Ako vyzerala Bratislava kedysi a dnes na 160 fotografiách

Aj vy milujete fotografie, ktoré porovnávajú to isté miesto v prúde času? Ako veľmi sa zmenila Bratislava? Kde zostala nedotknutá a z akých dôvodov sa tak stalo? Ako vyzerali niektoré známe miesta ako Hviezdoslavovo námestie, Devín, nábrežie Dunaja, či Bratislavský hrad pred desaťročiami a dnes?
Presne to dokumentuje druhá kniha fotografov Antona Šmotláka a Ľubomíra Deáka ako aj spisovateľa Jána Laciku Premeny Bratislavy 2.

Ako vyzerala Bratislava kedysi a dnes?

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama vám prinášame pohľad na niektoré lokality, ako vyzerali kedysi a dnes. Fotografia je totiž stále živá a dokáže zachytiť tok dejín. Pre niekoho je to možno zastarané médium, ktoré však vie priniesť unikátne svedectvo o premenách zaujímavých lokalít. A také rozhodne sú aj v Bratislave.

Devín 1962 a dnes

Keď hrad Devín ležal v bezprostrednej blízkosti takzvanej železnej opony, nebolo v záujme komunistickej moci na tomto mieste zhromažďovať väčší počet ľudí. Prírodný amfiteáter na južnom svahu hradného kopca sa prestal využívať a v osemdesiatych rokoch minulého storočia celkom spustol. Sprísnená ochrana štátnej hranice znemožnila prístup verejnosti na nábrežnú cestu pod amfiteátrom a ľudia sa mohli na dunajský breh opäť vrátiť až po novembri 1989.

Rázusovo nábrežie 1963 a dnes

Zopakovať unikátnu fotografiu zamrznutého Dunaja z roku 1963 z Rázusovho nábrežia sa dnes asi ťažko podarí. Bude nám musieť stačiť tradičný záber z rovnakého miesta na plynule tečúci veľtok sprava doľava.
Na snímke z roku 2023 vyzerá krajina okolo Dunaja inak ako pred šesťdesiatimi rokmi. Už na nej nevidíme siluetu novogotickej stavby Maďarského veslárskeho klubu z roku 1897. Na prelome 60. a 70. rokov totiž „zavadzala“ stavbe Mosta SNP. V poradí druhý bratislavský most cez Dunaj sa od roku 1972 stal dominantným krajinným prvkom dunajského nábrežia. Čisté krivky siluety odvážne postavenej mostnej konštrukcie narúša výšková budova výstaviska Incheba, vybudovaného na petržalskej strane Dunaja v rokoch 1974 až 1989.

Viedenská cesta 1969 a dnes

Dvojica navzájom k sebe sa približujúcich pilierov sa v roku 1970 vzájomne spojila, vytvárajúc šikmý pylón v tvare písmena A. Na pylóne vysokom 84,6 metra následne pribudla kaviareň Bystrica v tvare disku s priemerom 32 metrov.
Na fotografii z roku 2023 vidno spodnú časť pylónu Mosta SNP. V ľavom pilieri sa nachádza núdzové schodisko so 430 schodmi a v pravom pilieri premáva rýchlovýťah sprístupňujúci atraktívnu reštauráciu, ktorá vznikla v roku 2005 rekonštrukciou pôvodnej kaviarne. Nazýva sa UFO. Na vrchu disku sa nachádza otvorená vyhliadková plošina, ktorá poskytuje jedinečný výhľad na Dunaj a hlavné bratislavské dominanty.

Pohľad z Drotárskej cesty 1964 a dnes

Približne 60 rokov po zhotovení fotografie vľavo dorazil stavebný boom aj na Bubnovku, ako donedávna nazývali oblasť okolo Drotárskej cesty. Okrem rodinných domov tu pribudli aj veľké stavby, ako je budova SÚZA (Správa účelových zariadení Ministerstva zahraničných vecí SR), areál Vysokej školy výtvarných umení či obrovská kocka, v ktorej sídli Slovenský národný archív. Vďaka tomu sa zredukovali miesta s výhľadom.

Autor fotografie z roku 2023 pohľadom z budovy Slovenského národného archívu zdokumentoval, akými zmenami prešla táto časť Bratislavy. K Nemocnici akademika Ladislava Dérera na Kramároch pribudli ďalšie zdravotnícke budovy. V strede záberu vidno bývalé filmové ateliéry na Kolibe a na vrchole Kamzíka vystriedala už starú televíznu vežu nová.

Ružinovská ulica 1964 a dnes

Za vyše polstoročia sa obytný súbor Ružinov výrazne zmenil. Zo staveniska panelových sídlisk bez zelene sa stala veľmi komfortná a vyhľadávaná časť Bratislavy ponúkajúca vysoký štandard bývania. Veľkou výhodou Ružinova bola skutočnosť, že normy určujúce hustotu zastavania územia boli v 60. rokoch minulého storočia pomerne benevolentné. Preto zostalo dosť miesta na parky a detské ihriská. Príťažlivosti Ružinova príliš neuškodilo ani lokálne zahusťovanie novostavbami.

Na fotografii z roku 2023 vidieť koľajisko električiek premávajúcich po Ružinovskej ulici od 1. apríla 1971. Fotograf stál na úrovni zastávok pri ružinovskej nemocnici a objektív svojho fotoaparátu namieril smerom von z mesta. Po ľavej strane ponad stromy vyčnievajú paneláky Štrkovca (zástavba Trávnikov na pravej strane sa do záberu nevmestila). Drží si odstup od Ružinovskej ulice, popri ktorej sa rozkladá dlhý zelený pás mestského Parku Andreja Hlinku.

Kniha Premeny Bratislavy 2

Kniha Premeny Bratislavy 2 ponúka porovnanie historických fotografií so súčasnými fotografiami tých istých lokalít a prináša zamyslenie nad vynútenými či nevynútenými zmenami daných miest.
Je to súbor 80 historických a 80 súčasných záberov, ktoré spolu s textami ponúkajú možnosť zastaviť sa a pouvažovať o bratislavskom genius loci.

Kniha je rozdelená na 5 častí:

Pri rieke, kde nájdeme Devín, Sihoť, Rybné námestie, Viedenskú cestu, či Most Apollo.
Na vŕškoch, čiže Bratislavský hrad a Židovská ulica, Zámocká ulica, Kalvária, aj Na Slavíne.
V centre ponúka pohľad v toku dejín na Michalskú ulicu, Hviezdoslavovo námestie, Špitálsku ulicu, Námestie Nežnej revolúcie, či Obchodnú ulicu.
Okolo centra nás zavedie na Šancovú aj Štefánikovu ulicu, Námestie slobody, Miletičovu ulicu, Dulovo námestie alebo na Trnavské mýto.
Na predmestí sa pozrieme na ulice ako Karloveská, Segnerova ulica, Nobelova, či Ružinovská, ale aj na Staré grunty, Patrónku alebo Námestie Andreja Hlinku.

Podľa slov vydavateľa Daniela Kollára je dôvod vydania dvojky jasný: „Prvý diel knihy sme vydali pred dvomi rokmi a mal úspech u širokej čitateľskej verejnosti.“

Krstným otcom knihy je známy Bratislavčan Kamil Peteraj. Tvrdí, že „spomínať treba, ale zbytočné je plakať. Fotograf Ľubomír Deák citlivo porovnáva starú Bratislavu s dnešnou. Vítam túto knihu, ktorá osloví nielen „starobratislavčanov“, ale aj tých, ktorí sa v nej usídľujú a môžu v nej nájsť mnoho zaujímavých poznatkov, svedčiacich o tom, že Bratislava historická i novodobá bola a je krásnym pridunajským mestom, a to aj napriek tomu, že prežila niekoľko zničujúcich zásahov.“

Obidva diely knihy vychádzajú aj spolu v darčekovej krabici pod názvom Bratislava a jej premeny. Spoločný súbor 160 historických a 160 súčasných záberov spolu s textami tak dáva možnosť vytvoriť si komplexný pohľad na zmeny Bratislavy, ktoré sa udiali ani nie za jedno storočie.