Túra na Kráľovu hoľu. Strecha Slovenska a národný vrch Slovákov

Kráľova hoľa vo východnej časti Nízkych tatier s charakteristickou televíznou vežou na vrchole. Vypuklý vrch s monumentálnym tvarom je zo všetkých strán neprehliadnuteľnou krajinnou dominantou. Túra na Kráľovu hoľu zo severu alebo z juhu patrí k nezabudnuteľným turistickým zážitkom a zvládnete to aj s deťmi, alebo menej zdatní turisti. V tom prípade si vyberte trasu zo Šumiaca: smer Skalička, Predné sedlo, Čertova skala, Vyšné sedlo, Kráľova hoľa a späť). Našľapete asi 12 km a urobte si z toho celodenný výlet. Na vrchol vám to bude trvať cca 3:15 hod.
Ak si chcete užiť túru na Kráľovu hoľu naplno, máme pre vás aj trošku dlhšiu trasu. Tiež vám prezradíme, prečo sa volá Kráľova a ktoré trasy sú najkratšie a tiež najkratšie zostupy.

Na Kráľovej holi

Poznáte slovenskú ľudovú pieseň Na kráľovej holi (stojí strom zelený, vrch má naklonený, vrch má naklonený…)? Skladba sa stala známou najmä vďaka filmu Zem spieva z roku 1933 od Karola Plicku. Podľa jednej legendy je to pieseň odsúdenca pred popravou. Strom s nakloneným vrchom je šibenica…

Kráľova hoľa sa spomína v mnohých legendách a ospevovaná je v nespočetných piesňach. Spolu s vysokotatranským Kriváňom je národným vrchom Slovákov. Navyše sa pravidelne umiestňuje medzi najkrajšími vrchmi aj v rebríčkoch Nízke Tatry zostavených čitateľmi časopisu Krásy Slovenska.

Prečo je tá hoľa Kráľova?

O pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo niekoľko legiend, z ktorých niektoré sa viažu k osobám uhorských panovníkov. Podľa jednej z nich je jej meno odvodené od jedného z najslávnejších kráľov – Mateja Korvína, ktorý sa po poľovačke v okolitých lesoch údajne naobedoval na temene vrchu. Ako stôl mu výborne poslúžil kameň, na ktorý dal vyryť nápis: „Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhorska, roku 1474…“.
Podľa dobových prameňov však na konci 18. storočia nebolo po pamätnom nápise na kameni, tzv. Kráľovom stole, ani pamiatky.

„Druhý názor na pôvod názvu Kráľovej hole ponúka Matej Bel, ktorý tvrdil, že v roku 1241 sa tu ukrýval kráľ Belo IV. Možno najrozšírenejšie vysvetlenie však vychádza z dominantného a takmer „kráľovského“ vzhľadu tohto majestátneho vrchu. Kráľova hoľa totiž očividne „kraľuje“ okolitému horskému prostrediu,“ vysvetľuje cestovateľ a vydavateľ Daniel Kollár v turistickom sprievodcovi Najkrajšie pešie okruhy 1.diel.

Hoci v nízkotatranskom hrebeni nie je najvyššia, vďaka okrajovej polohe pôsobí dominantne. Nie náhodou sa dlho považovala za najvyšší vrch Nízkych Tatier. Až podrobné výškové merania ju zaradili na siedme miesto v pohorí.

Túra na Kráľovu hoľu – náročnosť

Výlet zdolávajúci vrchol Kráľovej hole je náročný z každého nástupného miesta. V prípade Liptovskej Tepličky ide o náročnú celodennú vysokohorská túru s pomerne dlhým a namáhavým výstupom. Rozložitosť masívneho vrchu totiž podmienila relatívne veľkú odľahlosť vrcholu od okolitých sídel. V Liptovskej kotline a neskôr v doline Čierneho Váhu je to pohodlná prechádzka, avšak v druhej polovici výstupovej trasy, najmä od poľany Záturňa, treba prekonať pomerne veľké prevýšenie. Výhľad z Kráľovej hole je však primeranou odmenou za vynaloženú námahu.

Výstup na Kráľovu hoľu zvyčajne býva začiatočným alebo koncovým bodom nízkotatranskej hrebeňovky. Turisticky najhodnotnejší úsek hlavného hrebeňa východnej časti Nízkych Tatier leží medzi Kráľovou hoľou, Strednou hoľou, Orlovou, Bartkovou a Ždiarskym sedlom.
Okruhovú trasu z Liptovskej Tepličky, hoci je relatívne najdlhšia, sme vybrali práve vďaka tejto hrebeňovej časti a nádherným výhľadom. Pri zhoršenej viditeľnosti možno na zostup využiť kratšiu trasu vedúcu do Šumiaca alebo Telgártu. Objekty na vrchole Kráľovej hole nie sú prístupné verejnosti.

Z Liptova na vrchol

Východiskom odporúčanej trasy je Liptovská Teplička, ktorá sa akoby skrýva pred civilizáciou medzi Nízkymi Tatrami a Kozími chrbtami. Horská obec sa v súčasnosti rozvíja predovšetkým ako rekreačno-lyžiarske stredisko, ktoré je známe aj za hranicami Slovenska. Množstvo vlekov a služieb pre začínajúcich, menej náročných a náročných lyžiarov vytvára z Liptovskej Tepličky čoraz obľúbenejšie lyžiarske centrum. V letných mesiacoch je vyhľadávaným východiskom nízkotatranských túr.

Až po horáreň Veľký Brunov pôjdeme popri bystro tečúcom Čiernom Váhu. Dolinu horského potoka opustíme odbočením do doliny Veľký Brunov. Onedlho po serpentínach vystúpime do sedla Záturňa ležiaceho pod rovnomenným zalesneným vrchom. Z krásnej poľany vojdeme do smrekového lesa, v ktorom zostaneme až po poľanu Lapinová v hornej časti doliny Malý Brunov. Nad poľanou vystúpime do kosodrevinového pásma. Na chodníku stúpajúcom šikmo po severnom úbočí Kráľovej hole sa pristavíme pri prameni Čierneho Váhu. Na tomto mieste máme možnosť nájsť odpoveď na otázku, prečo Kráľova hoľa dostala označenie „strecha Slovenska”.

Televízny vysielač

Od prameňa Čierneho Váhu to už je naozaj len na skok na najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier s mohutným rozložitým tvarom. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere od východu na západ. Od roku 1960 je tu televízny vysielač – retranslačná stanica, ku ktorej zo Šumiaca vedie asfaltová cesta (najvyššie položená na Slovensku) so zákazom vjazdu pre autá. Pre cyklistov je atraktívnou vysokohorskou trasou.

Turisti, ktorí vyjdú až na vrchol, sa často nedokážu do sýtosti vynadívať na okolitú krásu. Úžasný kruhový výhľad z vrcholu Kráľovej hole zodpovedá tomu, prečo tento dominantný vrch v strede Slovenska tak dobre vidieť z Liptova i Horehronia.

Kruhový výhľad

Kráľovu hoľu naozaj vidieť z mnohých blízkych i zo vzdialenejších miest. Je logické, že aj ona za dobrého počasia každého návštevníka odmení fascinujúcim kruhovým výhľadom, v ktorom dominuje majestátna a očarujúca panoráma Vysokých Tatier. Z vrcholu ďalej uvidíme na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, v diaľke Vepor a Hrb a ako na dlani časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Od Kráľovej hole na západ sa vypína neďaleká Stredná hoľa a v pozadí centrálneho hrebeňa Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom.

Prečítajte si tiež
Kráľova hoľa mizne. Kam a prečo sa stráca?

K útulni Andrejcová

Po oddychu na vrchole pokračujeme najvyšším a najkrajším úsekom východnej časti nízkotatranského hrebeňa. Z Kráľovej hole sa vydáme smerom na západ po mierne klesajúcej Ceste hrdinov SNP s červeným značkovaním. Chodník postupne prekonáva oblé trojvršie Strednej hole, Orlovej a Bartkovej pokryté alpínskymi lúkami a rozsiahlymi sutinovými poľami. Od Ždiarskeho sedla prídeme k útulni Andrejcová, kde si doprajeme chvíľu oddychu. Od tohto miesta okrem červených značiek sledujeme aj modré značky.

Modro značkovaným chodníkom onedlho odbočíme doprava a začneme pomerne dlhý zostup do Liptovskej Tepličky. Cez Budnárku zídeme do Ždiarskej doliny k horárni Staníkovo. Dolu dolinou pokračujeme po pohodlnej ceste, ktorá sa na rázcestí Výpad spája s trasou, po ktorej sme na Kráľovu hoľu vystúpili.
Pohodlne prídeme do Liptovskej Tepličky. V jej okolí možno vidieť nezvyčajné zemité kopčeky, ktoré slúžia ako originálne pivnice na skladovanie zemiakov.

Na vrchol inak

Na vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás zo všetkých svetových strán. Jedinou alternatívou základnej trasy výletu, ktorý zostáva na liptovskej strane Kráľovej hole, je absolvovanie túry opačným smerom.

Najkratší je výstup po modrej značke zo Šumiaca alebo z Telgártu po červenej, resp. zelenej značke.
Pekné túry sú aj z cestnej križovatky Pusté Pole okolo prameňov Hnilca alebo z Vernára po trase náučného chodníka.
Najkratšie zostupové trasy z Kráľovej hole smerujú takisto na juh na Horehronie.
Najkratší variant zostupuje po modro značkovanej trase takmer po spádnici do Šumiaca, obľúbený je aj variant využívajúci na zostup Cestu hrdinov SNP do Telgártu.