Splav Hrona. Nezabudnuteľný zážitok

Už ste niekedy vyskúšali splav Hrona? Nádherná príroda, skvelá partia, trošku dobrodružstva a hlavne zážitok na veľmi dlho. Splav Hrona môže byť aj originálnym zážitkovým darčekom pre kamaráta, či známeho. Výborný tip pre partie, ale aj rodiny s deťmi, či firemné teambuildingy.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vás LepšíDeň.sk teraz presvedčí, že sa oplatí vyraziť na takýto splav, pretože má históriu a neopakovateľnú atmosféru. Veď už v 15. storočí stavebné drevo nadobudlo na dolniakoch väčšiu hodnotu, a tým aj zvýšený pohyb pltí. Veľkoobchodník s drevom Stanislav Vilhelmovič získal podporu Banskej Bystrice i kráľa Mateja a zamestnal skúsených liptovských pltníkov. A odvtedy plte naložené tovarom leteli dolu Hronom a Dunajom do Budína, ba až na Balkán.
Dokázali na nich dopraviť i ťažké zvony a kanóny odliate v Banskej Bystrici či mlynské kamene z Hliníka nad Hronom a Novej Bane.

Teraz si časť cesty po Hrone môžete vyskúšať aj vy. Splav Hrona naozaj stojí za ten zážitok – povieme vám všeličo o histórii, ale dáme aj tipy, kde hľadať ponuky, koľko to stojí a čo uvidíte.

Z histórie pltníctva

Práve z Pohronia pochádza prvá písomná správa o slovenskom pltníctve, a to v donačnej listine pre benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorú vydal Gejza I. v roku 1075. V nej sa spomína právo opátstva na vyberanie mýta za plte. V roku 1535 kráľovská komisia odporučila stavať hámre pri Hrone a zásobovať ich drevom splavovaným po rieke.
Okolo roku 1561 prišli špecialisti z Álp, ktorí budovali tajchy na vyrovnanie hladiny Hrona a jeho prítokov. O tri roky neskôr sa pri banskej komore prvýkrát spomína funkcia lesmajstra. Jeho úlohou bolo dohliadať i na plavenie dreva.

Po vyhnaní Turkov sa zvýšil dopyt po stavebnom dreve v Budapešti a na Dolnej zemi. V tom čase, v roku 1739 urobil prieskum splavnosti stredného Hrona profesor banskoštiavnickej akadémie Samuel Mikovíni.
V 19. storočí pltníctvo na Hrone prekvitalo. Údaje z roku 1872 hovoria, že pltníci zviezli po Hrone okolo 200 000 m3 palivového dreva, ale aj šindle, dosky a laty, meď, či papier. Na pltiach sa prepravovali hrnčiarske, kožušnícke a košikárske výrobky, ovčí syr, súkno, plátno, modrotlač, čipky, súdky, truhlice a iný nábytok, drevený riad, lesné plody…

Významným artiklom, ktorý sa snažili pltníci často prepašovať, bola pálenka. Na plti sa zviezol aj náhodný pútnik, aby si tak ušetril nohy i čas, no spomínajú sa aj prípady, keď sa z takýchto „stopárov“ vykľuli zbojníci. V roku 1919 počas návštevy Pohronia sa na slávnostne vyzdobenej plti zviezol po Hrone prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

Pltníci v Beňuši.

Tvrdá a nebezpečná robota

Táto robota si vyžadovala odvážnych a mocných chlapov, no prípadov, keď sily a skúsenosti nestačili, bolo veľa a nárazy do brehu, na plytčiny alebo do skrytých balvanov a obávané víry si vyžiadali obete na životoch.
Z najväčších tragédií spomeňme správu z Hronseku (obec má plť vo svojom erbe), podľa ktorej v roku 1873 náhly príval odniesol plte k Ostrihomu. Zahynulo osem pltníkov. Ak sa pltník utopil a jeho telo rieka vydala, pochovali ho na najbližšom cintoríne.
Denne prešli plte priemerne 30 km, takže dolu Hronom zleteli za 4 až 5 dní, ale spomínajú sa aj pltníci, ktorí to zvládli za dva a pol dňa. Za veľmi úspešný rok sa považoval ten, keď sa podarilo splaviť Hron osemkrát.

Prečítajte si viac zaujímavosti
zo sekcie CESTOVANIE.

Splav Hrona

Dnes je splav Hrona turistickou atrakciou, ktorú si už vyskúšali mnohí. A pochvaľujú si. Aj preto sa pltníctvo výrazne zapísalo do folklórnych tradícií. Už v minulosti zneli po večeroch piesne, rozprávanie skutočných zážitkov, ale i rozprávok a povestí o stretnutí s vodnými žienkami či vodníkmi. Známe boli prekáračky, v ktorých sa vyžívali najmä deti. Z ich úst neraz zaznelo: „Kde skala, tam skala, bodaj sa vám tá plť roztrieskala!“
Pltníci sa stali vďačným námetom pre maliarov. Tých hronských v Banskej Bystrici zobrazil Dominik Skutecký.

A samozrejme, pltníctvo sa postupne rozvinulo aj v moderných časoch.
Napríklad Projekt Tancujúce plte na Hrone ponúka plavbu od Majera pri Banskej Bystrici až po Revištské Podzámčie. Celý asi 60-kilometrový úsek sa dá splaviť behom dvoch dní. Najčastejšie sa však záujemcovia zvezú zo Sliača do Zvolena (asi 4 km a 40 minút plavby). Novodobých zvolenských pltníkov zaučili skúsení matadori z Dunajca a aj plte sú goralské. Podľa slov Vladimíra Ivanka zo Zvolena, ktorý obnovil slávu hronského pltníctva, doteraz im ich vyrábali Poliaci, dnes dávajú zarobiť domácim stolárom.
Prvé pltnícke združenie na Hrone splavuje na pltiach špeciálne konštruovaných na turistické plavby pre verejnosť. Ide o nenáročnú plavbu pokojných tokom rieky, ktorá trvá asi hodinku.

Odporúčame tiež Splav Hrona na hornom úseku Brezno – Sliač, ktorý sa organizuje už od roku 1999. Zabezpečuje ho rovnomenná a najstaršia spoločnosť v splavovaní Hrona. Na ich stránke sa dozviete, ako presne prebieha splav, čo si obliecť, nájdete tam mapku aj ďalšie možnosti, kde sa ubytovať, najesť a čo si pozrieť. Väčšinou sa začína od skorej jari a končí v neskorej jeseni. Zabezpečia naozaj všetko – od materiálu (lode, pádla a príslušenstvo), cez dopravu lodí aj vás, až po bezpečné parkovanie.

Vyskúšajte…

Kto nezažil splav Hrona, neuverí. Podľa mnohých je to najkrajšia a najzaujímavejšia rieka pre vodákov na Slovensku. A mimoriadne populárna. Samotný splav je nádherný zážitok, ktorý sa oplatí vyskúšať.

Prvé pltnícke združenie na Hrone.

text: Jozef Sliacky, foto: OZ Prvé pltnícke združenie na Hrone.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 3-4/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.