Niektorí ľudia to proste majú v sebe – akonáhle sa majú rozhodnúť, začnú váhať, príliš premýšľať, strácajú pôdu pod nohami…a tiež rôzne výhovorky. Akoby sa báli urobiť rozhodnutie. Takéto váhanie následne spôsobuje neistotu a úzkosť. Ste zaseknutí a neviete sa pohnúť z miesta. Pritom môže ísť o veľké veci, ako rozhodnutie – ktorá škola? ktorá pracovná ponuka? ktorý partner? 🙂 Ale tiež úplné maličkosti ako – ten červený alebo skôr bordový sveter? Radšej opekané alebo varené zemiaky?
Ako nestrkať hlavu do piesku? A ku ktorému typu úzkostnej osobnosti patríte? Viete, čo treba vtedy robiť?
Ako nestrkať hlavu do piesku?
Keď nás čakajú dôležité úlohy, mnohí sa začneme správať vyhýbavo. A vyhýbavé správanie je jedným z hlavných faktorov vyvolávajúcich úzkosť.
Vyhýbavé správanie môže byť behaviorálne – vyhýbate sa situáciám alebo okolnostiam, ktoré vo vás vyvolávajú úzkosť.
Alebo môže byť kognitívne – snažíte sa vyhýbať myšlienkam o témach, ktoré spúšťajú vašu úzkosť. Vyhýbavé správanie vás zožerie zaživa v psychologickom zmysle slova, ak na ňom nebudete pracovať. Vyhýbavé správanie zvyšuje stres.
Čím väčšmi sa niečomu vyhýbate, tým viac sa váš strach rozšíri aj na iné úlohy a situácie. A keď sa niečomu vyhýbate, prichádzate o príležitosti naučiť sa zvládať situácie a takisto sa ukracujete o to, aby ste si osvojili zručnosti prostredníctvom zažitej skúsenosti.
Existujú tri hlavné skupiny, či typy úzkostnej osobnosti – ustrnutí, unikajúci alebo bojujúci. Väčšinou sme kombinácia niekoľkých s prevládajúcim typom, pričom častejšie sme takí v pracovnom i rodinnom živote.
1. Ste v kategórii „ustrnutí“?
Ustrnutí doslova zamrznú, keď niečo nechcú urobiť. Nepohnú sa vpred, ani necúvajú; proste zastavia a stuhnú. Ak kolega alebo blízky človek vyzve ustrnutého, aby urobil niečo, čo ten urobiť nechce, ustrnutý mu jednoducho neodpovie.
Ustrnutí majú sklon k zámernému nereagovaniu vo vzťahoch. „Týmto výrazom sa opisuje správanie, kedy oslovený odmieta diskutovať o témach, o ktorých jeho partner diskutovať chce, ako sú napríklad rozhodnutie mať ďalšie dieťa alebo presťahovať sa do nového domu,“ popisuje Alice Boyes, autorka knihy Ako sa zbaviť úzkosti.
2. Alebo ste skôr „unikajúci“?
Unikajúci sú ľudia, ktorí majú sklon dať sa na útek, keď niečo nechcú urobiť. Môžu fyzicky odísť z domu, keď sa vyostrí partnerská hádka a oni odmietnu pokračovať v diskusii. Unikajúci majú sklon budovať si stále nové vzťahy, lebo radšej zo vzťahu utečú, ako by mali pracovať na partnerských problémoch.
Keď sa unikajúci chcú vyhnúť nejakej činnosti, zahltia sa inými aktivitami, akoby chceli ospravedlniť svoje vyhýbavé správanie. Napríklad namiesto toho, aby riešili svoje vlastné záležitosti, unikajúci začnú vymýšľať nabitý rozvrh pre svoje deti a vláčia ich z jednej aktivity na druhú.
3. A čo skupina „bojujúci“?
Bojujúci reagujú na úzkosť tak, že pracujú ešte tvrdšie. Bojujúci sú typy, ktoré majú najmenší problém s vyhýbavým správaním; aj keď ju praktizujú svojím vlastným spôsobom. Keď majú bojujúci niečo, čomu by sa najradšej vyhli, budú radšej pracovať do úmoru, ale jadro problému šikovne obídu. Keď táto stratégia nevyjde, bojujúci si to odmieta priznať a ďalej búši hlavou proti múru, tvrdí Alice Boyes.
Majú sklon neprijímať rady zvonku, aby sa pohli so svojou záležitosťou ďalej. Odmietajú počúvať rady iných, lebo to v nich vzbudzuje úzkosť, aj keď v hĺbke duše vedia, že prijatie rady je v ich prípade veľmi potrebné. Namiesto toho sa pokúšajú vyriešiť veci svojím vlastným spôsobom.
Vyhnite sa tzv. bezpečnostnému správaniu
Keď začnete robiť veci, ktorým sa zvyčajne vyhýbate a ktoré sú nízko vo vašej hierarchii, získate sebadôveru. Tú potrebujete na to, aby ste zvládli aj veci, ktoré sú vyššie na vašom zozname. Je dôležité, aby ste nepoužívali to, čo nazývame bezpečnostné správanie.
Bezpečnostné správanie predstavuje všetko to, čo ľudia robia ako barličku pri úzkosti – napríklad keď si ľudia pred tým, než stretnú niekoho slávneho, oblečú svoju obľúbenú bielizeň, ktorá im prináša šťastie, alebo keď si stokrát nacvičujú, čo budú hovoriť. V psychológii vládne všeobecný konsenzus o tom, že expozičné techniky, ako tá, ktorú sme si práve opísali, sú najúčinnejšie na zníženie problémov s úzkosťou.
Zvykov vyhýbať sa niečomu neporazíte lusknutím prstov. Môže vám pomôcť 30-dňový projekt, v ktorom sa budete postupne zbavovať svojho zvyku vyhýbať sa určitým činnostiam alebo situáciám. Výborne ho opisuje spomínaná Alice Boyesová v knihe Ako sa zbaviť úzkosti. Objednať si ju môžete TU:
Pár tipov, ako sa pohnúť…
- Keď sa niečomu vyhýbate, skúste si určiť ďalší krok, ktorý musíte urobiť, aby ste sa pohli vpred.
- Majte na pamäti, že ďalší krok, ktorý zvolíte, nemá byť nič veľké. Vo všeobecnosti je to niečo, čo ste schopní vykonať do pätnásť minút.
- Ak je to stále priveľa, skúste urobiť ešte čosi menšie. Mimochodom, systém definovania ďalšieho kroku bol prvýkrát popularizovaný v knihe GTD – Umenie byť produktívny bez stresu od Davida Allena.
- Bleskovo vyriešte menšie úlohy, ktorým ste sa doteraz vyhýbali. Menšie úlohy, ktoré nemusíme splniť rýchlo, sa nám môžu nakopiť, pretože nám chýba sila vôle vyriešiť ich čo najrýchlejšie. Napríklad predplatné časopisov, ktoré už nechcete čítať, poplatky za kreditné karty, ktoré už nevyužívate, alebo iné služby, ktoré by ste mali zrušiť. Ak máte vyriešiť takéto úlohy, ktoré vám nezaberú viac než pätnásť minút, mohli by ste bleskovo vyriešiť dve aj tri naraz.
Prečítajte si tiež
10 najhorších rozhodnutí…a ako sa im vyhnúť.
Foto: Shutterstock/WAYHOME studio, Pexels.com, Pixabay.com