Poznáte 7 zlozvykov modernej doby, ktoré škodia nášmu mozgu?

Všetci ich máme. Niekedy s nimi bojujeme úspešne, inokedy nás prevalcujú. Poznáte 7 zlozvykov súčasnej modernej doby, ktoré však škodia vášmu mozgu? Spomaľujú ho, otupujú, prípadne mu dávajú zabrať a preťažujú ho…
Moderný životný štýl plný technológií  štiepi nervové dráhy a spôsobuje, že sme pomalší, ťažkopádnejší, neproduktívni a čoraz menej kreatívni. Svoju rolu zohráva aj zvyšujúci sa vek, pri ktorom mozog, podobne ako ostatné orgány, postupne degeneruje. Kognitívny pokles sa však dá spomaliť aj zmenou každodenných zlozvykov. Poradíme vám, ktoré škodia nášmu mozgu najviac a ako ich zmeniť.

7 zlozvykov, ktoré škodia nášmu mozgu

Ľudský mozog je jeden z najkrehkejších a zároveň najkomplexnejších orgánov nášho tela. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie vrátane srdcovej činnosti, dýchania, trávenia, pohybu, reči, myslenia, pamäte a vnímania emócií. U priemerného človeka sa mozgová kôra skladá z približne 50 – 100 miliárd mozgových buniek (neurónov), ktoré komunikujú s ďalšími tisíckami neurónov. Je to geniálne premyslená sieť, ktorá je stvorená na to, aby pracovala vo váš prospech.
Mozog však nie je nemenný, v priebehu života sa následkom rozličných zvykov, okolitých podnetov, tréningu aj zážitkov neustále upravuje. Vďaka tomu sme schopní skvalitniť jednotlivé dráhy a vykonávať mnohé činnosti oveľa efektívnejšie.

1. Nedostatok cvičenia

Fyzická nečinnosť má svoju cenu. Súvisí s rozvojom chronických zdravotných problémov ako sú srdcové choroby, obezita, depresia, rakovina, ale aj demencia. Nedávna štúdia vo vedeckom magazíne Journal of Comparative Neurology dokázala, že sedavý spôsob života mení tvar vybraných neurónov v mozgu. Pravidelná fyzická aktivita, naopak, zvyšuje množstvo chemikálií v mozgu, ktoré podporujú pamäť a učenie. Aj jednoduchý pohyb ako chôdza, bicyklovanie alebo strečing dokážu účinne spomaliť starnutie mozgu.

2. Multitasking

Kedysi sme na výkon viacerých činností naraz pozerali ako na dokonalý návod k produktivite. Viaceré štúdie však potvrdili, že multitasking má opačný efekt a navyše narušuje poznávacie schopnosti mozgu.
„Mozog sa nevie skutočne zapojiť do multitaskingu. Tí, ktorí si myslia, že robia viac vecí naraz, v skutočnosti len preskakujú z jednej úlohy na druhú. Zakaždým, keď tak urobia, na to doplácajú kognitívne schopnosti,“ vysvetľuje neurológ Earl Miller.

Multitasking okrem toho zvyšuje stresový hormón kortizol a tiež adrenalín, ktorý môže nadmerne stimulovať mozog a spôsobiť mentálnu hmlu alebo skreslené myslenie. Radšej si určite priority a venujte sa len jednej činnosti v danom okamihu v poradí, aké je pre vás dôležité. Netýka sa to len práce, ale akéhokoľvek vypĺňania voľného času. Čiže keď kráčate po ulici, neesemeskujte. Keď čítate knihu, nepúšťajte si v pozadí televízor.

Prečítajte si tiež
Multitasking je len mýtus. Ničí vašu efektivitu.

3. Preťaženie informáciami

Nadmerná stimulácia mozgu nesvedčí. Schránka plná e-mailov, neustále pípanie upozornení a aktualizácii na mobile, prúd informácií z médií – to všetko je pre mozog veľké sústo. Ak prúd informácií nie je riadený, vedie k stresu, preťaženiu aj k problémom pri rozhodovaní.

Glenn Wilson, bývalý profesor psychológie na Gresham College v Londýne, vo svojom výskume zistil, že ak sa snažíte sústrediť na úlohu a pritom viete, že v doručenej pošte vám zostáva neprečítaný e-mail, môže sa vaše efektívne IQ znížiť o 10 bodov. Radí preto filtrovať zdroje informácií aj samotné informácie, byť proaktívny v tom, aké médiá sledujete a ignorovať nepotrebné informácie. Keď si zorganizujete deň s týmito zásadami, zvýšite aj efektivitu svojho mozgu.

4. Príliš dlhé sedenie

Sedenie je jednou z najhorších vecí, ktoré môžeme urobiť pre svoje zdravie. Nová štúdia UCLA uvádza, že u ľudí so sedavým životným štýlom zaznamenali rednutie štruktúry mozgu v oblastiach spojených s pamäťou (konkrétne hrúbky stredného temporálneho laloku).

Nepoteší ani zistenie, že ani doplnková fyzická aktivita, ktorá nasleduje po dlhom sedení, nestačí na zvrátenie škodlivých účinkov sedavého životného štýlu. Vedci odporúčajú striedať sedenie so státím alebo chôdzou priamo za pracovným stolom. Pomáha aj zdvihnutie sa zo stoličky aspoň na 10 minút každú hodinu.
Prečítajte si, ako nám dlhé sedenie škodí a čo môže spôsobiť.

5. Prilepení k obrazovkám

Ľudia v súčasnosti trávia oveľa viac času on-line. Televízia, telefóny, tablety, počítače, videohry – ak si väčšina vášho pracovného a voľného času vyžaduje pozeranie na obrazovku, zarábate si na problémy s očami, ušami, krkom, plecami, chrbtom, zápästiami aj predlaktiami.

Nadmerný čas strávený pred obrazovkou má negatívny vplyv aj na intelektuálne schopnosti, duševnú pohodu a dobrý spánok. Nedostatok osobnej interakcie navyše zamedzuje mozgu vytvárať lepšie spojenia medzi neurónmi.
Štúdia Michiganskej univerzity zistila, že len 10 minút konverzácie denne s inou osobou zlepšuje pamäť a poznávanie. Nedostatok osobnej interakcie môže viesť aj k osamelosti a depresii – duševným stavom, ktoré prispievajú k zníženiu zdravia mozgu. Stanovte si jasné hranice ohľadom času pred obrazovkami a keď ich používate, buďte obozretní.  

6. Slúchadlá

Keď je zvyšok sveta príliš rušivý, je lákavé vložiť si slúchadlá do uší, pustiť obľúbené melódie a uzavrieť sa tak pred svetom. Ak však hudba vo vašich ušiach pravidelne hrá príliš hlasno, riskujete poškodenie sluchu. Strata sluchu u starších dospelých súvisí aj s Alzheimerovou chorobou či stratou mozgového tkaniva. Keď sa mozog musí príliš snažiť, aby pochopil, čo sa okolo vás hovorí, nedokáže si to, čo ste počuli, uložiť do pamäti.

Chráňte svoj sluch nastavením hlasitosti slúchadiel. Účinným trikom je vybrať slúchadlá v preferovanej hlasitosti z uší a podržať ich pred sebou v dĺžke ruky. Ak hudbu zreteľne počujete, znížte hlasitosť a test zopakujte až do okamihu, kedy ju nebudete počuť zreteľne – to je správna hlasitosť priamo do uší. Aj v takomto prípade si však robte veľa prestávok, aby ste ušiam poskytli potrebný odpočinok.

7. Nekvalitný spánok

Nedostatok spánku môže mať pre mozog vážne krátkodobé i dlhodobé následky od oddialenia reakčných časov, cez bolesti hlavy, poruchy pamäte, zhoršenie sústredenia, úsudku a rozhodovania až po ťažkosti s učením. Posledné výskumy ukazujú, že nedostatok spánku môže mozog reálne zmenšiť. Nedostatok spánku narušuje spôsob, akým mozog spracúva informácie, ukladá spomienky, vytvára spojenia a vylučuje toxíny.

Okolo 7-8 hodín dobrého spánku každú noc je nevyhnutných pre stimuláciu nových spojení a rast mozgu. Choďte spať každý večer v rovnakú hodinu a vytvorte si spánkový rituál, ktorý vám pomôže zaspať. Pomáha bylinkový čaj, vypnutie všetkých obrazoviek, čítanie knihy, krátka meditácia či písanie denníku vďačnosti.

Ďalšie zlozvyky, ktoré ničia mozog

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO okrem nekvalitného spánku najviac ničia ľudský mozog tieto zlozvyky:

• Vynechanie raňajok
  Raňajky sú dôležitou súčasťou výživy. Po dlhej noci potrebuje telo okamžitý prísun glukózy, aby mohli rôzne systémy v tele pracovať nepretržite. Ak vynecháte raňajky, môže dôjsť k narušeniu hladiny cukru v tele, čo vedie k nedostatočnému prísunu živín do centrálneho nervového systému a nakoniec k poškodeniu nervov.
• Prejedanie sa
  Nadmerná konzumácia mastnej stravy môže spôsobiť kôrnatenie mozgových tepien, čo blokuje cirkuláciu okysličenej krvi smerom do mozgu. To oslabuje funkcie mozgu a zvyšuje náchylnosť k neurodegeneratívnym poruchám.
• Fajčenie
  Štúdie naznačujú, že fajčenie môže spôsobiť zmenšenie mozgu a viesť k vážnym zdravotným stavom vrátane Alzheimerovej choroby.

Prečítajte si tiež
Alzheimerova choroba. 10 varovných príznakov a prevencia.

• Znečistenie ovzdušia
  Ľudský mozog potrebuje pre svoje normálne fungovanie neustále prívod okysličenej krvi. Vdychovanie vysoko znečisteného vzduchu však môže pripraviť mozog o okysličenú krv a znížiť mozgové funkcie.
• Príliš vysoký príjem cukru
  Štúdie naznačujú, že zvýšená hladina cukru v krvi minimalizuje absorpciu živín na bunkovej úrovni. Mozgové bunky môžu degenerovať aj kvôli nedostatku správnej výživy. 
  
• Nedostatok stimulácie
  Výskum ukázal, že stimulácia mozgových buniek prácou aj voľnočasovými aktivitami aktivuje nové dráhy a lepšiu komunikáciu siete mozgových buniek. Platí tiež, že čím viac hovoríte, myslíte a stimulujete svoje mozgové bunky, tým efektívnejšie bude mozog fungovať.

Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com

Mohlo by vás zaujímať:

Posilňovanie mozgu – zvýšte si výkonnosť! Robia nás smartfóny hlúpejšími? 8 rastlín na lepšiu koncentráciu a zvýšenie mozgovej kapacity 7 jednoduchých tipov, ako si zvýšiť IQ a mať lepší život Ako odstrániť prekážky, ktoré vám bránia v dosahovaní cieľov Figy liečia – kašeľ, lepší spánok, zápcha, únava aj pleť