opatrovníctvo atď.)
Pestún je osoba, ktorá sa stará o dieťa a vychováva ho, keď to jeho vlastná rodina nedokáže z rôznych dlhodobejších dôvodov. Pestúnska starostlivosť však nie je to isté ako adopcia.
Adopcia vytvára vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ktorý je podobný vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Zjednodušene ide o prijatie dieťaťa za vlastné, osvojenie.
Švagor a švagriná sú jasné pomenovania, hoci nie presné a jediné.
Poznáme aj slová dever, zolva, šur, jatrvenica, ktoré však už dnes takmer neexistujú (veľmi ojedinele v nárečiach).
Ako vysvetľuje Jaromír Krško, dever bol manželov brat, jeho vydatá sestra sa označovala slovom děverica.
Manželova slobodná sestra, ktorá bola spravidla vrstovníčkou a najbližšou priateľkou manželky sa volala zolva (zolvica).
Širší rodinný vzťah vyjadrovalo pomenovanie jatrvenica, pretože to bola žena manželovho brata.
Manželkiných súrodencov reprezentovali slová šur – to bol manželkin brat a šura (šurica) bola manželkina sestra.
“Neskôr tieto pomenovania ustúpili všeobecnejším pojmom švagor, švagriná, ktoré sa do slovanskej slovnej zásoby dostali z maďarčiny,” dodáva Jaromír Krško z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Prastrýko a prateta sú súrodenci vašich prarodičov, čiže babičky a dedka, a ich manželov a manželiek. Prastrýkovia sú všetci súrodenci našich predkov bez znásobovania predpony pra-.
Prečítajte si tiež
Ako zistiť viac o svojom priezvisku?
Príbuzní z druhého kolena
Vzdialenejšie príbuzenské vzťahy zvykneme sprevádzať pomenovaním – to je sesternica z druhého kolena, bratranec z tretieho kolena…
Zjednodušene si to vysvetlíme na postupnosti:
Súrodenci majú spoločného rodiča.
Bratranci a sesternice majú spoločného starého rodiča.
Bratanci a sesternice z druhého kolena majú spoločného prastarého rodiča.
Bratranci a sesternice z tretieho kolena majú spoločného pra-prastarého rodiča.
atď.
Ak sa vášmu bratrancovi narodí syn, je to bratranec z druhého kolena vašich detí (jeho dcéra je sestrenica z druhého kolena vašich detí).
Mohlo by vás zaujímať:
Čo ženy naozaj chcú? A čo očakávajú od svojho partnera?
Dámy, takto si chlapov omotáte okolo prsta!
Poznáte phubbing? Je to novodobý sociálny vírus a hrozba pre naše vzťahy
Poznáte 7 vecí, ktoré očakávajú muži od žien?
Ktoré vlastnosti z vás urobia v pracovnom tíme hviezdu?
Ako zistiť viac o svojom priezvisku? Výskyt a pôvod priezviska?
