Vedeli ste, že naše jedlo by malo každý deň obsahovať šesť chutí a sedem farieb?
To nás učia predstavitelia dávnej indickej náuky o zdraví – ajurvédy. Táto zásada zabezpečí, že si udržíme rôznorodú a vyváženú stravu.
Pozrime sa na tých 6 chutí… ale ešte skôr jedna zaujímavosť.
Možno ste už počuli, že by ste nemali jesť horké uhorky alebo horké cukety. Že už ste také jedli? Že vám horká uhorka pokazila misu šalátu?
Pozor! V každom prípade nie je vhodné jesť horké plody, lebo môžu vyvolať niekoľko dní trvajúcu nevoľnosť, žalúdočné kŕče, vracanie krvi a hnačku. Táto látka sa varom nerozkladá, takže zostáva zachovaná aj v uvarených alebo zaváraných plodoch. Vedci však zistili, že kukurbitacín v dávkach 0,5 mg/kg spomaľoval rast ľudských rakovinových buniek myší (bunky karcinómu podžalúdkovej žľazy transplantované myšiam).
6 chutí pre vaše zdravie
A teraz k tým chutiam, ktoré by nemali chýbať vo vašom každodennom jedálničku.
- Sladká chuť neznamená, že budeme jesť veľké množstvo cukru. Ženy môžu skonzumovať 6 čajových lyžičiek cukru a muži 9 čajových lyžičiek denne. Do sladkých jedál patria mlieko, syry, maslo, orechy, chlieb, cestoviny, obilniny, škrobová zelenina (zemiaky, sladké zemiaky, topinambury, cvikla), sladké ovocie, oleje a všetky živočíšne výrobky. „Vidíme, že sladkú chuť môžeme nájsť v mnohých potravinách aj bez pridaného cukru, ale na druhej strane si dokážeme odvodiť, že nadmerná konzumácia týchto potravín môže viesť k prekysleniu organizmu,“ upozorňuje profesorka Anna Strunecká v knihe Babské rady profesorky Struneckej. „Sladké potraviny potrebuje človek predovšetkým ako zdroj energie a na upokojenie.“
- Kyslá chuť je vlastná organickým kyselinám. Sladké ovocie obsahuje aj kyslé chute. Okrem ovocia je to aj kyselina mliečna v syroch a jogurtoch, kyselina octová v nakladanej zelenine a v zálievkach na šaláty.
- Slaná chuť nám pripomína, že život sa vyvinul v mori. Vnútorné more je základom života, a preto je nevyhnutné telu dodávať soli. Západná strava však má nadmieru soli v podobe chloridu sodného, a preto je nevyhnutné dbať na pravidlo všetkého s mierou. Je smutné, že už soľ z prírodných zdrojov môže byť kontaminovaná toxickými látkami. Preto by sme si mali starostlivo vyberať soľ, ktorú chceme používať v kuchyni, a v tomto prípade nešetriť. Za jednu z najčistejších a zdraviu prospešných sa v súčasnosti považuje himalájska soľ.
- Horká chuť sa nachádza najmä v zelenej a žltej zelenine. Chuťové poháriky, ktoré ju vnímajú, sú umiestnené vzadu na jazyku. Horké potraviny sú napríklad brokolica, mangold, baklažán, špenát a cuketa. Niekedy sa horká chuť objaví aj v uhorkách. Horké sú aj niektoré byliny, ako sú šalvia, púpava, senovka grécka, či rumanček. Horká chuť stimuluje trávenie, ale niekedy človeka upozorňuje na nebezpečenstvo (horké mandle, kôstky z marhúľ). Jej konzumácia sa nemá preháňať.
- Ostrá chuť, štipľavá, pálivá alebo korenená, sa mnohým môže zdať nezdravá. Ostrá chuť však stimuluje trávenie, pomáha upokojiť nevoľnosť, prečisťuje dutiny a dýchacie cesty a mierne preháňa. Mierne až stredne ostré chute má väčšina korenín, ktoré sa používajú v kuchyni. Dodávajú nielen chuť, ale niektoré koreniny znižujú cholesterol, podporujú imunitu a dobré trávenie. Mimoriadne vhodný je koreň ďumbiera, ktorý sa užíva na celom svete na harmonizáciu trávenia a utišuje nevoľnosti. Ďumbierový čaj s citrónom je ideálny nápoj na raňajky aj po obede.
Pripomeňme si ďalšie koreniny, ktorých by sme sa v našich kuchyniach nemali báť: klinčeky, škorica, červená paprika, čierne korenie, bazalka, tymian, oregano, rozmarín, nové korenie, karí a kurkuma.
- Trpká chuť. Túto chuť veľmi nevyhľadávame. U nás sa spája s trnkami, ktoré väčšina detí ani nepozná. Podľa ajurvédy majú trpkú chuť mnohé dôležité potraviny, ako sú fazuľa, šošovica, cícer, lúpaný hrach. Medzi potraviny s trpkou chuťou zaraďujeme aj zelenú papriku, brusnice, granátové jablko, špenát, karfiol, špargľu a trpké jablká. Chemické látky zodpovedné za trpký, sťahovací účinok (najmä polyfenoly taníny) majú veľký vplyv na zdravie. Ovplyvňujú metabolizmus a pripisujú sa im antioxidačné, antibakteriálne a antikarcinogénne vlastnosti, aj keď vo veľkom množstve vzbudzujú podozrenie, že môžu vyvolávať vznik nádorov. Tu opäť platí – všetko s mierou.