Výchova detí. 7 trikov, ako si s nimi poradiť

Aj vám deti občas skáču po hlave a neviete si rady? A máte z času na čas pochybnosti, či svojho drobca dobre vychovávate, aby z neho vyrástol šťastný a spokojný človek? Nie ste v tom sami. Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť, ale občas sa oplatí spoliehať na intuíciu a nechať si poradiť od skúsenejších.

Americká novinárka Pamela Druckerman napísala bestseller Dieťa… A čo teraz?!, v ktorom ponúka 100 trikov francúzskej výchovy. Ako sama vraví, je to jej pokus vydestilovať tie najhlavnejšie a najcharakteristickejšie metódy, ktoré sa naučila od francúzskych rodičov a odborníkov. Predovšetkým si musíte uvedomiť, že život rodiny sa netočí len okolo dieťaťa. Nemusíte neustále všetkým ukazovať fotky vašich ratolestí, ani donekonečna rozprávať o každom ich papaní či kakaní.
„Nestresujte, ak ten váš poklad odmieta jesť hrášok či inú zeleninu. Ani vy by ste s nadšením nejedli niečo, do čoho by vás nútili,“ pripomína skúsená autorka, mama a odborníčka na výchovu detí.

Pripravili sme pre vás zopár jej tipov, nad ktorými sa oplatí minimálne zamyslieť. Ak ich aj budete dodržiavať, o to lepšie.

Výchova detí a 7 užitočných trikov

1. Dajte si načas

Inšpirujte sa francúzskym životným štýlom. Ak práve miešate vajcia na praženicu a vaša dcéra sa začne domáhať, aby ste obdivovali jej vežu z roliek toaletného papiera, pokojne jej vysvetlite, že tam budete za pár minút.
Počas večere neskáčte v momente, ako vás požiada o servítku. (Najlepšie urobíte, ak ich umiestnite niekam, kam dočiahne, aby si ich mohla vziať aj sama.)
Ak ste zaneprázdnení, zdvorilo dieťaťu vysvetlite, čo práve robíte a nechajte ho, aby sa s tým zmierilo.

Nejde len o to, že týmto spôsobom bude váš život menej hektický. Vo Francúzsku je to povinná výchovná lekcia, v rámci ktorej sa dieťa učí, že nie je stredobodom vesmíru. Rodičia sú presvedčení, že dieťa, ktoré sa to nenaučí a má pocit, že má nárok na všetko, na čo si spomenie, nikdy nebude mať dôvod dozrieť.

Prečítajte si tiež
7 tipov a pravidiel šťastnej rodiny.

2. Nedovoľte deťom, aby vás prerušovali

Ak dieťa vyruší rodiča uprostred rozhovoru, Francúzi mu (za predpokladu, že nekrváca z tepny) pokojne vysvetlia: „Práve sa s niekým zhováram. Prosím počkaj, budem sa ti venovať o chvíľku.“
A potom ten sľub aj dodržia. Pokračujte v rozhovore, ale keď skončíte, otočte sa k dieťaťu a vypočujte ho. Aj pri rodinnom stole trvajte na tom, aby dieťa nikomu neskákalo do reči. Minimálne ho naučte, že sa musí vopred ospravedlniť, ak niekoho preruší uprostred vety, lebo chce povedať niečo naozaj urgentné.
Zapamätajte si, nejde len o to, že máte právo dokončiť myšlienku. Učíte dieťa rešpektovať ostatných a uvedomovať si, čo sa okolo neho deje.

3. Hysterické záchvaty

Francúzskych rodičov detské hysterické záchvaty stresujú a vyvádzajú z rovnováhy rovnako ako nás ostatných. Nemajú žiaden magický recept, aby zlostné dieťa prestalo vrieskať. Ale vo všeobecnosti sa zhodnú v jednom: neprimeraným požiadavkám sa netreba podvoľovať. Neznamená to, že by ste mali ostať celkom chladní. Francúzski rodičia sa bez hanby deťom priznajú, že aj oni sa hnevajú, ak niečo nemôžu mať, alebo niečo robiť. Rozzúrenému dieťaťu prejavia súcit a sympatiu („Kto by nechcel pred obedom sladké oblátky?“) a nechajú deti, aby vyjadrili nesúhlas.

Ak k záchvatu zlosti dôjde doma a trvá príliš dlho, Francúzi obyčajne pošlú deti do detskej izby a prikážu, aby tam ostali, kým sa neupokoja. Ak dieťa dokáže vyjsť z detskej izby pokojnejšie a rodičia ho za to pochvália, obyčajne sa kríza rýchlo vyrieši a všetci sa môžu pohnúť ďalej.

4. Pozor na pochvaly

„Jedna francúzska mamička mi vysvetlila, že namiesto toho, aby zakričala Bravo!, vždy keď sa jej päťročnému dieťaťu niečo poradí, spýta sa: ´Si na seba pyšný?´ vysvetľuje Pamela Druckermanová.
Tak ako väčšina francúzskych rodičov, aj ona je presvedčená, že sebavedomie detí sa nebuduje tým, že rodičia dieťaťu dokola opakujú, aké je skvelé a výnimočné. Sebavedomie sa buduje tak, že dieťa samostatne skúša stále nové a nové veci a robí ich dobre.

Naopak, ak dieťa príliš často a neoprávnene chválite, škodíte mu. Môže sa napríklad podvedome obávať, aby neprišlo o svoju vysokú pozíciu vo vašich očiach a radšej nebude riskovať skúšať niečo nové, nepoznané. Alebo sa bude snažiť len potiaľ, pokiaľ ste tam a kričíte „Supeeeeer“, ako náhle nie ste v dohľade, stratí motiváciu.

5. Pasca zvaná výčitky svedomia

Pre americké ženy je pocit viny niečo ako daň, čo musia zaplatiť, ak sa niekam vyberú bez detí. Výčitky svedomia vám kúpia voľný čas. Môžete svoje dieťa na pár hodín opustiť, pokiaľ sa za to cítite dostatočne vinovato. Sociológovia vravia takémuto kvázi voľnému času strávenému výčitkami svedomia a obavami „kontaminovaný voľný čas“.

Aj francúzske matky sú v pokušení, sústavne si niečo vyčítať. Ale výčitky svedomia cieľavedome potláčajú a odmietajú si nimi kaziť vzácne chvíľky oddychu . Ak idú s priateľkami do baru, jedna druhej pripomínajú, že „dokonalá matka neexistuje“ a považujú za svoju prednosť, že sa dokážu od svojich detí na chvíľu odpútať a relaxovať.
„Keď som s nimi, dávam im sto percent, ale keď mám voľno, tak mám voľno,“ vysvetľuje mamička troch detí.

Prečítajte si tiež
Výchova detí. Prvá pomoc a dobré rady.

6. Dieťa nenahradí partnera

Áno, vaše bábätko, či väčšie dieťa je rozkošné, prítulné a vy ho zbožňuje. Napriek tomu by nemalo permanentne odstrčiť na vedľajšiu koľaj vášho partnera. „Základom rodiny je pár. Ak existuje len prostredníctvom detí, skôr či neskôr odumrie,“ povedal istý renomovaný francúzsky psychológ.
V mnohých rodinách práve okolo vekového rázcestia troch mesiacoch začínajú bábätká spávať samy v detskej izbe (dovtedy spávajú v rodičovskej spálni v kolíske alebo dokonca v manželskej posteli).

Dlhodobé spávanie detí s rodičmi je vo Francúzsku veľmi zriedkavé. Sčasti aj preto, že to bráni návratu sexuálneho života rodičov do pôvodných koľají. Francúzi sú totiž povestní tým, že veria, že všetci ľudia – vrátane starých, škaredých a dokonca aj rodičov – majú sexuálne túžby a potreby. Populárny francúzsky časopis pre mamičky varuje: „Ak sa vám nevrátilo libido ani šesť mesiacov po pôrode, mali by ste vyhľadať sexuológa.“

7. Dieťa vás bude občas nenávidieť

Francúzski psychológovia vysvetľujú, že detské túžby a potreby sú prakticky nekonečné. Úlohou rodiča je tento nekonečný príval z času na čas zastaviť a povedať nie. Dieťa sa s najväčšou pravdepodobnosťou nahnevá. Dočasne vás dokonca môže znenávidieť. V žiadnom prípade to však nie je znamenie, že ste zlý rodič.
„Ak dieťa nezastaví rodič, ostáva iba na ňom, aby zastavilo samého seba alebo aj nezastavilo. A to vyvoláva podstatne viac napätia,“ vysvetľuje známy francúzsky psychológ.
Inými slovami, ak vám ide len o to, aby ste boli u dieťaťa vždy obľúbení, nemôžete adekvátne fungovať ako rodič. Buďte silní a neoblomní a, ako vravia Francúzi, dieťa nakoniec objaví „kde je jeho miesto“.

Všetkých 100 trikov nájdete v knihe, do ktorej by sa mala začítať každá mamička – Dieťa… A čo teraz?!