Aj vy milujete Tatry? Výkladnú skriňu našej krajiny, nádherné pohorie, kam sa môžete vracať často a opakovane, pričom vás len tak neomrzí? K Tatrám sa utiekali národovci v meruôsmych rokoch 19. storočia, svoju spolupatričnosť k slovenskému národu demonštrovali pamätným výstupom na Kriváň v roku 1841.
Tatry sme si zamilovali a milujeme ich dodnes – vyšlo o nich množstvo sprievodcov, odborných i populárnych publikácií. No máme pre vás jeden tip, v ktorom si môžete čítať, objavovať, žasnúť. Volá sa Rekordy Tatier z vydavateľstva Dajama a knižka ukrýva naozaj nespočetné množstvo prvenstiev a jedinečných vecí týkajúcich sa Tatier.
Príroda, zvieratá aj rastliny, rôzne osobnosti a udalosti…jednoducho všetky možné NAJ o Tatrách.
Rekordy Tatier – 10 NAJ
Pripravili sme pre vás desať NAJ o Tatrách – či už prírodné prvenstvá, rastlinné a živočíšne, ale aj najvýznamnejšia dopravná atrakcia, najstaršia dodnes existujúca chata, či najznámejší hraný film z prostredia Tatier. Príjemné čítanie.
1. Najvyšší vodopád na Slovensku
Kmeťov vodopád – výška 900 m (vzdušná vzdialenosť medzi najvyšším a najnižším vodopádom) v doline Nefcerka vo Vysokých Tatrách. Jednotlivé stupne majú výšku okolo 80 m. Napája ho Nefcerský potok vytekajúci z Nižného Terianskeho plesa.
Na skalnom stupni z doliny Nefcerka do Kôprovej doliny sa vytvorili tri vodopády (vo výške 1 580 až 1 200 m). Pomenovaný je podľa slovenského prírodovedca a národovca Andreja Kmeťa. Jeho pôvodný názov bol Nefcerský vodopád. Verejnosť sem nemá prístup.
2. Najnižšie dreviny v Európe
Plazivé vŕby – vysoké 2 až 5 cm. Tieto vysokohorské vŕby v okolí snehových polí (Salix herbacea, Salix retusa a Salix reticulata) vytvárajú plazivé porasty v subalpínskom a alpínskom stupni. Vyznačujú sa poliehavými, zakoreňujúcimi sa konármi, z ktorých vyrážajú výhonky s listami a kvetmi. Tieto vŕby tvoria kobercovité a špalierovité formy.
Salix herbacea rastie vo vlhších lokalitách nezávisle od podkladu, Salix retusa sa vyskytuje na žule a vápencoch, kde často obrastá balvany. Salix reticulata sa vyskytuje najmä na vápencoch a len ojedinele na žule vo Vysokých Tatrách.
3. Najväčšia divožijúca psovitá šelma v Európe
Vlk dravý (Canis lupus) – s dĺžkou tela 1,2 až 1,5 m a maximálnou hmotnosťou 79 kg. Žije samotársky, no často (najmä v zime) aj vo svorkách, ktoré vedie rodičovský pár, ktorý musia všetci prísne rešpektovať. Partnerská väzba je u vlka taká silná, že pri zahynutí jedného z páru druhý žije do smrti ako samotár.
Vlk dokáže na svojich svalnatých nohách denne prejsť až 70 km. Loví zvyčajne v noci, a to najmä dožívajúce kopytníky, ale aj drobné cicavce.
Medzi ľuďmi má zlú povesť, ktorá sa však nezakladá na pravde. Za posledných sto rokov je opísaný jediný prípad napadnutia človeka z roku 1951, aj to bola vlčica bitá a odháňaná pastiermi.
V tejto súvislosti spomeňme aj najväčšiu mačkovitú šelmu v Európe – rys ostrovid (Lynx lynx), s dĺžkou tela 85 až 130 cm a maximálnou hmotnosťou 36 kg.
Má škvrnitú kožušinu, kratší chvost, charakteristické biele bokombrady a špicaté uši s čiernymi štetkami. Žije samotársky v rozsiahlych hlbokých lesoch v stredných a vo vyšších polohách. Je to prevažne nočné zviera, navyše veľmi plaché s vynikajúcim sluchom a zrakom. Ide o zákonom chránený druh. Na území národného parku žije zhruba 25 jedincov.
4. Najstarší nález pozostatkov človeka na Slovensku
Výliatok lebky neandertálskeho človeka v Gánovciach pri Poprade – 105 000 rokov pred n. l., z obdobia poslednej medziľadovej doby (riss/würm). Je to najznámejší paleontologický nález v travertínoch. Travertínová kopa Hrádok vznikla na mieste teplých minerálnych prameňov, ktoré dodnes vyvierajú na úpätí skaly.
Všeobecne sa usudzuje, že išlo o ženu, ktorá zahynula pri prameni na otravu kysličníkom uhličitým. Jej hlava pravdepodobne klesla do vody a časom ju pokryla a vyplnila travertínová hmota. Tento slávny dôkaz prítomnosti neandertálskeho človeka našiel v roku 1926 miestny kamenársky majster Koloman Koky a o jeho záchranu a spropagovanie sa zaslúžil zberateľ pražského múzea Jaroslav Petrbok.
5. Najvýznamnejšia dopravná atrakcia
Lanovka na Lomnický štít – prekonáva výškový rozdiel 866 m a vzdialenosť 4 140 m, čo v čase jej vzniku predstavovalo najdlhšiu lanovú dráhu bez prestupu. Lanovka je v prevádzke od roku 1940 a verejnosti začala pravidelne slúžiť 19. decembra 1941.
Jazda ňou patrí k neopakovateľným zážitkom. Maximálna dĺžka pobytu na Lomnickom štíte je 50 minút. Kabína sa pohybuje po dvoch nosných lanách za pomoci jedného ťažného lana, ktorého dĺžka je 1 867 m. Takýto systém troch lán zabezpečuje väčšiu stabilitu aj pri silnejšom bočnom vetre. Rýchlosť kabíny je 4 m/s, cesta trvá necelých 9 min. Rýchlosť závisí aj od aktuálnej rýchlosti vetra.
Kapacita kabíny je 15 osôb, prepravná kapacita jedným smerom je 45 osôb za hodinu. Súčasná kabína vyrobená z ľahkej hliníkovej zliatiny vo Švajčiarsku pochádza z roku 1989. Lanovka má dva úseky, prvý vedie z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a na ňu nadväzuje druhý úsek na samotný Lomnický štít.
6. Najstaršia dodnes existujúca chata
Rainerova chata (útulňa) – postavená v roku 1863. Nachádza sa neďaleko Hrebienka a Vodopádov Studeného potoka. Postavil ju na Starolesnianskej poľane v roku 1863 Ján Juraj Rainer, podľa ktorého bola pomenovaná. Je to malá kamenná chatka so šindľovou strechou bez kamenných základov. V minulosti poskytovala jednoduché ubytovanie s pričňami a ohniskom.
Po roku 1884 útulňa stratila význam, pretože vedľa vyrástla chata Kamzík a z útulne sa stal sklad vecí, ba dokonca chliev. Až po asanácii chaty Kamzík nadobudla znovu svoj význam.
V roku 1983 bola Rainerova chata zrekonštruovaná, a tak sa zachoval tento vzácny historický objekt. Do ďalšej obnovy a nového využitia sa pustil v roku 1997 Peter Petras. Dnes je chata opäť vyhľadávanou turistickou atrakciou, a hoci už neslúži na ubytovanie, predstavuje cenný doklad starej tatranskej chatárskej histórie.
Chata tiež poskytuje turistom rôznorodé informácie. Návštevníci sa pomocou malej expozície v jej interiéri oboznámia s históriou nosičstva, horolezectva a lyžovania. V zimnom období stojí už tradične pri útulni betlehem zo snehu. Každoročne sa pri Rainerovej chate v lete organizuje nosičská súťaž Nosičská próba. Jej cieľom je prejsť so 70 kg i 100 kg krošňou 300-metrovú trasu v blízkosti chaty.
7. Kedysi jeden z najlepších horských hotelov v Európe
Grandhotel v Starom Smokovci – postavený v rokoch 1903 a 1904. Cieľom zadávateľa stavby hotela, Spišskej úverovej banky, bolo vyrovnať sa najlepším hotelom vo svetovo známych kúpeľoch. Hotel mal spĺňať všetky moderné požiadavky na komfort a luxus. Jeho projektovaním poverili Quida Hoepfnera, ktorý hotel naprojektoval v duchu historizmu s modernými prvkami secesie.
Grandhotel bol prvou monumentálnou budovou vo Vysokých Tatrách. Hneď od začiatku jeho služby využívali viacerí významní návštevníci, medzi nimi napríklad saský korunný princ Fridrich August III. so svojou rodinou. V čase pred prvou svetovou vojnou sa neoficiálne radil medzi najlepšie horské hotely sveta.
V roku 1945 bol Grandhotel krátkodobým sídlom československej vlády vedenej Edvardom Benešom, takto sa Starý Smokovec stal na krátky čas aspoň symbolicky hlavným mestom Československa. V hoteli sa počas jeho existencie ubytovalo viacero známych osobností, medzi nimi napríklad Emil Zátopek, Vlasta Burian, Nancy Sinatrová, Andrej Plávka alebo Fidel Castro.
8. Najznámejší hraný film z prostredia Tatier
Medená veža – filmová dráma režiséra Martina Hollého z roku 1970 natočená podľa námetu Ivana Bukovčana o priateľstve troch horolezcov Pirina, Starca a Valéra vo Vysokých Tatrách. Film je považovaný za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie.
Ivan Bukovčan sa inšpiroval príbehom chatára z Rysov a jeho priateľa z 50. rokov 20. storočia. Herci mali svojich horolezeckých dablérov – Štefan Kvietik Ivana Gálfyho, Ivan Rajniak Ivana Urbanoviča a Ivan Mistrík Ladislava Šedivého. Voľným pokračovaním je film Orlie pierko z roku 1971.
9. Najznámejší detský seriál odohrávajúci sa v Tatrách
Spadla z oblakov – 13-dielny seriál z roku 1978. Je príbehom detí z fiktívnej podtatranskej obce Čabovce a Majky, dievčatka z planéty Gurun. Tento kultový československý sci‑fi seriál režíroval český režisér Radim Cvrček a hlavné postavy vytvorili Mária Pravňanská a Matej Landl.
10. Najvýznamnejšie návštevy Tatier
Tatry boli a sú prostredím, ktoré priťahuje pozornosť verejnosti i osobností nielen zo Slovenska, ale prakticky z celého sveta. Lákajú svojou krásou, čistým vzduchom, jedinečným vysokohorským prostredím. V rámci Slovenska sú po Bratislave najnavštevovanejšou lokalitou. Tatry poctilo svojou návštevou mnoho významných osobností, panovníkov, prezidentov, politikov, podnikateľov či umelcov z celého sveta, z ktorých tu spomenieme niekoľko najvýznamnejších a najzaujímavejších.
Pozrite si ďalšie články O CESTOVANÍ.
Spomeňme jedného z najbohatších ľudí svojich čias – barón Nathan Rothschild navštívil roku 1880 Starý Smokovec.
Alžbeta Bavorská, rakúsko‑uhorská kráľovná (Sissi) navštívila v roku 1895 Smokovce. K návšteve Tatier ju inšpiroval známy spisovateľ Mór Jókai a na ich návštevu využila svoj liečebný pobyt v Bardejovských kúpeľoch.
Tatry si prišiel pozrieť aj spisovateľ Franz Kafka (tatranské Matliare), Jiří Wolker navštívil Tatranskú Polianku a pred tamojším sanatóriom je umiestnená busta a pamätná tabuľa. Na jeho počesť sa koná literárna súťaž Wolkrova Polianka.
Do tatier zavítali aj Edvard Beneš, Vlastba Burian (Apartmán č. 105 v Grandhoteli v Starom Smokovci nesie jeho meno), kubánsky vodca Fidel Castro, či Alžbeta II., britská kráľovná. Tá v roku 2008 navštívila Vysoké Tatry spolu s manželom princom Philipom v sprievode vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča. Vyviezla sa pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca a na Hrebienku sa stretla aj s vysokohorskými nosičmi.
Foto: Dajama, Wikimedia/Opioła Jerzy ,
Wikimedia/Bubamara, Wikimedia/Coyote.cz