6 najčastejších chýb, ktoré spôsobujú detský vzdor a stopnú komunikáciu

Vychádzať so svojimi deťmi je niekedy poriadne zložité. Každý máme svoje starosti a problémy, nie vždy sa vieme naladiť na toho druhého a povedzme si to priamo – naše deti sú stále nedospelé a potrebujú iné zaobchádzanie ako s dospelými. Neraz to skĺzne do kriku, rozkazovania, hnevu a vtedy sa len prejaví detský vzdor, vaša dcéra či syn sa môže uzavrieť a nič nedosiahnete.

Pozrime sa na 6 najčastejších chýb, ktoré robíme v komunikácii s deťmi a ktoré bývajú spúšťačom vzdoru, odmietania a v momente sa akákoľvek komunikácia končí. Najlepším spôsobom, ako tomu porozumieť, je zažiť ich na vlastnej koži. Keď už o nich budete vedieť, môžete sa pozorovať a následne učiť z vlastnej chyby.

6 spúšťačov a detský vzdor

Pozrime sa na to, čo nehovoriť, aby ste nezastavili komunikáciu s dieťaťom. Toto je 6 najčastejších chýb, ako ich uvádza aj mentorka vedomej všímavosti Hunter Clarke-Fields, ktorá vedie kurzy a moderuje úspešný podcast. Svoje skúsenosti zhrnula v knihe Ako vychovať z detí dobrých ľudí, ktorá vyšla aj v slovenčine. Nižšie si tieto chyby aj rozoberieme.

• Rozkazovanie
• Vyhrážanie sa
• Ponúkanie riešení
• Obviňovanie
• Nadávanie/súdenie
• Popieranie

„Pamätajte, že s veľkou pravdepodobnosťou ste nevhodnú komunikáciu zdedili. Zároveň máte možnosť napraviť to. Časom vám bude primeranejšia komunikácia celkom prirodzená,“ upokojuje Hunter Clarke-Fields.

Rozkazovanie

Prvá prekážka v komunikácii a naozaj častá je rozkazovanie: „Okamžite to uprac. Nechcem to tu vidieť.“
Z pohľadu dieťaťa je ľahké predstaviť si, že rozkaz vzbudzuje odpor. Deti denne čelia doslova lavíne rozkazov od rodičov a búria sa proti tomu, čo od nich chcú. Rodič káže, lenže dieťa si chce „zachovať tvár“.

Vyhrážanie sa

Druhou zábranou je vyhrážanie sa: „Ak si okamžite neupraceš, nebudeš môcť sledovať televíziu, používať tablet či mobil.“
Vyhrážky v deťoch vzbudia rovnaký vzdor. Majú pocit, že im rodičia niečo nanucujú a manipulujú nimi. V tomto prípade dieťa zahnali do kúta a buď sa vzdá, alebo sa vzoprie. V každom prípade sa naštrbí vzťah s rodičom. Hrozby môžu „fungovať“ v danom okamihu, lenže znižujú pravdepodobnosť, že dieťa bude v budúcnosti spolupracovať.

Obviňovanie

„Vieš, že nemáš trúsiť na zem.“
„Niekedy si hrozne nešikovný/-á. Uprac si po sebe.“
Obviňovanie a nadávanie nabúravajú sebadôveru dieťaťa. Takouto reakciou rodič zdôrazňuje chyby a naznačuje, že samotná povaha dieťaťa je sporná. Dieťa sa môže obviňovať a nadobudne pocit, že ho neľúbia a odmietajú. Uverí, že rodič je nespravodlivý a často účelovo neposlúchne. Spolupracovať (alebo vzdať sa z pohľadu dieťaťa) znamená pripustiť, že rodič má pravdu.

Nadávanie

Nadávky, nebodaj vulgarizmy a hanobenie ako také je odsudzujúce a má deštruktívny účinok na dieťa a váš vzťah. Vaše blízke puto je dôvod, že dieťa chce spolupracovať. Obviňovanie a nadávanie ničí vzájomné puto a za každú cenu by ste sa ich mali vyvarovať.

Prečítajte si tiež
Prečo deti nepočúvajú rodičov a odmietajú ich?
Na vine sú vraj rovesníci!

Ponúkanie riešení

Ponúkate mnoho riešení?
„Na tvojom mieste by som si po sebe upratal hneď, ako dojem.“
Toto možno neznie tak zle ako ostatné prekážky, ale zvyčajne nemá želaný efekt. Takisto vzbudí vzdor. Stalo sa vám niekedy, že vám niekto prikázal urobiť presne to, čo ste sa práve chystali spraviť z vlastnej vôle? Zrejme ste odvrkli: „Nemusíš mi to hovoriť.“
Alebo vás to iritovalo, pretože ste mali pocit, že daná osoba neverí, že to zvládnete urobiť z vlastnej iniciatívy. Problém s takýmito radami je podobný ako v prípade rozkazovania: deti nemajú rady, keď im rodičia vravia, čo majú robiť. Takisto to vzbudzuje dojem, že neveríte, že dieťa problém vyrieši samo.

Popieranie

A napokon popieranie nejakej skutočnosti, ktorá nastala. Napríklad:
„Nič sa nestalo. Pusť to z hlavy.“
Pre nás daný problém nemusí veľa znamenať, predsa len máme iné životné skúsenosti ako naše dieťa. A tým akoby sme devalvovali jeho problém. Znižovali jeho závažnosť a hovorili – nerob z komára somára.
Dieťa sa môže zachovať tak, že sa uzavrie, domlčí a komunikácia sa skončila.

Toto sú veľmi bežné a typické reakcie, ktoré však spôsobujú vzdor a ničia komunikáciu s vaším dieťaťom. Skúste sa na to pozrieť z detskej perspektívy a možno tiež uvidíte, aké sú niektoré prekážky neslušné, a dokonca neúctivé. Naša spoločnosť predsa len akceptuje takého spôsoby komunikácie s deťmi. „Najväčší problém týchto prekážok je skutočnosť, že sú neefektívne. Spôsob vyjadrovania je vlastne kontraproduktívny, pretože nabáda naše deti k odporu a vzdoru, kvôli čomu s nami nebudú chcieť spolupracovať,“ tvrdí Hunter Clarke-Fields v knihe Ako vychovať z detí dobrých ľudí.

O knihe Ako vychovať z detí dobrých ľudí

Hunter Clarke-Fields

Ako hovorí aj sama autorka, v tejto knihe nenájdete návody, ako využiť tresty či hrozby. Keď sa deťom vyhrážame, naučia sa pohroziť iným. Navyše je to menej účinná výchovná pomôcka ako primeraná komunikácia. Namiesto toho sa naučíte praktiky overené výskumami, ktoré prospievajú všetkým členom rodiny. Sila puta s vašimi deťmi bude zvyšovať aj vplyv, ktorý na ne máte. Námaha a čas, ktoré tomu venujete, sa vám vyplatia.

Ako vychovať z detí dobrých ľudí je kniha plná praktických rád, ktoré vám môžu pomôcť zachovať si chladnú hlavu – dokonca aj počas najhorších záchvatov hnevu vášho dieťaťa. Naučí vás, ako na ne reagovať konštruktívne a súcitne. Navyše sa naučíte všetko potrebné na to, aby ste si s dieťaťom vybudovali vzťah založený na láske a vzájomnej úcte.

Foto: LepšíDeň.sk, Grada, Freepik.com, mindfulmamamentor.com

Mohlo by vás zaujímať:

Hypersenzitívne dieťa. Urobte si test a dajte si poradiť Výchova detí. 7 trikov, ako si s nimi poradiť Ako zvládať detské záchvaty hnevu podľa Montessori? Ako vychovať silné a sebavedomé deti bez falošnej chvály? Moje dieťa nechce jesť. Teda nič zdravé… | 9 užitočných trikov Rozvíja sa moje dieťa správne? pýtajú sa rodičia predškolákov