Už len pri pohľade z okna vám behajú zimomriavky po tele a vy predsa len musíte ísť von za povinnosťami? Do zimy a mrazu, z ktorého vás strasie už pri pomyslení? Telo sa vie vyrovnať so zimou, ale veľké mrazy dajú zabrať. Organizmus totiž posiela teplo najskôr tam, kde ho najviac treba – zásobuje srdce, mozog, pľúca. Až potom myslí na okrajové časti tela ako sú uši, nos, ruky, či nohy. Na mrazivé dni si musia dávať pozor najmä deti a starší ľudia, no ani dospelí by nemali mrazy podceňovať. Prečítajte si, ako prežiť veľké mrazy v zdraví – čo jesť a piť, ako sa obliecť, či pomôže otužovanie.
Najhoršie je, keď sa k mrazom pridá aj silný vietor. Vtedy je pocitová teplota oveľa nižšia, ako ukazuje teplomer a môžete sa rýchlejšie podchladiť. Rýchlejšie vznikajú omrzliny. Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva radí vždy myslieť na „cibuľový spôsob oblečenia“. Vrstviť oblečenie, ale nie bez rozmyslu, ale aby plnilo svoju funkciu.
Cibuľové oblečenie
Najspodnejšia vrstva by mala priliehať a odvádzať pot z tela, čí sa pokožka udržiava v suchu. Takže vyraďte bavlnené tričká a tielka, pretože tie pot pohlcujú a máte tak na sebe vlhkú vrstvu. Radšej si do silných mrazov oblečte termobielizeň.
Nasledujú ďalšie vrstvy, ktoré majú telo izolovať od chladu a udržia vás v teple. Najvrchnejšia vrstva má byť z odolného materiálu, ktorý chráni pred mrazom, dažďom, snehom a neprefúka ho vietor.
Koľko vrstiev si obliecť? Závisí to od každého z nás – deti a starí ľudia potrebujú teplejšie oblečenie, pretože vytvárajú menej telesného tepla. Dostatok vrstiev musia mať aj menej otužilí dospelí, často najmä ženy.
Nikdy nezabudnite na teplé ponožky, čiapku a rukavice. Najviac tepla totiž strácame nedostatočným pokrytím hlavy a krku, takže pridajte aj šál. V extrémnych mrazoch sa nebojte nasadiť na hlavu aj kuklu. Na hlave máme menej podkožného tuku, ktorý je prirodzenou izolačnou vrstvou. Tadiaľ teda uniká najviac tepla a prvé omrzliny vznikajú najčastejšie na nose, ušných lalôčikoch a na brade. “Je potrebné mať na sebe radšej viac tenších vrstiev, ale určite je dôležité nepodceniť obuv. Na nohy by zima rozhodne nemala byť,” tvrdí dlhoročný košický otužilec Marián Jaroš.
Správne a funkčné oblečenie je základ.
Dá sa v mrazoch športovať?
Určite áno, ale všetko s mierou. Ak je príliš zima, povedzme pod -15 stupňov, alebo je aj teplejšie, no fúka silný mrazivý vietor, vtedy radšej športovanie odložte. Svaly môžu neprimerane stuhnúť, koordinácia pohybu sa zhoršuje a kĺby začnú bolieť od prechladnutia.
Dobre nám určite nerobí ani mrazivý vzduch, ktorý musíme dýchať. Nosom sa príliš nedá, keďže sa zaplní sekrétmi a je nepriechodný. Tak sme nútení dýchať ústami, čo však nerobí dobre naším pľúcam a prieduškám. Zvyšujeme tak riziko prechladnutia.
Podľa odborníkov si dokonca môžete privodiť chladovú alergiu, keď sú podráždené dýchacie cesty, očné spojivky alebo koža. Silné mrazy sa preto nemajú rady s intenzívnym športovaním, radšej si vyberte aktivity vnútri, alebo posuňte napríklad beh na lepšie počasie.
Čo jesť a piť?
Bežne si myslíme, že teplým nápojom zaženieme mráz. Nie je to celkom tak. Teplý nápoj na prvý pocit zahreje, to je pravda, no rýchlo rozšíri cievy a tým dochádza k stratám telesného tepla. Podobne funguje aj teplý alkohol ako varené víno, horúci punč, či čaj s rumom. Pocit zahriatia je len dočasný a klamlivý.
Radšej teda siahnite po vlažných nealko nápojoch.
Dostatočným prísunom jedla a fyzickou aktivitou si udržíte telesnú teplotu. Ak stojíte na mieste, alebo sa hýbete len minimálne, uniká vám z tela teplo. Podobne ak ste hladní, strácate telesné teplo. Majte po ruke aspoň energetické tyčinky, ktoré na istý čas zasýtia a dodajú energiu potrebnú na tvorbu nového telesného tepla.
Podľa lekárky Evy Smíškovej je v zime absolútnou jednotkou kyslá kapusta ako zdroj vitamínu C, vlákniny, prebiotiká a probiotiká. „Už obyčajná hlávková kapusta konzumovaná v surovej forme ako šalát má svoju dávku vitamínov, stopových prvkov, minerálov a vlákniny,“ tvrdí E.Smíšková. Zaraďte do jedálnička aj cviklu, ktorá je plná flavonoidov, mrkva zasa obsahuje karotén. Dobre zasýtia zemiaky, pričom dodajú aj dostatok energie, vlákninu a draslík.
Mohlo by vás zaujať aj
Ako prežiť zimu bez choroby a prechladnutia.
Deti a veľké mrazy
Mimoriadne citliví na veľké mrazy sú seniori a deti. Ich termoregulačný systém ešte nie je úplne vyvinutý. Funguje inak a na to treba myslieť.
Mnohé mamy zvyknú svoje deti až úzkostlivo chrániť pred chladom. Zababušia dieťa od hlavy po päty už pri plusových teplotách, keď ani nemrzne. Vždy ho obliekajte primerane – veku aj „zimomravosti“.
Pokojne začnite s otužovaním detí od útleho veku, čiže od dvoch-troch rokov. Voda vo vani by nemala presiahnuť 37 stupňov. Na záver kúpania ho polejte vlažnou vodou. Nemajte prekúrený byt či dom, ale častejšie vetrajte a chodievajte na prechádzky aj v nečase a chladnom počasí. Určite to ocenia mnohé mamičky, keď dajú dieťa do škôlky. Vtedy začne častejšie chorľavieť každé dieťa, takže správnym otužovaním znížite toto „škôlkarske riziko“.
