Mali ste zlý deň? Nedarí sa vám a sťažujete sa na nepriazeň osudu? Vraj vám hádžu polená pod nohy? Priznajme si to – niekedy sa radi vyhovárame a hľadáme rôzne ospravedlnenia pre svoje chyby alebo nedostatky. Pritom sme na tom často oveľa lepšie ako ľudia, ktorí majú naozaj obrovské problémy…a vedia napriek tomu dosiahnuť úžasné výsledky.
Vezmite si tohto pána. Stephen Hawking je stále najpopulárnejší vedec súčasnosti, hoci v marci 2018 zomrel. A to sa tohto storočia ani nemal dožiť. Keď mu v roku 1963 povedali, že má amyotrifickú laterálnu sklerózu, dávali mu pár rokov života. On však s touto hrozivou chorobou prežil ďalších 55 rokov a dosiahol neskutočné úspechy.
Inšpirujte sa jeho príbehom. Prečítajte si aspoň týchto pár riadkov a zamyslite sa, či je vaša situácia naozaj taká hrozná. A či sa nedá urobiť viac. Veď Stephen Hawking, aj s ochorením, ktorým trpel, objavil nejeden nový kľúč k hlbšiemu chápaniu prírody. Hawkingove výskumy si v odborných kruhoch získali uznanie už koncom šesťdesiatych rokov a v polovici sedemdesiatych rokov v nich vyvolali nemalý rozruch.
Odumieranie nervových buniek
Nebudeme tu samozrejme uvádzať Hawkingov životopis – o tom vzniklo viacero kníh, odporúčame napríklad aj jeho vlastnú autobiografiu Moja stručná história.
Hawking mal tragický osud, ktorý by nejedného človeka dostal na kolená, zničil a rozdrvil. Jeho nie, hoci aj on mal spočiatku zlé chvíle a neveril, že dokáže s touto chorobu pracovať. Napriek tomu všetko to, čo dosiahol, je úžasný a neuveriteľný výkon.
V roku 1963, keď práve dovŕšil 21 rokov, mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Dávali mu len niekoľko rokov života. Pri tejto strašnej chorobe postupne odumierajú nervové bunky ovládajúce svaly, čo časom vedie k úplnému ochrnutiu. Hawkingovi sa napriek tomu podarilo ukončiť štúdium a vykonávať špičkový výskum.
V roku 1979 ho, vtedy už pripútaného na invalidný vozík, Cambridgeská univerzita poctila prestížnym titulom lukasiánskeho profesora matematiky. O 300 rokov skôr sa ním hrdil Isaac Newton…
Tri slová za minútu!
V roku 1988 sa Stephen Hawking vďaka bestselleru Stručné dejiny času dostal do povedomia miliónov čitateľov. Na tento úspech nadviazal množstvom ďalších populárno-náučných knižiek.
Hawking mal veľkú rodinu (tri deti a tri vnúčence) a so svojou dcérou Lucy dokonca napísal päť knižiek pre deti Gregorove vesmírne dobrodružstvá. Je to kombinácia napínavého a zábavného príbehu s množstvom zaujímavých faktov o vesmíre. Základom je vždy zaujímavá zápletka, k tomu pridajte veľmi plastické postavy a príjemný štýl, ktorým sa knižky čítajú – lahôdka nielen pre deti, ale dobré čítania aj pre rodičov. Všetko sa to začalo knihou Gregorove tajné výpravy do vesmíru.
Od roku 1985 sa pritom dokázal dorozumievať s ostatnými len vďaka rečovému syntetizátoru. Ovládal ho doslova pomocou zášklbov – poslednými vôľou ovládanými svalmi v pravom líci zadával do počítačového programu písmeno po písmene. A to rýchlosťou nanajvýš tri slová za minútu! Zdá sa vám to neuveriteľné? Napísať týmto tempom nielen mnohé štúdie, ale dokonca aj odborné knihy?!
„Týmto tragickým osudom Hawking dokonale zodpovedá klišéovitej predstave geniálnej mysle uväznenej v bezvládnom tele, no schopnej rozširovať hranice poznania. V jeho výskumoch totiž ide o tie najabstraktnejšie a najzložitejšie témy: kozmické čierne diery, veľký tresk, cestovanie v čase, teóriu relativity, kvantovú fyziku a hľadanie takzvanej teórie všetkého, ktorá vysvetlí všetky častice a sily vesmíru. Nečudo, že sa Hawking vďaka tomuto všetkému stal mediálnou hviezdou,“ tvrdí uznávaný reportér špecializujúci sa na astronómiu Rüdiger Vaas, autor knihy Jednoducho Hawking!
Prečítajte si tiež
12 tipov, ako vyťažiť z toho, že ste ranné vtáča.
Hrdina a súčasť popkultúry
Spojenie veľkolepých tém kozmológie a závažnej choroby urobilo z Hawkinga dokonca filmového hrdinu.
V roku 2004 vznikol hraný televízny film o jeho mladosti, zachytávajúci obdobie do získania doktorátu.
Ďalší film v roku 2014 dokonca uspel v kinách, pričom Eddie Redmayne si za úlohu Hawkinga vyslúžil Oscara.
V kinách sa už v roku 1991 objavil dokumentárny film o Hawkingových výskumoch, ktorý obsahoval veľa rozhovorov s jeho súčasníkmi. K tomu treba prirátať ešte množstvo televíznych dokumentárnych filmov – či už s Hawkingom, alebo o Hawkingovi.
Stephen Hawking sa stal aj súčasťou popkultúry. Zahral si v epizódach televíznych seriálov Star Trek: Nová generácia a Teória veľkého tresku a ako animovaná postavička sa objavil v seriáloch Simpsonovci a Futurama.
Figúrku Hawkinga obsahuje aj populárna skladačka lego. A jeho syntetizátorový hlas znie v piesni Keep talking od skupiny Pink Floyd. Začína sa ňou pesnička niekedy po prvej minúte a potom zaznie ešte raz po piatej minúte. Vypočujte si ju nižšie.
Stephen Hawking a jeho 3 rady
Vo vyššie spomínanom životopise Stephen Hawking priznal, že neveril, že sa dožije sedemdesiatky. No pomohla mu neuveriteľná vôľa žiť. A tiež zmysel pre humor a dobrá lekárska starostlivosť.
Je pravda, že nie každý sme taký geniálny a výnimočný, ako bol Stephen Hawking. Inšpirovať a povzbudzovať by nás však mal jeho prístup k životu a schopnosť popasovať sa s osudom. Prežiť a nielen prežívať. So svojím smrteľným ochorením dosiahol oveľa viac ako mnohí z nás, ktorí sme úplne zdraví.
To by nás malo posúvať vpred a inšpirovať.
Po prvé, nezabúdajte sa pozerať aj hore, na hviezdy, nielen pod nohy.
Po druhé, nikdy nerezignujte na svoju prácu, lebo práve ona dáva vášmu životu zmysel; bez nej by bol prázdny.
A po tretie, ak budete mať to šťastie a nájdete lásku, pamätajte, že je vzácna, a neodvracajte sa od nej.“
Foto: Slovart, CrossExamined.org