Trpíte informačnou obezitou? Nenechajte sa prevalcovať

Robte viac. Dosiahnite ešte lepšie výsledky. Buďte lepší a rozdávajte dobro. Obetujte sa… Aj takéto požiadavky sa na nás valia z každej strany. Život s svet naokolo sa zrýchľuje, sme tlačení do vyšších obrátok a my, samozrejme, chceme vyhovieť. Prípadne musíme, ak si chceme udržať prestíž, či zamestnanie. Tým, ako sa snažíme splniť všetky požiadavky, sa krútime v bludnom kruhu a to nás ničí. Trpíme informačnou obezitou. Sme v strese a napätí, upadáme do úzkosti, únavy a bolesti. Mnohých prepadne depresia a hnev…. Nenechajte sa prevalcovať uponáhľanou dobou. Spomaľte a začnite žiť plnohodnotný život.

Nenechajte sa prevalcovať

„Mám dosť toho, ako si ľudia ničia životy, vzťahy a manželstvá, len aby sa mohli upracovať na smrť. A mám dosť života v spoločnosti, ktorá za normálne považuje horúčkovité tempo a tornádo duše,“ tvrdí Jeff Bethke, ktorý spolu s manželkou Alyssou napísali 8 kníh, vydali 5 pracovných zošitov a zlepšujú životy miliónom ľudí. Robia e-kurzy o tom, ako nájsť slobodu, vyrovnanosť a krajší život.

Jeffovi v slovenčine práve vychádza skvelá kniha Do pekla so zhonom, v ktorej ukazuje, ako možno spomaliť.
Podľa neho je jednou z najhorších vecí súčasnosti tzv. informačná obezita. Napchávame sa informáciami, až nám je zle a ochorieme z toho. Už len jeden podcast, jedno video na YouTube, jedna vychytávka, a náš život bude optimálnejší.
Prečo sa nič nemení? pýtame sa. Prečo sa aj po dosiahnutí cieľa alebo splnení sna cítime rovnako nenaplnení a úzkostní?

Jednoducho, vyžadujú sa od nás neustále vyššie ciele. Máme prinášať viac a tak zrýchľujeme. Ten pretlak informácií sa stal pre nás toxický. Ako Jeff píše v knihe, „nezabúdajme, že kokaín bol pred sto rokmi považovaný za zázračný liek a firmy ho pridávali do masla, vína aj perlivého nealka. Propagoval sa ako vhodný na bolesti žalúdka a depresiu.“
Aj informácie sú dôležité, užitočné a prospešné. No musíte vedieť, v akom množstve a ktoré sú relevantné.

Trpíme informačnou obezitou?

Preleťte si týchto pár šialených faktov a získate predstavu, o akom množstve informácií hovoríme:

Každý deň vznikne päť triliónov bajtov dát.
Len 0,5 percenta všetkých dát sa podrobí analýze alebo sa niekedy použije.
Každé dva dni vytvoríme také množstvo informácií, aké zodpovedá množstvu informácií od zrodu civilizácie po rok 2003.
Do roku 2020 vzniklo za každú sekundu 1,7 megabajtu nových informácií na každého človeka na zemi.

Sme prejedení a prepití informáciami a potácame sa svojimi životmi. Zneužívanie informácií je pritom kultúrne prijateľné. Vlastne si ani neuvedomujeme, že máme nejaký problém. Ako píše jeden autor, všetci sme „dátoví feťáci a žijeme na dátových smetiskách“.

Čím častejšie konzumujeme informácie a čím viac nastavujeme tvár špliechajúcej hadici internetu, tým sme neschopnejší povedať tomu „nie“ – strácame schopnosť dlhodobo a neprerušovane sa na niečo sústrediť a schopnosť hlboko sa pohrúžiť do práce. Možno preto ste pred desiatimi rokmi dokázali čítať tri hodiny v kuse, ale dnes vydržíte čítať len desať minút a už si idete skontrolovať správy, myslí si Jeff Bethke.

Lajky a komenty

Aktuálny trend a silu sociálnych sietí na naše životy Jeff výborne vystihol vo svojej knihe Do pekla so zhonom:
„Snaha o „lajky“ a komentáre na sociálnych sieťach je azda najväčším rituálom našej doby – plnohodnotným náboženstvom, v ktorom sme obetou my ľudia, kňazom je Mark Zuckerberg a bohom, ktorého uctievame, je povedzte mi, že som dosť dobrý. Chceme byť prijatí a máme pocit, že sa to dá dosiahnuť pomocou každodenných mikrouznaní od ľudí, ktorých sotva poznáme, respektíve pomocou najnovších informácií či klebiet o priateľoch a celebritách na YouTube alebo v iných sociálnych médiách.“

Jeden z najrýchlejších spôsobov, ako zamedziť páchaniu tohto násilia na vlastnom živote, je naučiť sa vo svete plnom „áno“ hovoriť „nie“.
Ak sa vám nestáva, že odmietnete aj dobrú vec, zrejme nehovoríte „nie“ dosť často. Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť medzi ľuďmi je nutné hovoriť „nie“ pomerne pravidelne.

Naše diáre a kalendáre sa zapĺňajú neuveriteľným spôsobom a nie je možné vyhovieť všetkým. Musíte sa naučiť hovoriť NIE bez ľútosti a výčitiek. Musíte si ustrážiť svoj priestor a rezervy.
Ktovie prečo ľudia obdivujú tých, čo sú nadmieru zaneprázdnení. Veď to sa dá dosiahnuť ľahko, nie? „Keď som si naposledy kontroloval diár, zistil som, že nie je problém zaplniť celučký týždeň. Mňa skôr zaujímajú ľudia, ktorí majú naplánovaných čo najmenej vecí, len to, čo je nevyhnutné a najlepšie pre dobrý život. Dosiahnuť niečo také je drina,“ dodáva Jeff.

Vždy a všade zastihnuteľní

Prečítajte si nasledujúce riadky a zamyslite sa nad nimi. Naozaj sa zamyslite, či je to normálne:
Sme zastihnuteľní na telefóne, môžeme dostať esemesku, hlasovku, súkromnú správu či e-mail. Môžeme byť označení na Facebooku, ľudia môžu okomentovať náš status, spojiť sa s nami cez FaceTime, či WhatsApp.
A to kedykoľvek. Kým spíme. Keď sme na dovolenke. Keď varíme, upratujeme alebo sedíme na záchode. Keď sa s nami chce niekto spojiť, doslovne mu nemáme kam uniknúť. A môže to byť takmer ktokoľvek. Pretože žijeme v kultúre dostupnosti a zastihnuteľnosti a dožadujeme sa, pekne po kresťansky, nepretržitého prístupu k iným ľuďom.

Uvedomenie si svojich limitov je prvým krokom k akejsi superschopnosti – k oveľa zmysluplnejšej duchovnej práci a oveľa lepšie ukotvenej a láskyplnejšej existencii. Nie je to sebectvo, čudáctvo ani introvertnosť. Je to život sústredený okolo najdôležitejších priorít. Na všetko jednoducho nie je čas.

Prečítajte si tiež
Poznáte 7 zlozvykov modernej doby?

A Jeff na záver odkazuje:

Nemajme zlý pocit z toho, že máme len obmedzené množstvo času.
Nemajme zlý pocit z toho, že už do svojho programu nemôžeme vtesnať nič iné.
To, o čo žiadame a ako reagujeme na žiadosti iných, prezrádza niečo o nás. Predstava, že máme k dispozícii všetok čas sveta, čosi stojí. Stojí nás rodinu. Duševné zdravie. Fyzické zdravie. Radosť.
Ak nemáte čas na to, aby ste nerobili nič, tak potom nemáte dosť času.

O knihe Do pekla so zhonom

Je to kniha o chorobe, ale hlavne o lieku. Je o tichu, skrytosti, odpočinku a empatii – veciach, ktoré nás robia hlboko a zásadne ľudskými. Urobíme dobre, ak sa ich budeme držať aj v čase, keď to už nerobí nik iný. Štatisticky sme najúzkostlivejšia a najdepresívnejšia generácia v dejinách. „Mám dosť toho, ako desiatky mojich priateľov nedokážu nájsť zmysel života,“ tvrdí Jeff.

Zobuďte sa, aby ste odolali kultúre stresu a prijali Ježišovu pomalosť – to je hlavné krédo knihy Do pekla so zhonom. Väčšina z nás by sa rada prestala stresovať, ale táto túžba sa stráca v nedohľadne. Autor nádherne ilustruje, že Ježiš netrávil čas nadmernou prácou a hromadením „zbytočných informácií.“ Jednoducho žil svoj život v súlade a láske s ostatnými.

Zdroj a foto: Tatran, Stocksnap.io, jeffandalyssa.com