Ako naučiť súrodencov, aby spolu dobre vychádzali

LinkedIn

Máte deti, ktoré sa neustále hádajú, hašteria, provokujú a vy ich len okrikujete a robíte im rozhodcu? Alebo si ešte dobre spomínate na svoje detské časy, ako ste boli s bratom, či sestrou stále v sebe, podpichovali ste sa, prípadne dokonca bili?
Nie je to nič čudné, či zriedkavé.
Takmer všetci súrodenci si viac-menej skáču do vlasov a je len na vás, rodičoch, ako ich ustrážite, aké hranice im stanovíte…a nakoľko to vydržíte s nervami 🙂

 

Na súrodeneckých vzťahoch záleží…

Mimochodom, niekedy sa deti hádajú kvôli tým najčudesnejším veciam, však? Kvôli veciam, nad ktorými sa objektívne neoplatí ani premýšľať, a už vôbec nie sa kvôli nim hádať. Hoci majú súrodenci medzi sebou roztržky už veky vekov, súčasné výskumy týkajúce sa súrodeneckých nezhôd sú naozaj poučné.

Ako nevychovať malých tyranov„Existujú kroky, ktoré môžete podniknúť na zmiernenie konfliktu ešte predtým, než k nemu dôjde. Existujú dokonca aj postupy, prostredníctvom ktorých môžete deťom pomôcť začať riešiť svoje nezhody samostatne. Na vzťahu medzi súrodencami naozaj záleží. Môžu totiž ovplyvniť dráhu celého ich života,“ tvrdí Melinda Wennerová Moyerová vo svojej knihe Ako nevychovať malých tyranov. Melinda je oceňovaná editorka a novinárka, ktorá pracuje pre časopis zameraný na rodičovstvo. V spomínanej knihe ponúka nielen zaujímavé fakty a zistenia, ale najmä užitočné stratégie, ktoré môžu pomôcť nejednému rodičovi.

Ako píše vo svojej knihe, keď sa deti spolu z času na čas pohádajú, nadobúdajú tak zručnosti na lepšie zvládanie konfliktov, čo sa im zíde počas ich celého života. Taktiež si cvičia ovládanie svojich emócií a pohľad na veci z perspektívy druhého človeka. Súrodenecké konflikty môžu byť, pravdaže, aj škodlivé, najmä keď je v nich prítomná výrazná mocenská nerovnováha, šikana alebo zneužívanie.

Prečo sa vlastne súrodenci hádajú?
Keď sa v rámci výskumu v roku 2004 výskumníci pýtali 108 párov súrodencov na ich nezhody, 78% starších súrodencov a 75% mladších súrodencov priznalo, že sa všeobecne hádajú kvôli hmotným veciam. Hračky, oblečenie, výtvarné potreby, iPady, vankúše – spomeňte si na hocijakú vec vo vašej domácnosti a existuje vysoká šanca, že vaše deti sa kvôli nej niekedy pohádajú.

 

Čo robiť, aby dobre vychádzali?

Melinda W.Moyerová ponúka 5 súrodeneckých stratégií, na ktoré by ste mali myslieť, keď dôjde k sporom. Niekedy využijete jednu, inokedy aj tri, ale rozhodne by ste ich mali mať na pamäti a aplikovať, keď sa to dá.

ikona zdvihnutý palec

súrodenci ako spolu dobre vychádzať

1.Učte deti brať do úvahy pocity svojich súrodencov

Jeden z kľúčových dôvodov, prečo sa súrodenci handrkujú, je ten, že často do danej situácie vstupujú s odlišnými túžbami a uhlom pohľadu.  Aby deti dokázali porozumieť, ako to každé z nich vidí, profesorka Laurie Kramerová, expertka na rodinné štúdie učí používať vetu:

„Pozri sa z tvojho pohľadu, pozri sa z môjho pohľadu.“

Môžete syna požiadať, aby vysvetlil, čo sa podľa neho odohráva v hlave jeho sestry. Skúste ho naviesť, aby sa vcítil do nej, pozrel sa na vec z jej pohľadu.
Keď sa deti učia brať do úvahy – a napokon aj predvídať – pocity a hľadisko druhých ľudí, rozvíjajú si tak zručnosť známu pod názvom teória mysle.

Prirodzene, že to nepôjde hneď na prvý raz. Ani na druhý, možno ani desiaty. No je dôležité hovoriť o tom dieťaťu, niekde v podvedomí sa to uloží a možno raz vypláva na povrch v tej správnej chvíli.

 

ikona zdvihnutý palec2.Neporovnávajte svoje deti

Veľká chyba mnohých rodičov…no dobre, väčšiny rodičov. A žiaľ, mnohí o tom vedia, no v danej chvíli, v rozrušení, nahnevaní, v koncoch s trpezlivosťou – vtedy akoby nám to vyfučalo z hlavy a porovnávame. Domnievame sa, že takto nabádame k lepších výsledkom, lepšiemu správaniu, no omyl.

Najlepšie je nechváliť deti tak, že ich budeme navzájom porovnávať. Vyhýbajte sa vetám typu: Ó, vieš vykopnúť loptu skoro tak ďaleko ako tvoj brat!
Samotná pochvala je fajn – iba v nej nemusí figurovať súrodenec ako porovnanie.

chyby rodičov pri výchove detíPrečítajte si tiež
Najčastejšie chyby rodičov pri výchove detí od 6 do 12 rokov.

 

ikona zdvihnutý palec3.Snažte sa o vyváženosť, no nezožierajte sa tým

„Ako rodič si často robím starosti, či sa k svojim deťom správam úplne rovnako,“ píše Moyerová v knihe Ako nevychovať malých tyranov. „Čiastočne je to spôsobené tým, že moje deti sú posadnuté spravodlivosťou. Okrem toho je dôležité mať na pamäti, že rovnocenné zaobchádzanie nie je vždy to isté ako férové zaobchádzanie. Každý rodič však dobre vie, že deti sú úžasné v mylnom vykladaní si rodičovského konania.“

Takže áno, snažte sa o vyváženosť, dodržiavajte určité pravidlá, ale ak sa to nebude dariť – nezúfajte. Začnete nad tým príliš špekulovať, prekombinujete to a prinesie to viac škody ako úžitku.

Ako nevychovať malých tyranov

 

ikona zdvihnutý palec4.Nenúťte deti deliť sa podľa vami určeného harmonogramu

My rodičia sme často nútení vystupovať ako rozhodcovia, ktorí zavelia, kedy je na rade ďalšie dieťa. Z toho vyplýva, že musíme doslova fyzicky prvé dieťa donútiť, aby podalo hračku súrodencovi, a potom si musíme poradiť aj s jeho rozzúreným kvílením.
Poznáte to?

Moyerová si vzala príklad od Laury Markhamovej, ktorá sa to zasa naučila od Heather Shumakerovej z jej (výstižne pomenovanej) knihy It’s Okay Not to Share (Je v poriadku nepodeliť sa). „Keď sa deti naučia, že im dospelí zoberú hračku po uplynutí akéhosi neurčitého času v zmysle ‚už si sa s tým pohral dosť‘, budú ešte majetníckejšie.“

Preto ich postupne musíte naučiť podeliť sa o hračku dobrovoľne, sami od seba. Môže to byť s malým pripomenutím, upozornením („Miško, nezabudol si na niečo?“ alebo „Janka, už si sa asi pohrala dosť, čo povieš?“), ale nie priamo príkazom, či fyzickým zakročením.

 

ikona zdvihnutý palec5.Buďte sprostredkovateľom, nie rozhodcom

Melinda Wennerová Moyerová

Melinda Wennerová Moyerová

Výskumy Kramerovej aj iných psychológov naznačujú, že najlepším spôsobom, ako zasiahnuť do súrodeneckého sporu, je vystupovať ako sprostredkovateľ.
Čiže nerozhodovať, kto má pravdu alebo ako by sa mal konflikt vyriešiť, ale zachovať pokoj, brať obe deti rovnako a pomôcť im, aby samostatne našli odpovede na tieto otázky.
Naviesť ich k tomu správne volenými otázkami, poznámkami. Povzbudiť ich, ak to hneď nejde a byť predovšetkým trpezlivý.

Ako Moyerová dodáva, „jedným z kľúčových aspektov mediácie je radšej pocity detí uznať, než sa ich snažiť udusiť. Keď na deti ziapeme, aby sa prestali hádať, naznačujeme im, že ich pocity, ktoré sú dôvodom ich kriku a plaču, nie sú opodstatnené.“
Vo svojej knihe sa venuje výchove detí od kolísky až po pubertu. Radí, ako vychovať deti čestné, štedré, empatické, nesebecké a zároveň ambiciózne, slušné, motivované a zdravo sebavedomé.

 

Foto: LepšíDeň.sk, Motýľ, melindawennermoyer.com


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author