Pred rokmi to bola obyčajná malomestská stanička, kde zastavoval motorový vlak. Bežná budova, z ktorej opadávala omietka, sprejeri si na nej skúšali svoje kvázi-umenie a vnútri boli staré rozhegané lavice, chlad a tma. Stačilo zopár nadšencov, trochu snahy, peňazí a lásku k mestu. Dnes je v Starej Turej krásne Železničné múzeum, v ktorom môžete obdivovať množstvo zachránených a zreštaurovaných železničných exponátov. Do prevádzky sa podarilo zaviesť aj reštaurátorskú dielňu a kanceláriu prednostu múzea v staničnom sklade na rampe.
Na svoje si tak prídu všetci nadšenci histórie či vlakov. Nachádzajú sa tam skvostné exponáty oznamovacích a zabezpečovacích zariadení z čias, kedy jazda vlakom ešte predstavovala romantické dobrodružstvo. Vôbec najvzácnejším je telefónny prístroj z roku 1909.
Ale už samotná budova stanice je zaujímavým architektonickým počinom umelca Augustína Škudlu. Bol to prvorepublikový expert na železničné budovy, ktoré tak dostali svojrázny a nezameniteľný charakter. Inšpiroval sa totiž ľudovými motívmi vtedy mimoriadne obľúbeného architekta Dušana Jurkoviča.
Železničné múzeum Stará Turá
Bývalá čakáreň sa pred časom premenila na dopravnú kanceláriu prednostu stanice z roku 1930. Nájdete v nej napríklad dopravný stôl, ktorý bol centrom celej kancelárie. Odtiaľ výpravca vlakov riadil dopravu na trati. „Rozhodoval o tom, ktorý vlak pôjde na ktorú koľaj. Od neho vlastne záviselo, či sa na trati vlaky zrazia, alebo nie,“ vysvetľuje prednosta Železničného múzea Stará Turá Viliam Matuška.
Na toto pracovisko bol prísny zákaz vstupu pre verejnosť, takže dnes je o to vzácnejšie, ak sa tam môžete pozrieť. Bežne pracovalo v takýchto dopravných kanceláriách niekoľko ľudí, v Starej Turej musel všetko zvládnuť jediný človek.
Okrem riadenia vlakov vydával aj cestovné lístky, obsluhoval telegraf, či telefón, a samozrejme zabezpečovacie vlakové zariadenia. Medzi ľuďmi to bol teda pomerne vážený človek. Napokon, aj skúšky na železnicu boli už vtedy veľmi prísne, keďže od nich záviseli ľudské životy. Dnes máme predsa len ďalšiu kontrolu v podobe elektroniky. Kedysi to tak nebolo, ich nikto nekontroloval a de facto mali naše životy naozaj vo svojich rukách.
Vzácne exponáty
Keď vojdete do priestorov Železničného múzea, pocítite dobovú atmosféru. Prenesiete sa v čase a môžete vidieť, čo všetko si vtedy vyžadovala práca na železnici. Aká bola zodpovedná, náročná a dôležitá.
Všetky predmety v múzeu sú naozaj skvele remeselne zvládnuté, takže si ich môžete prezrieť naozaj detailne. Málokde máte túto možnosť.
Napríklad vzácne mechanické zriaďovacie návestidlo, čiže semafor. Slúžilo na riadenie posunu na miestach, kde zoraďovanie vozňov ohrozovalo jazdu vlakov po susedných koľajach. Jeho konštrukcia sa postupne vyvíjala ešte pred rokom 1900. Návestidlo sa obsluhovalo na diaľku pomocou dvojitého drôtovodu, teda sústavy kladiek reťazí a drôtov, ktoré viedli od návestidla až k páke stavadlového prístroja. Ten sa nachádzal v stavadlovom domčeku.
Nájdete tam aj mechanické stavadlo vzor SA12 pre obsluhu mechanických zriaďovacích návestidiel, či ručnú trojkolesovú telegrafnú drezinu, ktorá prešla náročnou opravou.
Klenot múzea
Najvzácnejší klenot v Železničnom múzeu je rozhodne unikátny nástenný telefónny prístroj z roku 1909. Vyrobila ho vtedajšia známa pražská firma Prchal, Ericsson. „Tento telefón sme našli v krovoch staničnej budovy Stará Turá,“ spomína Viliam Matuška. „Bol to najpoužívanejší telefónny prístroj na sieti Československých dráh. Na území Slovenska sa nikde nezachoval, iba v Starej Turej.“
Tak nečudo, že si tento prístroj opatrujú ako oko v hlave.
Podľa Viliama Matušku z Občianskeho združenia Železničné múzeum Stará Turá bolo otvorenie múzea výsledkom dlhoročnej dobrovoľnej činnosti členov združenia. Už od roku 2006 vo svojom voľnom čase hľadali a reštaurovali rôzne predmety, dokumenty a artefakty. Dôležitá bola spolupráca so ŽSR pri rekonštrukcii budov stanice, vďaka ktorej dostali pôvodný architektonický vzhľad, aký mali v období ich vybudovania v roku 1928.
Prečítajte si tiež
Holubyho chata na Veľkej Javorine.
Reštaurátorská dielňa
Kúsok od hlavnej staničnej budovy nájdete ďalšiu zaujímavú stavbu. Je to živý priestor s reštaurátorskou dielňou, kde s láskou ošetrujú všetky exponáty, ktoré získali. Budova kedysi slúžila ako sklad kusových zásielok, ktoré na stanicu prišli. Dnes tam nechýba originálna podúrovňová váha, ktorú pekne zrekonštruovali a je plne funkčná. Môžete sa na nej dokonca aj sami odvážiť 🙂
Určite si všimnete aj všadeprítomné bicykle. V minulosti totiž museli byť na každej stanici, minimálne jeden. Slúžili výhybkárom, aby nemuseli chodiť pešo na kraj stanice k výhybkám.
A tiež existoval tzv. avizér, ktorý chodieval oznamovať ľuďom, že im prišla na stanicu zásielka. S mnohými sa vtedy nedalo spojiť telefonicky, preto chodil na bicykli. Obchádzal tiež domácnosti zamestnancov a informoval ich o mimoriadnych nástupoch do práce.
Ako sa tam dostať?
Stará Turá je malé mestečko medzi Novým Mestom nad Váhom a Myjavou. To sú zároveň dva najčastejšie smery, odkiaľ sa tam dá dostať.
Ak idete od Bratislavy alebo Žiliny po diaľnici, zídete z nej na Nové Mesto nad Váhom a pokračujete smerom na Starú Turú, ktorá je vzdialená asi 12 kilometrov. Keď vojdete do mesta, prejdete popod menší železničný most, ktorý vlastne ohraničuje toto mestečko z danej strany. Na prvej križovatke hneď zabočte doľava po Dibrovovej, choďte asi 300 metrov, kým neuvidíte odbočku doľava do kopca. Na ňom totiž stojí železničná stanica i múzeum.
Ak prichádzate od Myjavy (zo Záhoria, Moravy ap.), vojdete do Starej Turej, prejdete kruhovým objazdom pri hoteli Lipa a pred spomínaným mostom, popod ktorý by ste sa vydali na Nové Mesto nad Váhom, zabočte doprava.
Železničné múzeum v Starej Turej môžete navštíviť po osobnej dohode na telefónnom čísle +421 908 762 336 alebo napíšte e-mail na zeleznicnemuzeumstaratura@gmail.com.
Foto: LepšíDeň.sk, Denis Herák, Železničné múzeum Stará Turá
