Ste skôr opatrný alebo ľahkomyselný jedák? A nepatríte náhodou do Spoločnosti čistých tanierov? Alebo vás najviac vystihuje kategória emocionálny jedák?
Ak neviete, aký ste jedák, nižšie si o jednotlivých typoch môžete prečítať. Je dokázané, že u každého z nás prevláda určitý stravovací systém, správanie. To následne určuje, ako vyzeráme. Či máme neustálu nadváhu, naša hmotnosť kolíše v závislosti od sezóny a momentálnej duševnej situácie, alebo sme v permanentnom napätí, aby sme nezhrešili.
Ak sa prejedáte, metabolizmus sa vám zrýchľuje, zvyšuje sa telesná teplota a získané zvyšné kalórie sa jednoducho spália. Preto jednorazové epizódy prejedenia sa, ktoré sa pritrafia absolútne každému, nespôsobujú nárast váhy.
Typické dievčenské trápenie „v sobotu večierok – v nedeľu som dojedla zvyšok torty – v pondelok mám o 2 kg viac“, nemá reálny fyziologický základ. Vyššie číslo na váhach vyskočilo v dôsledku tekutín zadržiavaných v organizme pre nadmernú konzumáciu alkoholu, mastného alebo štipľavého jedla.
Ale ak začnete s diétou – vaša bazálna látková premena sa spomaľuje, aby boli straty čo najnižšie. Takmer všetko, čo ste zjedli, sa pritom premieňa na tuk, aby sa vytvorili zásoby na „čierny deň“. Pritom sa tvoria nie zvyčajné, drobné, ale veľké tukové bunky – lipocyty. Preto systém „diéta – zlyhanie v stravovaní“ je podstatne ničivejší pre hmotnosť než stravovanie bez obmedzení a výstrelkov.
Prečo musíme diétovať?
Každá diéta skôr či neskôr vedie k zlyhaniu v stravovaní, resp. k nežiaducim zmenám metabolizmu a v konečnom dôsledku k nárastu váhy. Je to axióma dokázaná celým radom uznávaných výskumov.
Prečo teda ľudia držia diéty? Prečo sa prejedajú a nedokážu sa ovládnuť, prejaviť silu vôle a zastaviť sa?
Rozhodneme sa pre diétu, pretože nezvládame vlastný život, vlastné emócie a nemožnosť úplnej kontroly nad emocionálnou sférou nám naháňa hrôzu. Chceme sa páčiť opačnému pohlaviu, nechceme starnúť, chceme, aby nás pozývali na tanec a po prijímacom pohovore do zamestnania si vybrali nás.
Ako to však dosiahnuť, ako prinútiť iných, aby s nami sympatizovali?
A vravíme si: v tom to je, že tak vyzerám, v tom to je, že som príliš tlstá/ý a vrháme sa na diétu v presvedčení, že „chudý“ znamená „pekný“ a pekný človek také problémy nemá.
Nech to znie akokoľvek paradoxne, prejedáme sa presne z tohto istého dôvodu.
Ideálne v tomto smere je intuitívne stravovanie. Čiže schopnosť vedome sa zrieknuť pokusov kontrolovať telo. Výborne to rozobrala vo svojej knihe Intuitívne stravovanie Svetlana Bronnikovová. Niekoľko rokov viedla jednu z filiálok najväčšej kliniky na liečbu obezity v Holandsku. Išlo o psychoterapeutickú liečbu, pretože ako tvrdí – nie je možné zbaviť sa nadváhy bez toho, aby sme nezmenili svoje správanie, spôsob života a spôsob myslenia.
Aký ste jedák?
Opatrný jedák
Pobláznený zo zdravého stravovania, takého, ako si ho on predstavuje.
Nekombinuje bielkoviny s cukrami ani cukry s tukmi. Nejedáva jednoduché cukry, GMO alebo jedáva len organickú stravu.
Konzumuje len surové potraviny alebo praktizuje vegetariánstvo. Nákup potravín na týždeň je dobrodružstvo na pol dňa, pretože zloženie každého kupovaného výrobku si študuje veľmi dôkladne.
Supermarket je pre opatrného jedáka približne to isté, ako zamínované pole pre ženistu. Výrobky povykladané na policiach dokážu otráviť jeho krehký organizmus za niekoľko minút. Kdesi, medzi týmito tekutými, sypkými, sladkými a štipľavými jedmi sú ukryté práve tie tri-štyri položky, ktoré sú relatívne bezpečné.
Оpatrný jedák je ochotný za jedlom potrebnej kvality cestovať na druhý koniec mesta, vstávať o šiestej ráno, aby stihol farmársky trh. Venuje veľa času tomu, aby naplánoval ďalší príjem potravy.
Pochopiteľne, že nie je nič zlé na tom, aby človek jedával kvalitné potraviny a vedel, čo presne sa ocitá na stole a v chladničke. „Principiálny rozdiel je v miere času a námahy, ktorý takýto jedák míňa na zvažovanie, vyhľadávanie a nákup „správneho“ jedla,“ vysvetľuje Svetlana Bronnikovová. „A takisto nefalšovaná hrôza, zhnusenie a hnev, ktoré u opatrných jedákov vyvolá návrh zájsť napríklad do McDonaldu. Do nášho mozgu je od narodenia zabudovaný program prežitia – takže ak sa ocitneme v situácii, kde bude dostupná len strava z McDonaldu, väčšina z nás, s väčším či menším potešením a prospechom, sa predsa len bude ňou živiť – a prežije.”
Najlepšie tomuto typu zodpovedá opis novej poruchy stravovacieho správania – ortorexie. Je to chorobná snaha o „správne“ stravovanie podľa osobitého systému.
Profesionálny jedák
Ľahko ho spoznáte – je to človek, ktorý má diétu stále. Vyzná sa vo všetkých novotách diét, čítal čerstvo vydanú knihu dietológa, čo je práve v móde.
Ak si zmyslíte, že vám treba vedieť, koľko kilokalórií má hrsť mravcov, zatelefonujte mu – on to vie. Títo ľudia určujú kalorický a tukový obsah výrobku, len čo naň pozrú, neomylne počítajú chlebové jednotky. Ak opatrný jedák ustavične sústredene rozmýšľa o jedle, „profesionál“ ustavične počíta. Možno si nepamätá, čo to vlastne mal na večeru, ale má výbornú predstavu o tom, koľko kilokalórií jeho večera „vážila“.
Profesionálni jedáci, práve tak ako aj opatrní, úplne prestávajú pociťovať chuť jedla a potešenie z neho. Мnohí z nich sa obsesívne usilujú znížiť váhu a na tejto ceste skúšajú preháňadlá alebo diétne tablety.
Byť profesionálnym jedákom znamená chodiť po veľmi tenkom ľade medzi pokusmi kontrolovať skonzumované jedlo a poruchami stravovacieho správania.
Мnohí profesionálni jedáci, bez ohľadu na obrovské kvantum vedomostí z dietológie, sa systematicky prejedajú. Príčiny môžu byť rôzne – je to „naposledy“ pred začiatkom novej diéty, aj odmena v podobe chutného jedla za týždeň vzorného správania počas diéty.
Ľahkomyseľný jedák
Jedáci v pokluse, ľudia, čo sa stravujú bez toho, aby prerušili prácu, s pohľadom zabodnutým do obrazovky počítača, mobilu či televízora – to sú príklady ľahkomyseľných jedákov. Taký jedák necíti chuť jedla, často si ani neuvedomuje, koľko toho a čo práve zjedol. Spomedzi nich možno vyčleniť nasledujúce varianty:
1. Chaotický jedák
Nemá čas jesť alebo mu je ľúto času na jedenie. Preto jedáva „za pochodu“, v pokluse, zhrabne prvé, čo mu prišlo pod ruku, jedáva bez toho, aby rozlišoval chuť, zastaví sa, aby sa najedol len vtedy, keď ho hlad už naozaj znútra požiera. Výsledkom toho je, že chaotickí jedáci sa často stravujú celkom bez rozmyslu a prejedajú sa.
2. Neodmietajúci jedák
Pre takéhoto jedáka je doslova náročné odolať jedlu nezávisle od toho, či je sýty alebo hladný. Ak je jedlo pri ňom – bude jesť. Neraz si ani neuvedomuje, čo dáva do úst. Práve takíto jedáci sú tí ľudia, ktorí nemôžu prejsť vedľa misky s bonbónmi bez toho, aby nechňapli po nich a nestrčili si hneď do úst celú hrsť, čo „ukoristili“.
Prečítajte si tiež
Diéta pre štíhle bruško. Tajomstvo chudnutia.
3. Člen Spoločnosti čistých tanierov
Je to človek, ktorého mama aj starká v detstve naučili, že jedlo sa vyhadzovať nemá. Predstava nechať niečo na tanieri vyvoláva uňho silný odpor, návrh zvyšok jednoducho vyhodiť zasa posvätnú hrôzu.
Člen Spoločnosti čistých tanierov bude v reštaurácii všetko nasilu dojedať, pretože je to „už zaplatené“, a doma preto, lebo „vyhadzovať nie je správne“.
Nezriedka takíto jedáci dojedajú po deťoch a partneroch a nachádzajú spôsoby, ako využiť aj pokazené potraviny. Veď pleseň zo syra sa dá zrezať a syr postrúhať do omelety, nakysnutú polievku prevariť, z obschnutého chleba sa dajú nasušiť sucháre.
4. Emocionálny jedák
Emocionálni jedáci používajú jedlo ako povzbudenie, ako prostriedok na upokojenie negatívnych emócií. Vyrovnávajú sa so smútkom, nudou, hnevom a sklamaním pomocou balíčka lupienkov alebo niekoľkých čokoládok. Ich hlavný problém spočíva v tom, že im chýbajú náležité nástroje na ovládnutie negatívnych emócií a jedlo sa v podstate stáva jediným dostupným prostriedkom na ich spracovanie.
P.S.
Nie náhodou medzinárodný priemysel zameraný na diéty – tabletky, kokteily na chudnutie, zoštíhľujúce opasky a vibromasážne prístroje, programy diét a hotové diétne menu vo vákuovom balení – je jedným z najbohatších na svete.
Iba v USA je to 68 miliárd dolárov ročne – toľko zarábajú tí, čo nám predávajú sen o chudnutí a zachovaní si štíhlosti.
