Ako reagovať na urážky? Ako si s nimi poradiť?

Aj vy máte občas pocit, akoby boli niektorí ľudia v poslednom období agresívnejší, arogantnejší, ľahostajnejší…neváhajú urážať (najmä na sociálnych sieťach, ale aj zoči-voči)? Možno máte aj vy vo svojom okolí ľudí, ktorí napádajú druhých a premyslene urážajú… A mnohým z nás sa stáva, že nevieme v danej chvíli adekvátne reagovať, sme zaskočení, ponížení alebo smutní. A tie správne slová či reakcie nám napadnú až neskôr.
Ako teda reagovať na urážky a ako si s nimi poradiť?

Nenechajte si pokaziť deň

Určite sa zhodneme, že jedna zlomyseľná poznámka nám môže pokaziť celý deň. Avšak iba vtedy, ak to dopustíme. Je ľahké nahnevať sa a postaviť na odpor proti urážke. Alebo, ak nesúhlasíme s konaním druhého človeka, môžeme si pomyslieť: „No veď počkaj, ja ti to vytmavím!“

Nuž, je to najhoršia možná reakcia na zlé správanie. Už stoici – slávni filozofi, ktorí učili, ako lepšie žiť – tvrdili: o čo lepšie je uzdraviť sa, než hľadať pomstu za zranenie. „Pomsta si vyžaduje veľa času a vystaví vás oveľa väčšiemu počtu zranení, než bolo to prvé, čo ju vyvolalo. Hnev vždy trvá dlhšie, než zranenie. Lepšie je vydať sa opačným smerom. Považoval by niekto za normálne vrátiť kopanec oslovi alebo uhryznutie psovi?“ pýtal sa slávny filozof Seneca.

Existujú oveľa účinnejšie stratégie.
Niektoré opisuje William Irvine v knihe Jak žít dobrý život, v kapitole o urážkach. Opiera sa pritom o filozofiu stoikov, ktorí prinášali množstvo užitočných rád a tipov, ako reagovať v bežnom živote, ako sa správať, ako žiť lepší život.

Ako reagovať na urážky

Jedna stratégia spočíva v tom, že sa zastavíme a opýtame sami seba, či je pravdou to, čo bolo povedané. „Prečo by bolo urážkou,“ pýtal sa Seneca, „keď niekto vysloví to, čo je očividné?“

Opýtajme sa tiež, kto nás urazil. Ak je to človek, ktorého si vážime, jeho názor je pre nás hodnotný, tak ho akceptujme ako niečo, čo nám naozaj pomôže zlepšiť sa. Ak si zdroj nevážime, prečo by nás to malo trápiť?
Seneca radí, aby sme sa na človeka, ktorý nás uráža, pozerali ako na odrastené dieťa. Bolo by hlúpe, aby sa matka urážala na poznámky svojho škôlkara, a rovnako hlúpe by bolo urážať sa na poznámky detinského človeka.

Ľudia s takým pochybným charakterom si nezaslúžia náš hnev, hovorí Marcus Aurelius. Zaslúžia si, aby sme ich ľutovali. Uvedomme si, že racionálni a múdri ľudia druhých môžeme si byť istí, že je to človek s pochybným a nezrelým charakterom.
Irvine hovorí, že ak sa cítime byť urazení druhým človekom, je to ako keby sme brali štekot psa osobne. Bolo by hlúpe rozčúliť sa na psa a celý zvyšok dňa si hovoriť: „Hrozné, ten pes ma nemá rád!“

Buďte lepší

Ďalší slávny stoik Marcus Aurelius vníma lekciu, ktorú môžeme získať vďaka tým, čo urážajú, takto: Vidíme, akí nechceme byť.
„Najlepšia pomsta je nebyť taký, ako ten, kto ubližuje,“ tvrdí. Najlepšia pomsta je nemstiť sa a byť lepším príkladom.
Ako by sme mali reagovať pri konfrontácii? Stoici vravia, že radšej s humorom, než protiútokom. Urobte vtip, zasmejte sa na tom. Nájsť tie správne slová môže byť ťažké, však? Takže, najlepšia stratégia je niekedy nepovedať nič. Namiesto reakcie na urážku, pokojne a ticho prijmite, čo sa stalo.

Budete mať pocit, že to bolo oprávnené, budete si vyčítať, že ste nereagovali? Že urážajúci má vlastne pravdu?
Nie! To je možno len reakcia vášho urazeného ega. Skúste sa povzniesť. Stojí vám taký človek vôbec za reakciu? Možno práve jeho ignorovanie mu ublíži viac…

Prečítajte si tiež
Manipulatívne techniky. 12 typov a ako sa pred nimi brániť.

Ďalšie tipy, ako si poradiť s urážkami:

Rozpoznajte dôvod urážky: či ide o zamýšľanú urážku, náhodne vyrieknuté slová, predvádzanie sa a svojho ega…
Nehrajte sa na obeť, neponižujte sa, aby ste nestratili kredit svojho okolia.
Hneď po urážke sa najskôr zhlboka nadýchnite a dlho sa zadívajte na dotyčného. Získate tak aj čas na rozmyslenie reakcie.
Pár sekúnd získate aj nejakou drobnou činnosťou: nasadenie/zloženie si okuliarov, dopitie nápoja, usporiadanie papierov… potom možno dokážete nájsť lepšie slová, zmeniť tón ap.
Dajte najavo svoj postoj rečou tela: tvárte sa znudene, zazívajte, naznačte rukou pohyb, akoby ste odháňali muchu/dotyčnú osobu.
Povedzte priamo, ako vás dané urážky: ponižujú, urážajú, ako sa vám nepáči takéto jednanie ap.
Majte poruke univerzálne odpovede. Napríklad:
„Hmm, som prekvapený. Netušil som, že miluješ klebety a hlúposti.“
„To sa ku každému takto správaš, alebo som tvoj favorit?“
„Chceš urobiť dojem, trošku si pohladkať svoje ego, však?“
„Nuž, nie každý dostal v detstve lekcie slušného správanie, však, XY?“

Kedy reagovať na urážky?

Napriek tomu existujú situácie, kedy treba dať najavo svoj nesúhlas a zakročiť. Neakceptovateľné je, ak niekto uráža a napáda slabšieho, ženu, zdravotne znevýhodneného ap. V takýchto špecifických situáciách to môže byť aj potrebné.

Musíme tiež deti učiť, ako sa majú vhodne správať. „Keď dieťa, alebo dokonca študent, vyrušuje na hodine a urazí učiteľa alebo ostatných študentov, učiteľ musí študenta napomenúť, aby udržal správne študijné prostredie. Napomenutie nie je emocionálnou reakciou na urážku, ale racionálne zvolenou akciou, aby urážajúci zlepšil svoje správanie a zabezpečilo sa vhodné prostredie,“ tvrdí švajčiarsky autor Jonas Salzgeber v knihe Malá kniha stoicizmu. Tá vynikajúci spôsobom učí reagovať v rôznych situáciách, učí lepšie žiť a v druhej časti autor dokonca ponúka 55 stoických tipov, ktoré viete využiť v každodennom živote.

Foto: Unsplash.com, freepik.com