Šaštín-Stráže. Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej a pútnické miesto

LinkedIn

Veľké a honosné duchovné chrámy sa stavali po celom svete, v každej krajine a zväčša vo veľkých mestách. Je zaujímavé, že najslávnejšia národná svätyňa slovenského národa bola postavená v malej západoslovenskej dedinke, ktorá až administratívnym spojením s vedľajšou osadou roku 1960 získala rozlohu 42 km2 a počet obyvateľov 5 101. Tým vlastne splnila kritériá pre štatút mesta. Šaštín-Stráže je mladé mestečko, ktoré však ukrýva klenot našej kultúry – unikátny chrám Bazilika Sedembolestnej Panny Márie.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, ktorý vychádza vďaka vydavateľstvu Dajama a Klubu slovenských turistov, vám prinášame zaujímavé informácie o tomto meste a jedinečnom šaštínskom chráme (vyššie na fotografii kostol a kláštorný komplex v Šaštíne).
Mimochodom, Krásy Slovenska sú najstarší nepretržite vychádzajúci časopis na Slovensku. V roku 1921 ho začal vydávať turistický nadšenec Miloš Janoška. Dnes vychádzajú Krásy Slovenska na 80 plnofarebných stranách v dvojmesačnej periodicite.

Šaštín-Stráže
Šaštín-Stráže sa nachádza v okrese Senica v Trnavskom kraji, asi desať kilometrov západne od Senice smerom na Moravský svätý Ján.
Prvá písomná zmienka o Šaštíne, zapísanom ako Saswar, sa zachovala z roku 1210. Archeologické výskumy potvrdili, že toto miesto bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Je to sídlisko želiezovskej kultúry (5000 – 4700 pred Kr.), objavili sa nálezy z mladšej doby bronzovej (750 pred Kr.), žiarové pohrebisko z mladšieho hallštatu (450 pred Kr.), sídlisko z laténu (100 pred Kr.) aj germánske kostrové hroby a hroby z čias sťahovania národov (380 – 500 po Kr.).
V 15.sotorčí tamojšie panstvo získala rodina Coborovcov a práve nich sa začína aj história najslávnejšej slovenskej svätyne – šaštínského chrámu.

 

Šaštínska jedinečnosť

Šaštín sa stal pútnickým miestom na základe zážitkov konkrétnych historických osôb. Pútnický chrám – národnú svätyňu vystavali takmer výlučne zo zbierok slovenského ľudu. A napokon – chrám projektoval Slovák, syn chudobných rodičov, ktorý vďaka reholi pavlínov, ktorej sa stal príslušníkom, vyštudoval okrem teológie aj architektúru vo Viedni.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie.

 

Bazilika Sedembolestnej

Baziliku Sedembolestnej definitívne dostavali v roku 1762. V tom roku 12. augusta bol vysvätený a 15. augusta bola za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského slávnostne prenesená milostivá soška z trojrohej kaplnky na hlavný oltár. Pri tej príležitosti Barkózcy aj korunoval obe postavy na milostivej soške, ktoré boli kráľovským darom Márie Terézie.

Veže chrámu však dostavali až v roku 1864 a ukončenie výstavby bolo načasované k 300. jubileu milostivej sošky. Boli to jedny z najväčších osláv, aké malá dedinka Šaštín zažila. Zúčastnilo sa na nich 120 000 pútnikov z celého Uhorska, ale aj z Dolného Rakúska, Štajerska, Moravy, Čiech, Sliezska a Poľska a slávnostnú omšu celebroval ostrihomský arcibiskup kardinál Ján Scitovský. Omšu slúžil v latinčine, ale kázeň predniesol v slovenčine. Bolo to po prvý raz, čo uhorský prímas predniesol kázeň v rodnej reči, vtedy ešte obyvateľom Horného Uhorska.

Zázračná soška Panny Márie Šaštínskej.
Zázračná soška Panny Márie Šaštínskej.

 

Bazilika zvonka…

V roku 1927 pápež Pius XI. vyhlásil Sedmobolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. V roku 1964 – teda na 400. výročie milostivej sošky, pápež Pavol VI. povýšil šaštínsky chrám na baziliku minor.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je známa v celom svete. V Mariánskom roku 1987 ju navštívila Matka Terézia z Kalkaty a 1. 6. 1995 pápež Ján Pavol II. Poslednú generálnu opravu chrámu vykonali v rokoch 1987 až 1990.

Priečelie chrámu je delené na dve poschodia a má znaky klasicizmus. Štyri vypuklé stĺpy nesú širokú dvojnásobnú ozubenú rímsu, ktorá nad portálom prechádza do nízkeho oblúka. Stĺpy pokračujú nad rímsou cez druhé poschodie, horná rímsa je členená tak, že nad každým stĺpom vyčnieva strieška. Dva vnútorné stĺpy presahujú aj do trojuholníkovitého timpanonu, takisto sú ukončené strieškou.

Všetky okná priečelia, okrem horných dvoch poschodí veží, sú v tvare antických edikúl, t.j. štvoruholníkové so strieškou z rímsy vo forme trojuholníka alebo nízkeho oblúku. Táto zvláštna forma sa dovtedy v strednej Európe vôbec nevyskytovala.
Veže šaštínského chrámu sú akoby nadstavené, vskutku boli dostavané odlišne od pôvodného plánu až v roku 1864, badať to na odlišnosti stavebného slohu.

 

…a bazilika zvnútra

Bazilika Sedembolestnej - hlavný oltár.

Bazilika Sedembolestnej – hlavný oltár.

„Ak vstúpime do chrámu, prekvapí nás štýl hlavnej lode, pôdorysom pripomína slovenské jezuitské chrámy. Jediná široká hlavná loď a z nej vychádzajú bočné kaplnky, ktoré nedosahujú ani polovicu výšky stien hlavnej lode,” popisuje Juraj Pachinger v časopise Krásy Slovenska.
Sanktuárium (časť chrámovej lode, v ktorej je hlavný oltár) nemá kaplnky a je vpredu polkruhovito zakončené.

Pod klenbou po celom obvode hlavnej lode je rímsa, ktorá takmer do podrobností pripomína rímsu z Il Gesù. Nie je ani vylúčené, že ju Vépy prevzal z Pozzovej knihy Prospettiva, ktorú ako študent architektúry v Ríme určite poznal a študoval. Aj hlavice pod rímsou sú také isté ako v Il Gesù. V pôdoryse sa šaštínsky chrám ale odlišuje od rímskeho vzoru hlavne tým, že nemá krížnu loď, a preto nemá ani kupolu.
Od ostatných štyroch barokových chrámov na Slovensku sa líši aj klenbou, nie je to už jednoduchá valivá klenba ako napr. v trnavskom chráme sv. Jána, ale pásmi nad stĺpmi je rozdelená – podľa rímskeho vzoru – na jednotlivé polia.

Hlavný oltár predstavuje kalváriu, čo bolo núdzové riešenie. Medzi dvoma stĺpmi na stene je v hornej časti kríž, cez ktorý je prehodená plachta ako po snímaní. Pod krížom je zázračná šaštínska soška, ktorá predstavuje Bolestnú Pannu Máriu s mŕtvym telom Syna Božieho v lone. Je to vlastne reliéf vyrezaný z hruškového dreva, ktorého zadná strana je plochá.
Oltárny stôl (mensa) z červeného mramoru zaplatila Mária Terézia z vlastných peňazí, takisto aj prvý dvojmanuálový organ v roku 1771. Po stranách oltára sú sochy sv. Jána a Márie Magdalény od neznámeho majstra. Údajne tam boli pôvodne také isté, ale strieborné, terajšie sú štukové.

Nový organ má 120 registrov, 5 manuálov, 3 hracie stoly a 5 500 píšťal, je jedným z najväčších a najdokonalejších organov na Slovensku.

organ šaštín-stráže
Jeden z najväčších a najdokonalejších organov na Slovensku.
Šaštínsky organ a chór spolu s kazateľnicou patria medzi najvzácnejšie rokokové výtvory na Slovensku.

 

Vzácne maľby

Šaštínsky chrám nie je len staviteľskou umeleckou pamiatkou, aj jeho maľby sú dielami veľkej umeleckej hodnoty. Ich autor Ján Jozef Chamant, cisársky dvorný maliar, profesor Akadémie výtvarného umenia vo Florencii obvykle maľoval iluzívny otvor v klenbe, cez ktorý vidieť nebeské výjavy, anjelov nesúcich Pannu Máriu, inde zase nesú kríž alebo Veronikinu šatku či eucharistiu alebo vyhrávajú na rôznych nástrojoch. Je to spôsob corregiovský.

Čo si však najviac ceníme na tejto pamiatke, je, že je dielom slovenského umelca-architekta, syna chudobných rodičov, postavená za milodary pospolitého ľudu. Asi preto si Slováci tak obľúbili túto svätyňu a Bolestivú Matku Božiu si zvolili za patrónku Slovenska.
V roku 1991 vláda Slovenskej republiky vyhlásila kláštorný komplex pavlínov s pútnickým chrámom Panny Márie Sedembolestnej za národnú kultúrnu pamiatku.

Výzdoba stropu šaštínskeho chrámu
Výzdoba stropu šaštínskeho chrámu.

Text a foto: Karol Pachinger, Ján Lacika
Krásy Slovenska, 1-2/2020
Predplaťte si časopis TU.

Krásy Slovenska predplatné


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar