Sú dnešné deti menej empatické ako sme boli my?

Možno to aj vy tak vnímate – dnešné deti a mladí sú menej empatickí, prípadne sa správajú inak ako naša generácia. Nezáleží im na (pre nás) dôležitých veciach, nevedia sa dostatočne vcítiť do blízkych, priateľov, už tobôž nie do cudzích ľudí.
Naopak, akoby mali pretlak rôznych emócií, ktoré nevedia spracovať. Sú vzdorovitejšie, menšie deti mávajú častejšie záchvaty hnevu a kolapsy, starším deťom zasa akoby na ničom nezáležalo.
Jednoducho, dnešné deti sú naozaj iné. Netreba diskutovať, či je to lepšie alebo horšie – ale skúsme im pomôcť. Radikálne sa mení spôsob, akým vychovávame naše deti. Už sú preč časy, keď sme iba mávli rukou – neplač, to je v poriadku, nerob scény…

Sú naozaj menej empatické?

Zdá sa, že áno a môže to mať rôzne dôvody.

Sociálne siete a technológie môžu ovplyvniť spôsob, akým deti vnímajú a reagujú na svet. Virtuálna komunikácia znižuje priamu, emocionálnu spätnú väzbu, čo môže viesť k zníženiu schopnosti rozpoznať pocity iných ľudí. Častý kontakt s technológiami tak podporuje väčší dôraz na seba a na vlastné potreby.

Na druhej strane, dnešné deti sú často veľmi citlivé na otázky spravodlivosti, klimatickej zmeny a rovnoprávnosti. Rôzne prieskumy dokonca naznačujú, že sú oveľa uvedomelejšie, pokiaľ ide o globálne problémy. Majú prístup k množstvu informácií, vďaka čomu sa zvyšuje ich povedomie o iných kultúrach a problémoch.

Empatiu však deti musia trénovať a kultivovať – to je úloha aj pre rodičov a školy. Dôležitú úlohu zohráva aj čas, ktorý trávia v skutočnej interakcii s inými ľuďmi, čo podporuje vývoj emocionálnych a sociálnych zručností.

Prečítajte si tiež
9 osvedčených rád, ako vychovať úspešné deti.

Malí ľudia, veľké emócie

Keďže sa naše chápanie vyvíjajúceho sa mozgu zväčšilo, dnešní rodičia hľadajú nový spôsob, ako pomôcť svojim deťom pochopiť ich pocity a naučiť sa ich spracovať. Odborníčky na emocionálny rozvoj Alyssa Blask Campbell a Lauren Stauble sa dlhé roky zaoberajú rozvojom emocionálnej inteligencie u deti, pretože je to podľa nich budúcnosť výchovy.

Vytvorili revolučnú metódu Collaborative Emotion Processing (CEP), ktorá zmenila pravidlá hry pre rodičov a pedagógov. Píšu o nej v knihe Malí ľudia, veľké emócie, v ktorej radia, čo robiť, keď dieťa dostane záchvat hnevu; ako im pomôcť prekonať náročné obdobia; ako predchádzať záchvatom plaču a sebaľútosti.
Dokonca radia, ako reagovať, keď dieťa niekoho udrie alebo uhryzne.

Mýty o rozvíjaní empatie

Rodičia v ich knihe nájdu cenné poznatky a návody. Zaujímavá je napríklad pasáž o mýtoch okolo empatie u detí.

Mýtus 1

Nedostatok empatie je dôvod, prečo deti ubližujú iným deťom.
Sú za tým skôr nedostatočne rozvinuté exekutívne schopnosti mozgu, schopnosť spracúvať emócie a/alebo komunikačné zručnosti. Rozvoj týchto zručností povedie k empatii. Nemôžeme sa stotožniť s pocitom, ktorý prežíva niekto iný, ak sa s ním nedokážeme vnútorne identifikovať.

Mýtus 2

Keď deti naučíte povedať „prepáč“, ukážete im, že urobili niečo zle.
Namiesto toho identifikujte pocit, ktorý podľa vás mali, keď prejavili nevhodné správanie. Cítili sa odstrčene? Zahanbene? Osamelo? Nahnevane? Môžete im pomôcť identifikovať konkrétny pocit, a keď sa všetci upokoja, dajte im najavo, že je v poriadku mať daný pocit, ale nie je v poriadku [sem vložte nežiaduce správanie]. Navrhnite im, čo môžu nabudúce urobiť namiesto toho.

Prečítajte si tiež
Slávka Kubíková:
Ako vychovať nerozbitné deti a skrotiť displeje?

Mýtus 3

Ak sa dieťa, ktoré urobilo chybu, ospravedlní, pomôže to druhému dieťaťu cítiť sa lepšie.
Namiesto toho sami druhému dieťaťu pomôžte cítiť sa lepšie (bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza dieťa, ktoré urobilo chybu), aby ste identifikovali jeho emócie a potvrdili ich. V reálnom svete sa ľudia nie vždy ospravedlnia hneď po tom, ako urobia chybu. V skutočnosti možno k ospravedlneniu nikdy nedôjde. Naučme deti, že ich spracovanie emócií a posunutie sa ďalej nezávisí od toho, či sa im niekto iný ospravedlní alebo nie. Môžu sa začať učiť stratégie, ktoré pre ne budú fungovať.

Mýtus 4

Keď sa dieťa, ktoré urobilo chybu, musí ospravedlniť dieťaťu, ktorému ublížilo, naučí sa empatii.
Vyzvite radšej dieťa, ktoré urobilo chybu, aby sa zúčastnilo toho, ako jeho rovesníci prežívajú emócie, ktoré nevyvolalo. Pomôžete mu tým začať chápať pojem empatie. Dôsledne každý deň modelujte empatiu pri svojich interakciách s každým dieťaťom.

Zdroj a foto: lepšíDeň.sk, Freepik.com

Sú dnešné deti menej empatické ako sme boli my? Ako to napraviť?

Sú naozaj menej empatické?

Prečítajte si tiež
9 osvedčených rád, ako vychovať úspešné deti.

Malí ľudia, veľké emócie