Všetci chceme vychovávať svoje deti čo najlepšie, aby boli šťastné, šikovné, samostatné… no robíme tiež chyby. Viete, ktoré sú tri typické chyby moderného rodičovstva a ako sa im vyhnúť? Ako vlastne vychovať nerozbitné deti?
Slávka Kubíková je dnes medzi rodičmi známa najmä vďaka bestselleru Klub nerozbitných detí. Keď sa stala rodičom, začala hlbšie študovať otázky detskej psychológie a výchovnú literatúru. Po článkoch prišla spomínaná kniha a stala sa hitom práve kvôli jej využiteľnosti, radám a tipom. Mnohé ponúka aj v našom rozhovore – ako dať deťom sedem darov pre lepší život. Ako nepodľahnúť digitálnemu ošiaľu a nemať helikoptérové deti.
Nedávno jej vyšla ďalšia užitočná príručka Krotitelia displejov a aj o týchto dvoch knihách bude hovoriť na špeciálnej prednáške SmartTalk v utorok 8.októbra v bratislavskom V Klube.
Slávka Kubíková: Vychovajte nerozbitné deti
»Takže vrátim sa k úvodu – kde robíme najčastejšie chyby pri výchove detí? V čom zlyhávame?
“Nerozmýšľame dlhodobo. Aby sme si vyriešili momentálnu situáciu s dieťaťom, podkopávame si dlhodobejšie ciele. Napríklad ustúpime deťom, keď vypytujú atrakcie, hračky, sladkosti, hry na tablete, hoci dobre vieme, že im to škodí.
Niekedy si však ani sami neuvedomíme, čo je pre deti dobré a čo nie. Nerozlišujeme, že to čo deti chcú a čo naozaj potrebujú, sú dosť často dve rôzne veci. A zabúdame na hodnotu obyčajných vecí. Naháňame sa za nákupmi, vecičkami, vychytávkami, zážitkami, ale to najkrajšie a pre deti najprospešnejšie je niečo úplne obyčajné. Keď sa rozprávame, keď pijeme spolu čaj na balkóne, keď ideme do lesa. Hľadáme najlepšie turistické destinácie, ale zabúdame, že to najpodstatnejšie máme doma, rovno pod nosom.”
Generácia snehových vločiek
»Vaša kniha Klub nerozbitných detí sa stala doslova rodičovským bestsellerom. Čo to vlastne znamená v každodennom živote „nerozbitné deti“ a ako takéto deti vychovať”
“Generácia dnešných detí je krehká. Volajú ju aj generáciou snehových vločiek. Sú to deti, ktoré vyrastajú v blahobyte, majú všetko a okamžite, a nie sú pripravené na realitu života, v ktorom je dôležité vedieť čakať, namáhať sa, vytrvať a dotiahnuť veci do konca.
Je to práve preto, že deti prichádzajú o základné detské skúsenosti. Namiesto voľných hier v prírode, či pred bytovkou, hrávajú online strieľačky na tabletoch a majú na minútu zorganizovaný čas. Rodiny sú menšie ako dakedy, s oveľa väčšími finančnými možnosťami a preto majú deti veľmi málo prirodzených príležitosti nacvičiť si „nepohodu“. Zaprieť sa pre niečo alebo niekoho, alebo len obyčajne prehrať v hre. V počítačových hrách je vždy k dispozícii ďalší život a ďalší level, vďaka čomu sa deti nenaučia prijímať limity životnej reality.
Moja kniha je práve o tom, aké skúsenosti potrebujú deti v detstve na to, aby sa tomuto scenáru vyhli. Aby sa stali nerozbitnými.”
“Vzťahy – najviac hlboký a dobrý vzťah medzi rodičmi a deťmi sám o sebe, a v druhom rade aj schopnosť vytvárať si také vzťahy do budúcnosti.
Hranice, ktoré ich naučia slušnému a zodpovednému správaniu.
Pestovanie charakterových vlastností, lebo je dôležitejšie, aby z dieťaťa vyrástol dobrý človek, ako úspešný právnik, či akademik.
Ďalšie tri dary sú knihy, hudba a pohyb, ktoré dieťa všestranne rozvíjajú. Aby sme však na toto všetko mali my aj deti čas, energiu a sústredenie, potrebujeme spraviť ešte jednu vec, a to dať si pozor na nástrahy digitálneho sveta.”
Ako nepodľahnúť digitálnemu ošiaľu?
»Pekne ste mi nahrali – dnes je detský svet najmä digitálnym svetom. Odmalička sú deti na mobiloch, tabletoch… čo teda radíte v tomto smere? Dajte pár tipov – napokon, práve vám vyšla nová knižka Krotitelia displejov…
“V prvom rade je dôležité pochopiť, že tým, že deťom odmalička tie displeje dovolíme, im vlastne škodíme. Robíme to my, rodičia, nikto iný. Lebo bábätká a batoľatá si sami mobily ani nekúpia ani nedočiahnu, ak ich dáme mimo dosahu.
Pri otázke digitálnych médií, je dôležité chápať, čo je v ktorom veku vhodné a čo nie. Väčšina rodičov to prepískne. Dávajú deťom obsah a rozsah, ktorý je neprimeraný ich veku.
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) vydala odporúčanie, že deti do dvoch rokov nemajú mať žiadne displeje. Samozrejme, ako dieťa rastie, zoznamuje sa postupne aj s digitálnym svetom. Má to však vždy ostať pod kontrolou rodiča. Je tiež kľúčové s deťmi o tých témach veľa hovoriť.
Ako s nimi o nástrahách digitálneho sveta hovoriť, koľko a akého digitálneho obsahu je vhodné pre rôzne vekové kategórie, na čo si dať v digitálnom svete pozor, to všetko sa dočítate v knihe Krotitelia displejov.”
»Ale mnohí rodičia si neuvedomujú riziká toho, že deti sú skoro stále na displejoch. Dokonca sú sami príkladom, pretože deti nás kopírujú, inšpirujú sa nami a ak sme my stále prilepení na mobiloch, tabletoch…je prirodzené, že to odkukajú. Ako v tomto smere presvedčiť rodičov, že to nie je dobré?
“Pustila by som im český dokument V síti, ktorý ukazuje, čo sa bežne deje na internete, keď sa rodičia nepozerajú. Nie sú to pekné veci. Dospelí muži ukazujú sebaukájanie v priamom prenose šiestačkam, či siedmačkam. Dokument zatiaľ nie je hotový, ale sú k dispozícii ukážky a rozhovory s režisérom a je to absolútne desivé.
A druhú vec, ktorou by som argumentovala, sú neurologické výskumy. Dnes ide polovica detí do školy s nie optimálne rozvinutými mozgovými oblasťami. Majú ADHD a rôzne poruchy učenie práve preto, že nedostávajú základné skúsenosti, cez ktoré si majú v rannom detstve prejsť – najmä dosť pohybu.
A tretí argument je, že keď nedáme v rannom detstve pozor na displeje, zarábame si na obrovský problém neskôr. Keď je dieťa zvyknuté od malička fičať na tablete, je veľmi ťažké ho v školskom veku presviedčať, aby tablet odložilo a šlo si robiť úlohy, upratať si, či ísť trochu von. Dnes je veľmi veľa rodičov, ktorí denne bojujú s deťmi o tablety a mobily. Keď sa rodičia snažia elektroniku limitovať, deti sú agresívne, niekedy rodičov bijú a kopú. Títo rodičia by si veľmi želali vrátiť čas a nastaviť deťom v otázke displejov prísnejšie hranice vo veku, kedy to bolo ešte relatívne jednoduché.”
Ako nemať “helikoptérové deti”?
»Kedysi sme mali nedostatok, dnešné deti majú až nadbytok, niekedy aj luxus. Ako postupovať v tomto smere? Ako vymedziť a udržať nejakú hranicu, aby tomu neprepadli, nepodľahli.
“Potrebujeme si tú hranicu najprv udržať a vymedziť v sebe. Znamená to upratať si v hodnotách a nastaviť život tak, aby bol zmysluplný. Zmysluplnosť života však nijako nezávisí od vlastnenia čo najväčšieho počtu vecí a zažitia čo najatraktívnejších zážitkov. Práve naopak.
Tí naozaj šťastní ľudia sú šťastní aj s málom a aj v obyčajných dňoch. Ak si otázky zmyslu a hodnôt nevyriešime dobre sami v sebe, nedokážeme vymedzovať hranice materialistickým chúťkami našich detí. Ak v tom však máme jasno, tak deti to od nás nasajú aj bez špeciálnych stratégií a postupov. “
»Niekde ste použili pekné prirovnanie – „helikoptérové deti“. Čiže také, pri ktorých chcú mať rodičia všetko pod kontrolou a chýba samostatnosť.
“To je tiež jedna z moderných rodičovských chýb. Všetko, čo dieťa dokáže robiť samé, má robiť samé. Tým sa najrýchlejšie učí danú zručnosť, ale cvičí si tým aj kopec ďalších vecí: vytrvalosť, sebadisciplínu, samostatnosť. A v konečnom dôsledku aj svoje sebavedomie, že ono samé niečo dokáže. Helikoptéroví rodičia však chcú v dobrej viere každú drobnosť vyriešiť za deti a tým ich o tieto skúsenosti oberajú. A to je ďalšia z príčin krehkosti a rozbitnosti dnešných detí.”
“Ak si vybudujete s dieťaťom dobrý vzťah,
vyhrali ste.”
»Sám mám dve dcéry a myslím, že máme skvelý vzťah. Mnohí rodičia však nemajú také šťastie a myslím, že práve toto je základ: rodič musí mať dobré vzťahy so svojím dieťaťom, aby dokázalo prosperovať, byť šťastné, spokojné ap.
“Je skvelé, ak sa vám darí mať blízky vzťah s dcérami. Vzťahová potreba je najhlbšia detská potreba a keď ju rodič dobre napĺňa, vyhral. Dieťa bude spokojné, bude rodičovi veriť, rešpektovať ho a celá výchova pôjde ľahšie.
Pre rodičov, ktorí majú naštrbené vzťahy s deťmi by som radila dať si ako podstatnú životnú prioritu napraviť to. Závisí od toho, ako veľmi je dieťa „odpojené“. Ak len trošku, vzťahovú nápravu dosiahnem už len tým, že si naňho vyhradíme denne desať minút nerušeného času, kedy tam budeme plne prítomní len pre dieťa. Ak je vzťah pokazený viac, skúsme sa priblížiť dieťaťu cez aktivity, ktoré bavia jeho. A áno, ak sú to počítačové hry, tak treba s nimi hrať aj tie.”
Prečítajte si ďalšie naše ROZHOVORY.
…aby displeje deťom neškodili!
»Trošku to ešte celé otočím – vaša kniha mala veľký úspech, chodili ste na rôzne diskusie, určite ste debatovali s rodičmi, učiteľmi… čo ste sa od nich všetkých naučili vy? Inšpirovali vás v niečom?
“Práve z týchto diskusií vyšlo, ako veľmi rodičov trápia displeje. Téma digitálnych technológií bola vždy najdiskutovanejšou. Inšpirovalo ma to k napísaniu druhej knihy. Debaty ma ešte utvrdili v tom, že ľudí, ktorí rozmýšľajú o výchove rozumne a uvedomele, je oveľa viac ako to na prvý pohľad vyzerá. Teší ma to, lebo to znamená, že na Slovensku nám vyrastie dosť veľa nerozbitných detí.”
»8.októbra budete mať prednášku Ako vychovať „nerozbitné“ deti v 21.storočí. O čom bude prednáška? Na čo sa môžeme tešiť?
“O tom, ako sa vyhnúť bežným chybám moderných rodičov a čo dať deťom, ak chceme pre ne to najlepšie. Budem sa venovať aj otázke digitálnych technológií, ako to nastaviť tak, aby displeje deťom neškodili.”
Foto: Dennik Postoj, Pixabay, Unsplash.