Väčšina ľudí má sedavé zamestnanie a aj mnohí tí, ktorí sú cez deň na nohách, využijú každú príležitosť, aby si sadli. Sedíme pri jedle, cestou do práce, v práci, kdekoľvek a kedykoľvek sa dá. Pritom vedci zistili, že dlhé sedenie zrýchľuje starnutie, podporuje obezitu a je spúšťačom mnohých ochorení.

Viete, čo to znamená napríklad pre ženy? Ak sedia šesť a viac hodín za deň, zvyšuje to riziko vzniku rakoviny o 10% a riziko predčasného úmrtia o 34% (muži, ktorí v rovnakej štúdii sedeli šesť hodín denne, mali o 17% vyššie riziko predčasného úmrtia v porovnaní s mužmi, čo sedeli menej).
Cvičenie toto číslo sčasti redukuje. Ženy, ktoré sedia veľa a zároveň málo cvičia, majú takmer dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia ako ženy, čo sedia menej ako tri hodiny a sú fyzicky aktívne.

Dlhé sedenie nás zabíja

Sedenie je ako nové fajčenie, pretože nesmierne zvyšuje riziko vzniku cukrovky a srdcových chorôb. Môže aj spôsobiť, že brucho vyzerá tučné, pretože máme stuhnutejšie svaly bokov a zvyšuje sa obvod pása. Výborne o tom písali v roku 2015 v časopise Medicine and Science in Sports and Exercise.
Funguje to takto: Keď sedíme, brušné svaly sú uvoľnené, zatiaľ čo svaly spodnej časti chrbta sa napínajú, čo vedie k ohnutému chrbtu.
Ohyb v krížoch vytláča brucho smerom von a svaly bokov sú príliš upäté, aby vtiahli brucho späť. Výsledkom je vydúvajúce sa brucho.

Ako nám dlhé sedenie škodí?

„Keď veľa sedíme, okrem iného spúšťame celú škálu negatívnych dôsledkov,“ upozorňuje Sara Gottfriedová, autorka knihy Ako ostať mladá.

Slabnutie kostí. Časté sedenie je jedným z dôvodov, prečo vzniká osteopénia (rednutie kostí) a osteoporóza.
Poškodzovanie srdca, pankreasu a hrubého čreva.
Úbytok svalovej hmoty.
Problémy s hormónmi (jediný deň dlhého sedenia znižuje hladinu inzulínu).
Problémy s chrbtom (stláčanie chrbtice, nefl exibilná chrbtica).
Slabý obeh krvi v nohách (kŕčové žily).
Celkovo dlhé sedenie zvyšuje riziko cukrovky o 112%, riziko kardiovaskulárnych problémov o 147%, riziko vzniku rakoviny o 29% a riziko predčasného úmrtia o 50%.

Dokonca aj keď denne hodinu cvičíme, nemôžeme tým eliminovať všetku ujmu spôsobenú dlhým sedením, skrátka musíme sedieť menej.
Našťastie aj tým, že sa postavíme hoci len na desať minút a venujeme ich stredne náročnému až intenzívnemu cvičeniu, môžeme značne zmenšiť obvod svojho pása, nehovoriac o tom, že to pomôže v mnohých ďalších smeroch.
P.S. Vypočítať svoje BMI si môžete napríklad tu.

Prečítajte si tiež
Zbavte sa bolesti chrbta. Tieto správne polohy dodržiavajte.

Pre mňa je už neskoro…

Mnohí ľudia ad týmito faktami mávnu rukou a hľadajú rôzne výhovorky. Najčastejšie – veď ja až toľko veľa nesedím. Ak by ste si však pár dní poctivo zapisovali, koľko hodín denne sedíte, možno by vám vyšlo celých 8 hodín! A to je priveľa.
Iní zasa tvrdia, že celý život toľko sedeli, „už je pre mňa neskoro.“
Omyl.
Fyzická aktivita vo všeobecnosti redukuje riziko predčasnej smrti o 30% u mužov a o 42 až 48% u žien. V každej z tridsiatich deviatich štúdií žili fyzicky aktívne ženy dlhšie ako neaktívne ženy. Stredne náročné cvičenie môže stačiť na zvrátenie predčasnej smrti. Aj keď intenzívne cvičenie môže mať lepší vplyv z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého má priaznivý účinok aj intenzívne, aj stredne náročné cvičenie.

A čo je najdôležitejšie – na cvičenie a viac pohybu nie je nikdy neskoro! Ženy, ktoré začali cvičiť po šesťdesiatpäťke, znižujú riziko predčasnej smrti. Takže aj keď máte sedemdesiat rokov a nikdy predtým ste necvičili, nie je neskoro, aby ste zvrátili predčasnú smrť.

Čo ak ste tuční? Máte nadváhu, ktorá vám bráni väčšiemu pohybu? Aj u človeka, ktorý má nadváhu, cvičenie znižuje riziko predčasnej smrti. I keď najlepšie je byť štíhli a aktívni, najhoršie je byť obézni a zároveň neaktívni. Už malé a postupné cvičenie pomôže zoštíhlieť a zbaviť sa nadbytočného tuku. Spočiatku ide o minimálne pohybové aktivity, ktoré postupom času nabaľujte, ideálne pod dohľadom skúseného trénera.