Vychovávať správnym spôsobom, aby vyrástli silné a sebavedomé deti, ktoré sa neskôr uplatnia v živote – to chceme všetci rodičia. No občas pochybujeme, či to robíme tak ako treba. Či ideme správnym smerom a náhodou z nich nevychováme rozmaznancov, ktorí si budú na všetko automaticky nárokovať…alebo budú lenivé a nám na krku do tridsiatky…prípadne sa z nich stanú trosky, lebo nedokážu spracovávať prehry. Pritom odmalička deťom treba ukazovať, že prehra nie je koniec, ale možnosť prekonať sa a zlepšiť v danej oblasti.

Ako svojho času povedal americký abolicionista, politik a autor Frederick Douglass, „je jednoduchšie vychovať silné deti, než opraviť zničeného človeka.“

Staviame ich na piedestál

Účinný spôsob, ako naučiť deti, čo všetko dokážu, je zamestnať ich.
Dnes sa často sťažujeme, že súčasná generácia nemá pracovnú morálku. Prídete domov z práce a nájdete byt hore nohami: špinavé riady, porozhadzované oblečenie a nesplnená ani jedna úloha, na ktorej ste sa predtým dohodli. Mnohé dnešné opatrovateľky, mladé dievčatá, viac esemeskujú a surfujú po sociálnych sieťach, ako by sa venovali deťom…ale zaplatené chcú mať riadne.

Pravdou je, že mnohí dnešní mladí ľudia nechápu, čo znamená pojem ťažká práca. Myslia si však, že sú jedineční a čosi viac ako ostatní. Preto nebudú začínať od podlahy, žiadne „podradné“ práce ako asistentku nebudú robiť a chcú rovno zodpovednosť a postavenie. Prípadne v niektorých prípadoch stačí dobre platené postavenie bez zodpovednosti…
Akoby tejto generácii chýbala energia, nechcú sa vypracovať a od začiatku ich rodičia stavajú na piedestál. Nemajú nič, čo by túžili dosiahnuť, potvrdila psychologička.

Naučte deti pracovať

„Výsledky výskumu Národného inštitútu pre zdravie ukázali, že až 40% ľudí z miléniovej generácie sa domnieva, že sú natoľko schopní, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú či aké dosahujú výsledky, by mali byť povýšení každé dva roky,“ uvádza profesorka Robin Berman, psychiatrička a expertka na vedenie rodičovských skupín. Je aj autorkou úspešnej knihy Povolenie k rodičovstvu.

Jeden jednoduchý spôsob, ako predísť takémuto prístupu, je naučiť deti pracovať od začiatku. Rodičia sú takí sústredení na akademické a športové výsledky, že zabúdajú z detí urobiť aj spoľahlivých a dobrých členov domácnosti. Teší nás, že prinášajú domov jednotky, oceňujeme ich výkony v športe a to nám neraz stačí. Nevyžadujeme od nich, aby pomáhali v domácnosti alebo išli na letné brigády, ako sme to pred rokmi robili my.

Prečítajte si aj ďalšie
články o výchove detí.

Avšak tým, že sa deti zodpovedajú svojim rodičom, prípadne nadriadenému už v rannom veku, sa vytvára pocit zodpovednosti. Ak ste v práci samostatný, naučí vás to ukázať sa, mať dobrý prístup a tvrdo pracovať.
Toto navyše posilňuje sebadôveru, ktorá sa znásobuje. Výborne to povedal Gary Player, golfový hráč zapísaný v sieni slávy: „Čím tvrdšie pracuješ, tým šťastnejším sa staneš.“

Dnešní rodičia sú však príliš zhovievaví a hyperaktívni. Plníme takmer všetky detské citové aj materiálne potreby bez toho, aby sme od nich vyžadovali zaangažovanosť. Tým však narúšame rovnováhu v rovnici a oberáme svoje deti o príležitosť po niečom túžiť. A samozrejme tiež zadosťučinenie z toho, že to dostali zaslúžene, prípadne že to dosiahli.

Ako škodí falošná chvála?

Deti sú samozrejme to najcennejšie, čo máme a chceme im dopriať. Podporiť ich, pomôcť a pochváliť ich. No dnešní rodičia chvália príliš často, aj za maličkosti a neraz je to falošná chvála. Niekde totiž čítali alebo im niekto povedal, že deti potrebujú byť chválené…
Takto v nich však iba vypestujete pocit vlastnej dôležitosti namiesto toho, aby ste v nich podporili pocit spokojnosti.

Sebavedomie sa však nedá podávať ako koláč.
Výskumy ukazujú, že pravý opak je pravdou. Superlatívne slová môžu uškodiť v mnohých ohľadoch. Ak spätná väzba, ktorú deti dostávajú, je „ty si ten najrýchlejší/ najmúdrejší“, strácajú motiváciu ďalej rásť a obmedzuje ich to v ďalšom rozvoji.
Psychologička Carol Dwecková vo svojej štúdii poukázal na to, že deti, ktoré prehnane chválime, sú menej odolné a majú väčšiu náchylnosť podľahnúť rizikám. „Ak nechválime zodpovedne, môže sa to stať negatívom, druhom drogy, ktorá namiesto toho, aby študentov posilňovala, robí z nich pasívnych a závislých na názore iných.“

Vychovajte sebavedomé deti

Možno ste zaujali tento postoj aj vy: deti treba chváliť čo najviac. Ale možno ste si už aj vy všimli, že neustála chvála neposilňuje sebaúctu. Iba vytvára potrebu po ďalšej chvále, takže dieťa môže zneistieť, keď ju nedostane. Navyše, prehnane chválené dieťa môže byť náchylné k zveličovaniu svojich výsledkov, alebo na druhej strane bude až príliš kritické.

Takže ako správne chváliť?
Chvála má byť špecifická. Naučte deti, že snaha je to, na čom záleží. Chváľte ich za to, že tvrdo pracujú, že sa usilujú, že hľadajú cesty, lebo len tak sa budú zlepšovať. Aj keď občas padnú a spôsobia si problémy.

„Dnešní rodičia si myslia, že každý si zaslúži medailu a každý by mal získať trofej. Dnešní rodičia sa boja psychologických dôsledkov v prípade, ak by sklamali svoje deti. Boja sa toho až tak, že zabúdajú na psychologické dôsledky toho, keď niekto nezažije pocit sklamania,“ povedal Robin Bermanovej učiteľ na základnej škole Eric Wlasak.