Niektoré témy sú tabu – náboženstvo, plat, politické presvedčenie…ale často sa vyhýbame aj rodinným problémom.
Švagor sa ožral ako čík a vyprázdnil sa na schodisku pri výťahu… Babičke už výrazne pokročila demencia, takže minule sa stratila v dedine a urobila tam krik… Sestra podviedla manžela a prasklo to… Otec vydedil svojho mladšieho syna, lebo mu prišiel na drogy, ktoré občas užíval…
Nuž, nechceme s druhými hovoriť o tom, čo nefunguje v našej rodine, čo sa udialo, že niečo zlyhalo alebo sa pokazilo.
Podľa psychológov nehovoríme o rodinných problémoch, pretože si myslíme, že odrážajú to, kto sme. Že čo sa stalo, určuje aj to, ako vás budú iní vnímať a môžete uškodiť svojej povesti.
Prečo nehovoríme o rodinných problémoch?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo nehovoríme o chúlostivých veciach, ktoré sa udiali v rodine. Prečo zamlčujeme zlyhania…ktoré však niekedy aj tak vyjdú na povrch. Neraz je to nekritická ochrana rodiny a jej reputácie. Prípadne strach z konfliktu a zhoršenia situácie. Môže to byť ochrana detí, prípadne slabších členov rodiny. Toto sú najčastejšie hlavné dôvody:
1. Cítime rozpaky a zahanbenie
Pocity zahanbenia sú veľmi časté, hoci sme nijako neprispeli k zlyhaniu, o ktoré ide. Jedna z vecí, ktoré to pomáhajú prekonať je, keď sa dozviete, že aj iní ľudia majú podobné skúsenosti. Aby ste takých našli, vyžaduje si to vašu otvorenosť a úprimnosť. Odvahu povedať pravdu, pretože pocit hanby sa udržiava tým, že pred ostatnými niečo skrývate.
„Ak zverejníte svoje tajomstvo, stratí sa aj pocit hanby. Poviete ostatným tak veľa alebo tak málo, ako je vám príjemné,“ píše Nedra Glover Tawwab v knihe Koniec drám, kde dáva návody, ako zvládať nezdravé rodinné vzťahy. Diskrétnosť vám umožní rozpoznať, komu sa chcete zdôveriť.
2. Snažíme sa ignorovať problémy
Ignorovanie problémov, ich prehliadanie alebo popieranie nikam nevedie a len odďaľuje prípadnú liečbu nezdravých vzorcov. Nemôžete predsa napraviť niečo, čo sa údajne nikdy nestalo. Keď ignorujete škodlivé správanie alebo nenáležitú situáciu, umožňujete tým ich pokračovanie. Ani vy, ani vaša rodina nie ste schopní a ochotní priznať si zacyklenie, ktoré musíte rozpoznať a prelomiť.
3. Myslíme si, že nás nikto nepochopí
Ak si myslíte, že podobné rodinné problémy máte len vy a nikto to nepochopí, ste na veľkom omyle. Životopisy slávnych osobností, hercov, spevákov, spisovateľov, politikov… hovoria čosi iné. Aj oni museli prekonávať množstvo rodinných problémov, niekedy oveľa závažnejších ako sú tie vaše. Oni sa rozhodli byť úprimní a ukázať svoju zraniteľnosť, lebo to im uľahčilo hľadanie komunity ľudí s podobnými skúsenosťami.
Pravdivosť a otvorenosť totiž pritiahnu k vám ľudí, ktorí sú rovnako pravdiví a otvorení. Prirodzene, že to pritiahne aj tých, ktorí chcú ublížiť, ktorí provokujú a užívajú si bolesť iných. Takí budú vždy, no dôležitejšie je, že nájdete tých „svojich“, ktorí vám v konečnom dôsledku pomôže prekonať dané problémy.
4. Obávame sa odsúdenia okolia
Áno, niektorí ľudia nepochopia vaše problémy. Mávnu nad vaším príbehom rukou, zosmiešnia ho možno…ale naučte sa byť nad vecou. Buďte v pohode s tým, že niektorí ľudia vás nepochopia. Ak to pochopíte, výrazne vám to uľahčí život.
Je samozrejmé, že nám všetkým záleží na tom, čo si ostatní myslia – niektorí to berú príliš vážne a vie sa ich dotknúť každá zmienka. Ak sa o to staráte až príliš, môže to podlomiť vašu snahu a schopnosť dosiahnuť pozitívne zmeny a napredovať.
Prečítajte si tiež
6 návykov, vďaka ktorým môžete rozvíjať vzťahy.
5. Pozorujeme odohrávajúcu sa traumu
Niekedy nedokážeme alebo nechceme pochopiť danú situáciu a len sa prizeráme. Dúfame, že to prehrmí, že „sa to nejako vyrieši samo“, že to urobí niekto iný.
Možno nerozumieme, čo sa deje a nevieme to pochopiť, rozanalyzovať, aby sme vedeli zakročiť.
A možno si myslíme, že to je takto normálne, prirodzené a že takýmto problémom čelí každá rodina.
A tak sa len prizeráme, pozorujeme, čakáme.
Vtedy je lepšie vyhľadať niekoho, kto nám pomôže pochopiť to a pozrieť sa na dané rodinné problémy z iného uhla pohľadu. Inými očami. Kto nám ukáže, ako to vnímať, čo sa deje a čo by možno bolo treba robiť.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, kniha Koniec drám, Freepik.com