12 rekordov Bratislavy. Čo ste o nej nevedeli?

Viete, ktorá ulica je najstaršia v Bratislave a ktorá zasa najdlhšia, takmer 7-kilometrová? Poznáte najkrajšiu plastiku z 15.storočia, ktorá sa ukrýva v kostole na Františkánskom námestí? A viete, kedy postihlo Bratislavu najničivejšie zemetrasenie? Bratislava je plná rekordov a hoci sú takí, čo nad ňou ohŕňajú nosom, ukrýva množstvo jedinečných a zaujímavých zákutí, pamiatok, artefaktov. Poďte si s nami pozrieť 20 rekordov Bratislavy z rôznych oblastí a tém.

Na pomoc sme si zobrali skvelú knihu Rekordy Bratislavy, ktorá predstavuje túto metropolu jedinečným kultúrno-historickým a vizuálne zaujímavým spôsobom. Autorom je skúsený geograf Kliment Ondrejka, ktorý do nej dostal najväčšie zaujímavosti z dejín Bratislavy od čias Keltov, Rimanov, veľkomoravského obdobia, stredoveku a novoveku až po súčasnosť. Pútavé čítanie a toto je malá ochutnávka.

20 rekordov Bratislavy

1. Najstaršie miesto vzniku mesta

Bratislavský hradný vrch – archeologické nálezy z obdobia eneolitu 4000 r. pred n. l. Výšinná akropola bola od najstarších čias strategicky významným miestom. Napriek tomu, že sa tu predpokladá existencia opevneného sídliska, priame dôkazy o jeho opevnení sa nepodarilo doložiť. Za centrum vzniku samotného mesta sa považuje miesto, kde sa križuje Panská a Ventúrska ulica.

2. Najstarší nález chleba

Zuhoľnatený bochník kvaseného chleba – zo začiatku 5. storočia. Našiel sa v roku 1986 pri archeologickom výskume na hrade Devín. Pôvodne vážil okolo jedného kilogramu a bol upečený prevažne z pšeničnej múky, no obsahoval aj ražnú a jačmennú múku. Archeológovia tu okrem iného našli pec na pečenie chleba, ktorá patrila germánskym obyvateľom. Germáni nahradili keltské obyvateľstvo v tomto priestore v 1. až 5. storočí. Mali tu postavené viaceré osady.

3. Prvý pokus s lietajúcim strojom na svete

Pokus Johanna Müllera – v roku 1467. Jeho mechanický orol mával krídlami a preletel vzdialenosť štyristo metrov. Predpokladá sa, že ide skôr o legendu. Johannes Müller, známy pod menom Regiomontanus, profesor na Academii Istropolitana, sa narodil 6. júna 1436 v nemeckej dedinke Unfinden pri Königsbergu. Spočiatku študoval na univerzite v Lipsku, neskôr prešiel na viedenskú univerzitu. Zomrel 6. júla 1476 v Ríme. Je považovaný za jedného z najlepších astronómov a matematikov 15. storočia.

4. Najstarší šachový automat

Šachový automat v podobe Turka – zostrojil ho bratislavský vynálezca Wolfgang Kempelen v roku 1770. Šachový automat sa stal jednou z európskych a neskôr aj svetových senzácií osemnásteho storočia. Mal podobu figuríny Turka v životnej veľkosti, sediaceho za stolíkom so šachovnicou. Predpokladá sa, že šlo o trik a v jeho útrobách bol ukrytý živý šachista malej postavy. Šachový automat sa nezachoval, zhorel pri požiari v americkej Filadelfii v prvej polovici 19. storočia. Jeho opis možno nájsť v diele Bratislavčana K. G. Windischa z roku 1783.

5. Prvá mimofrancúzska Hubert továreň na svete

Na výrobu sektu podľa originálneho receptu. Firma Hubert vznikla v roku 1825. Založil ju dvorný obchodník s koloniálnym tovarom a vínom Johann Fischer a doktor medicíny Michael Schönbauer. Firma Fischer und Schönbauer sídlila na dnešnej Radlinského ulici na mieste súčasnej Chemicko-technologickej fakulty STU. Už v roku 1848 toto víno získalo zlatú medailu na uhorskej priemyselnej výstave v Budapešti. Roku 1877 bola firma prepísaná na bývalého vojaka Napoleonovej armády Johanna Evangelistu Huberta, po ktorom firma nesie meno. Tradícia výroby šumivého vína, podobne ako značka Hubert, pretrvala na Slovensku dodnes.

6. Jediný nositeľ Nobelovej ceny zo Slovenska

Philipp Eduard Anton von Lenard (7. 6. 1862 – 20. 5. 1947) – narodil sa v Bratislave, kde absolvoval aj prvé štúdiá, v ktorých pokračoval na univerzitách v Budapešti, Viedni, Heidelbergu a Berlíne. Neskôr pôsobil na viacerých európskych vysokých školách. Zaoberal sa najmä štúdiom katódového žiarenia, fotoelektrického efektu, fosforescencie a luminiscencie. Prispel k tvorbe dynamickej teórie telies a pripravil cestu pre vznik kvantovej teórie. Prispel aj k objavu lúčov röntgenového žiarenia. Nobelovu cenu získal v roku 1905 za objavy katódových lúčov.

7. Najstaršia, najdlhšia a najkratšia ulica

Najstaršia ulica je Kapitulská ulica – pravdepodobne existovala už v roku 1204, keď sa sem preniesla kapitula, t. j. zbor kanonikov z Hradu. Kapitula najprv sídlila na hradnom vrchu, no z pohľadu bezpečnosti jej pápež povolil presťahovanie. Pri budovaní gotických mestských hradieb ulicu zahrnuli do vnútorného mesta za vodnou priekopou. Na ulici sa nachádza viacero vzácnych pamiatok.

Najkratšia ulica je Lodná ulica, ktorá má len 24 metrov. Nachádza sa pri hoteli Devín a spája Riečnu a Paulínyho ulicu. V Starom Meste sa nachádzajú aj ďalšie veľmi krátke ulice, medzi ktoré patrí Kostolná, Strakova či Úzka ulica.

Najdlhšia ulica je Devínska cesta, meria až 6 849 metrov. Spája mestskú časť Devín s Karlovou Vsou. Prechádza v atraktívnom prostredí medzi Dunajom a masívom Devínskych Karpát. Premáva ňou autobusová linka.

Prečítajte si tiež
Najkrajšie cyklookruhy.

8. Najvýznamnejší židovský mysliteľ žijúci na území Slovenska

Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber, 24. 9. 1762 – 3. 10. 1839) – narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom. Po dôkladných štúdiách hebrejčiny, tóry a talmudu pôsobil vo viacerých európskych mestách a od 13. októbra 1806 v Bratislave, kde nastúpil ako rabín. Bratislava bola v tom čase jedným z európskych stredísk židovskej vzdelanosti a kultúry. Chatam Sofer prispel k vytvoreniu neobyčajne vysokej úrovne bratislavského rabínskeho učilišťa (ješivy), ktoré vychovalo okolo päťsto rabínov pôsobiacich v Európe i zámorí. Bratislava sa jeho zásluhou stala jedným z najvýznamnejších svetových stredísk štúdia talmudu. Stal sa uznávaným učencom. Napísal viacero kníh. Venoval sa i jazykovede, astronómii a histórii. Zomrel v Bratislave a jeho hrob dodnes navštevujú obdivovatelia z celého sveta.

9. Najstaršia dodnes stojaca budova železničnej stanice

Stanica konskej železnice v Bratislave – jedna z najstarších staničných budov na svete; nachádza sa na dnešnej Krížnej ulici. Bola postavená v rokoch 1839 až 1840 pravdepodobne podľa projektu Ignáca Feiglera mladšieho. Slúžila konskej železnici, ktorá spájala Bratislavu s Trnavou, kde stojí kompozične podobná budova z roku 1846. Konskú železnicu spustili do prevádzky 27. septembra 1840. Trať z Bratislavy do Trnavy trvala tri hodiny. V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia stanicu, ktorá sa v tom čase nachádzala vo veľmi zlom stave, takmer zbúrali. Nakoniec sa na tlak verejnosti rozhodlo o jej záchrane. V súčasnosti budova slúži komerčným účelom.

10. Najvýznamnejšia bibliofília

Bašagićova zbierka islamských rukopisov v Univerzitnej knižnici – je zapísaná v programe UNESCO Pamäť sveta. Ide o výnimočný súbor islamských pamiatok knižnej kultúry, ktorý knižnica získala v roku 1924. Obsahuje 598 rukopisných diel v 284 zväzkoch. Tematicky sa vzťahujú predovšetkým k náboženským vedám, ale aj k metafyzike, logike a psychológii, astronómii, matematike a iným témam. K najstarším dielam spomedzi rukopisov patrí modlitebná knižka, zbierka oslavných básní na chválu proroka Mohameda, ktorá je zdobená lístkovým zlatom. Knihy sú v kožených väzbách, väčšinou s dekoratívnymi slepotlačovými motívmi, často pozlátené.
Univerzitná knižnica ich do svojich fondov získala v roku 1924 kúpou od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Safveta bega Bašagića.

11. Najväčší a najkvalitnejší zdroj pitnej vody

Studne na ostrove Sihoť v Karlovej Vsi – boli vyhĺbené už v roku 1886, keď tu zriadili mestskú vodáreň. V tom čase žilo v Bratislave zhruba 50 000 obyvateľov a priemerná dodávka vody bola viac ako dvadsať litrov na osobu a deň. Nároky sa však stupňovali a postupne boli vybudované ďalšie studne. Voda z tohto zdroja patrí medzi najkvalitnejšie v Európe. Z hľadiska hydrochemického ide o vodu hydrouhličitano-vápenatého typu, mierne alkalickú, stredne až veľmi tvrdú. Hĺbka studní sa pohybuje v rozmedzí deväť až pätnásť metrov. Prirodzene akumulovaná podzemná voda v Podunajskej nížine je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe.

12. Najznámejšia pochutina Bratislavské rožky

Sladké pečivo plnené makom či orechmi. Prvá priama zmienka o nich je z roku 1876, keď mestské noviny priniesli článok o vynikajúcich „rožtekoch“. Bratislavský rožok je od 30. augusta 2012 prvou tradičnou špecialitou mesta, ktorú chráni Európska únia ako výrobok s geografickým pôvodom. Cech pekárov a cukrárov o to bojoval päť rokov. Rožky sa musia vyrábať ručne a nemali by sa používať žiadne chemické konzervačné prostriedky. Odlišujú sa od seba tvarom. Makové majú podobu podkovičky a orechové písmena C.

Ak ste Bratislavčan a zvažujete vhodný darček, siahnite po knihe Rekordy Bratislavy. Autori do nej vybrali najmä geografické a historické javy, osobnosti, stavby, pamiatky a mnohé ďalšie zaujímavosti, ktoré sa dajú označiť ako unikátne s prídomkom rekord. Sú to fakty, ktoré sú naozaj výnimočné.