Skutočný príbeh o básni, ktorá inšpirovala milióny. Stopy v piesku

Jednej noci sa mi prisnil sen. So svojím Pánom som po nábreží kráčala. Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života…

Báseň Stopy v piesku napísala mladá žena, ktorá hľadala správny smer na križovatke svojho života. Vytvorenie básne sa prepletá so životom plným výzvy, nepriazne, no i lásky a porozumenia.
Výsledkom je nezabudnuteľné obetovanie srdca a duše, ktoré poskytuje vrúcnu duchovnú a emocionálnu obnovu.
Stopy v piesku oslovili a povzbudili milióny ľudí na celom svete.

Stopy v piesku

… Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.

Keď sa mi zjavil posledný obraz,
pozrela som sa za seba na tie vyšliapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje!
A bývalo to práve v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.

Stopy v piesku je naozaj dojímavá báseň, ktorá vyjadruje neutíchajúcu Božiu lásku k nám, ľuďom. Jej nežné slová poznajú milióny ľudí, inšpirovala ich, prebudila…no len málo z nich pozná príbeh, ktorý je za touto básňou. Margaret Fishback Powersová rozpráva o okolnostiach, za ktorých objavila hĺbku Božej lásky. O záhadnej strate a zázračnom znovuobjavení básne.

Neveľká kniha (má približne 130 strán) však obsahuje nádherné myšlienky, inšpiratívne citáty z Biblie. Priam z nej dýcha láska a milosť. Útla kniha, ktorá dokáže meniť životy. Krásny darček pre toho, na kom vám naozaj záleží a chcete mu len to najlepšie. A nečakané povzbudenie pre tých, ktorí práve trpia, či už zdravotne alebo na duši, vo svojom srdci…

Trojnásobné utrpenie…

Sledovala som ako pomaly, krôčik po krôčiku, prechádza po mokrých kameňoch. Aj Paul pozoroval jej pomalé kráčanie po nebezpečných kameňoch. Vstal a vystrel ruku oproti nej, až príde bližšie. V tom momente sa jej noha šmykla, zakymácala sa a – zrazu padala dolu spolu s vodopádom do víriacej masy studenej vody!
Krútňava ju niekoľkokrát pohltila a zasa vyniesla navrch, skôr ako si ktokoľvek z nás uvedomil, čo sa vlastne stalo.

Všetci začali kričať. Vyskočila som na nohy a kričala na ratu. Nijako som nemohla Paule pomôcť. Čo by som mala urobiť? Pozrela som sa letmo ponad vodu na svojho manžela a videla som, ako si pritlačil ruku na prsia a padol na zem. Hneď som vedela, že dostal srdcový záchvat, videla som zmenu farby jeho tváre.

Všetko sa to odohrávalo akoby v spomalenom filme, ale zmätok bol hrozný a ja som sa bála aj o život iných mladých spanikárených ľudí. Na moment som sa obrátila chrbtom k tváram hysterických mladých a vykríkla som:
„Musíme sa modliť! Ó, Bože, pomôž nám!“
Siahla som po náhrdelníku na krku, ktorý mi pred rokom daroval Paul na dvadsiate tretie výročie nášho sobáša. Vrhla som pohľad na orla na čiernom ónyxe a vyslala som k nebu telegrafickú prosbu: „Bože, ak nám chceš vziať Paulu, nech príliš netrpí a, drahý Bože, zachráň môjho manžela.“
Myslela som si, že naša dcérka je už isto mŕtva…

Foto: LepšíDeň.sk